NÁŠ KLUB

Z histórie

Prvá písomná zmienka o vzniku oddielu turistiky je z roku 1962. Rozpadom Červenej Hviezdy Strážske (zasadnutím výboru zo dňa 20.7.1962) vzniká nová Telovýchovna jednota s oddielmi futbalu, volejbalu a turistiky. Medzi zakladajúcich členov patrili Mikuláš Čollák, Pavol Gaško, Zdeno Šteliar, členská základňa sa pohybovala okolo 30 členov. Rozmach oddielu nastal v 80 rokoch keď do oddielu prišla generácia Miroslava Maguru - Goč Igor, Chromčíková Božena, Kormanik Jozef a členská základňa sa postupne rozširovala na dnešných 120 členov. Za pomoc a poskytnutie materiálov patrí poďakovanie novinám Naše Chemko, Ing. Čollákovi, Ing. Šteliarovi a za pomoc pri vytvorení web. stránky PhDr. Jurajovi Šamudovskému. Kroniku v písomnej či elektronickej podobe viedol Jozef Kormanik. Od roku 2012 pokračuje v elektronickej kronike náš externý pracovník.

Foto vo fotogalérii  -  predchádzajúce roky v kronike

                      

Zo súčasnosti                                                                               za  rok 2022

17.11.2022                          Kolová hora – 12. ročník

    Pozdišovský chrbát, ako podcelok Východoslovenskej pahorkatiny tiahnuci sa od Strážskeho až po Pozdišovce má zopár vyvýšenín a jeho najvyššia kóta je Kolová hora, s nadm. výškou iba 232 m, nachádzajúca sa v intraviláne nad obcou Pusté Čemerné.

     Stalo sa už tradíciou, že v tento štátny sviatok v Deň boja za slobodu a nezávislosť sa koná akcia pod názvom Prechádzka Kolovou horou, ktorá vznikla v r.2009 z podnetu Mgr. Michala Čopáka. Aj tentokrát sa podieľal na organizácii a hneď v úvode sa ujal slova, aby privítal cca 80 účastníkov, ktorí prišli tak trochu s obavami, pretože predošlé dni boli pochmúrne, s celodennou hmlou. V tento deň sa počasie umúdrilo a z predpovede dažďa našťastie nebolo nič. Nadácia lea nám premietla krátke pútavé video, akú zaujímavosť o histórii obce pripravujú a už sme vyrážali na našu prvú zastávku na Strelnici, miestnymi nazývanú Viničky. Tu pri novom prístrešku nás čakalo prekvapenie. Plápolajúci ohník, horúci čaj a prevarené vínko. Po občerstvení sa sme lesom pokračovali na ďalšie stanovisko -Kolová hora. Tretie zastavenie bolo pri prístrešku Kukučka, pri ktorej sa nachádza Malá Východoslovenská mohyla, z doby eneolitu. Tu nás PhDr. Emil Dančišin oboznámil o pochovávaní mŕtvych v tejto dobe, pri Kolovej hore nám povedal pár slov o geografii horstva, o faune a flóre v tejto lokalite, no zaujímavé informácie sme sa dozvedeli na Strelnici o zeolite, ktorý sa v tejto lokalite nachádza. Naši predkovia ho volali ,,teplý kameň,, a využívali ho na stavby domov. No tento minerál má mnohé využitie nielen v stavebníctve, aj v poľnohospodárstve ako doplnok kŕmnej zmesi, v domácnostiach, v zdravotníctve... Len pre zaujímavosť, v čínskej medicíne sa využíva už viac ako 800 rokov, už starí Rimania ho využívali v systémoch vodovod. potrubia na čistenie vody, prvá rastlinka vo vesmíre vzklíčila v zeolite a pri výbuchu v atómovej elektrárni v Černobyľi sa použilo viac ako 500 000 ton zeolitu na dekontamináciu rádioaktívnych vôd. Z časových dôvodov sme vynechali posedenie na Hrune a trasu sme ukončili zase na nádvorí Minibaru, kde pre všetkých účastníkov už rozvoniaval guľáš z diviny.

     Ako spomienku na túto už 13. prechádzku  Kolovou horou organizovanú KST Strážske v spolupráci s obcou Pusté Čemerné, každý účastník dostal peknú magnetku.
 

06.11.2022                         Lysák – Vihorlatské vrchy

    Vihorlatské vrchy patria k najmladším pohoriam, začínajúc na východe Slovenska a končiac čiastočne na západe Ukrajiny. Sú sopečného pôvodu a ich činnosť sa začala asi pred 15 mil. rokov. Postupnou vulkanickou činnosťou sa lávové prúdy rozpadávali na veľké kamene a kamenné moria. Je to naše najbližšie pohorie a my sme sa rozhodli zdolať  jeden z jeho skalných vrcholov – Lysák, nachádzajúci sa v južnej časti pohoria, nad obcou Remetské Hámre.

    Začínali sme za obcou na parkovisku pri Lyžiarskej lúke a po červenej TZ sme nabrali smer Lysák, v minulosti nazývaný aj Lysá. Chodník viedol chvíľu po spevnenej ceste, kopírujúc cyklochodník, potom sme už kráčali lesným chodníčkom, hodne zasýpaným jesenným farebným lístim. Keď sa nám v diaľke ukázali kamenné bralá, vedeli sme, že zanedlho budeme v cieli. Ešte zopár metrov prudkého výstupu a už sme boli na vrcholovej skalnej plošine v nadmorskej výške 821 m zo smerovníkom, vysokým dreveným krížom a krásnymi výhľadmi na Zemplínsku Šíravu, Senianske rybníky, rybník pri motoreste Rybničky a okolité dediny. Po prudkom výstupe nám dobre padla dlhšia pauza na oddych, vyhrievajúc sa na slniečku, no čas je neúprosný, dni sú už krátke a my sme ešte chceli stihnúť ďalší skalný vrch a to Múr. /832 m.n.m./ Toto prepojenie medzi vrchmi sa turistami asi málo využíva, preto sme museli dávať pozor na značky, aby sme neodbočili zle. Trasa viedla aj cez rúbaniská, pozostatok masívneho ťaženia dreva, popri poľovníckej chate Voľa, ku smerovníku Tŕstie – lúka a až Pod Múrom. Netrvalo dlho a už sme stúpali akoby v skalnom mori pomedzi skaly rôznych tvarov a veľkostí, niektoré nádherne obrastené smaragdovo zeleným machom na plošinu, ktorá je zo všetkých strán obkolesená členitým blokom. Asi preto vznikol ten priliehavý názov Múr. Spiatočnú cestu sme si zvolili po zelenej TZ. Posledný úsek cesty viedol popri nevšednej krížovej ceste a zastavili sme sa aj pri pietnom mieste  pri pamätníku beštiálne zavraždeným 6 partizánom a neznámej ruskej partizánke.

     Bol to príjemne strávený deň, využili sme ešte posledné slnečné lúče, videli sme ďalší nový kúsok našej prírody a ako bonus, nazbierali sme možno posledné kusy krásnych hríbov.

     Viete že...?  Vihorlatské vrchy majú svoj vlastný minerál, ktorý dostal názov Vihorlatit. Poruba pod Vihorlatom je jediná lokalita na svete, kde sa vyskytuje. Je to zlúčenina bizmutu, selénu a telúru.  Skoro s rovnakým zložením je aj ďalší nový nerast – telúronevskit.

 

23.10.2022                         3. ročník výstupu na Kyjov – Vihorlatské vrchy

    KST Brzda Vinné v spolupráci s obcou a našim turistickým klubom zorganizoval už 3. ročník výstupu na vrch Kyjov vo Vihorlatských vrchoch, vypínajúci sa nad obcou Vinné. Stretli sme sa asi 30 pred obecným úradom vo Vinnom. Po úvodných privítacích slovách a inštrukciách o trase sme sa dedinou a popri viniciach presunuli k Vinianskemu jazeru, ktoré bolo ešte v týchto ranných hodinách zahalené v opare. Popri jazere sme došli k lesnej asfaltovej ceste  a stálym stúpaním sme dorazili pod Pirnagov vrch, k pamätnému miestu s pamätníkom odboja počas 2. sv. vojny a pamätným tabuliam partizánskych skupín, ktoré tu pôsobili. Bola to Jánošíkova družina pod vedením Pavla Boroša z Vinného a skupiny Veža, Kriváň a Jastrib. Nedá sa nespomenúť, že obec Vinné bola kruto potrestaná počas SNP za pomoc partizánom. 30. októbra 1944 do obce vtrhli nacistické oddiely, na mieste popravili 7 občanov, 15 deportovali do koncentračných táborov. Obyvateľov vyhnali z obydlí a celú obec vypálili. Zhorelo 285 domov, 120 domov bolo čiastočne poškodených.

    Z Pirnagovho vrchu chvíľku sme kráčali horou po spevnenej ceste, no potom  nás čakalo už len prudké stúpanie na kamenistý hrebeň a následne na jeho najvyšší bod vrch Kyjov, s nadmorskou výškou 821 m.n.m. Zaslúžili sme si dlhšiu pauzu na oddych. Pri spiatočnej ceste sme už schádzali vyznačenou trasou cez Kyjovský prales, ktorý je národnou prírodnou rezerváciou, rozprestierajúcou sa na severovýchodnom svahu Kyjova. Chodník prechádza popri prvej partizánskej zemľanke, ktorá môže poslúžiť turistom aj ako útulňa. Lesom, hýriacim všetkými farbami jesene sme prišli k druhej zemľanke, pri ktorej nás čakala skupinka domácich pri plápolajúcom ohni s horúcim čajom. Keďže s obcou Vinné je nerozlučne späté vinohradníctvo, ktoré odjakživa tvorilo súčasť živobytia miestnych, nechýbala ani ponuka domáceho vína a burčiaku z nedávneho vinobrania.

    Náš člen Jožko svojou nerozlučnou gitarou navodil tú správnu atmosféru a člen domáceho klubu nám na oplátku pôsobivo zarecitoval báseň Sama Chalúpku ,,Zleteli orly z Tatry...“. Ťažko bolo opúšťať takúto vynikajúcu náladu, no čas je neúprosný a tak chtiac, nechtiac, sme sa museli rozlúčiť a pobrať sa ďalej, popri miestnom kameňolome v časti Baňka až do dediny, kde sme mali zaparkované autá.

 

09.10.2022 NPR Humenský Sokol – Humenské vrchy

    Príjemné počasie babieho leta vylákalo skupinu 19 našich turistov do Humenských vrchov. Naším cieľom bolo prejsť obidva jej podcelky – Sokol a Krivoštianku.

    Túru sme začínali v Humennom v kameňolome na Sídlisku pod Sokolejom. Po úvodnom strmom stúpaní na prvý vrchol hrebeňa, kde je inštalovaný kríž, sme pokračovali na kótu Sokol (404 m.n.m) a po jej prekonaní sme sa napojili na trasu náučného chodníka, ktorý vedie z osady Podskalka na najvyšší vrch hrebeňa Červenú skalu (447 m.n.m). Je to pekné vyhliadkové miesto, odkiaľ sme mohli pozorovať na všetky strany široké okolie Humenských vrchov, mesto Humenné, okolité obce aj hrady Jasenov, Brekov a Čičva. NPR bola vyhlásená z dôvodu ochrany rastlinných spoločenstiev s dubom plstnatým, optimálne podmienky tu má teplomilná vegetácia na vápencových skalách. Súčasťou NPR je aj jaskyňa Dúpna, kam sme po krátkej občerstvovacej prestávke pokračovali skalnatým hrebeňom. Pri jaskyni sme náučný chodník opustili a najprv lesom, potom pekne vykosenými lúkami, sme zišli na horný koniec obce Jasenov. Jasenovský hrad sme tentokrát obišli lesnou cestou popri poľovníckej chate z východnej strany (hore na hrad vybehli len dvaja zvedavci) a na lúke pod Uhliskami sme sa napojili na modrý turistický chodník vedúci na rázcestie Veľká Dubová. Posledný úsek cesty viedol popod hrebeň Krivoštianky cez Vojtkov kríž, Kráľovu studienku a studničku Belovarka až do Strážskeho.

    Aj keď sme navštívili naše domovské kopce, ktoré väčšina z nás prešla už veľakrát, stále sa nájde niečo, čo urobí túru jedinečnou. Tentokrát to boli krásne farby jesennej prírody, zopár hríbov, ktoré skončili v rukách vášnivých hubárov a samozrejme aj dobrá partia a veselá nálada od začiatku túry až do konca.

 

15.-18.09.2022 Nižná Boca - Nízke Tatry

    V dňoch 15. až 18.09.2022 sme absolvovali predĺžený víkend v turistami menej navštevovanej časti Nízkych Tatier na rozhraní Ďumbierskej a Kráľovohoľskej časti pohoria. Ubytovaní sme boli v malebnej dedinke Nižná Boca, v minulosti preslávenej ťažbou zlata, dnes navštevovanej hojne chalupármi a turistami. Časť obce je vyhlásená za Chránenú pamiatková zónu ľudovej architektúry. Je tu množstvo zachovaných pôvodných dreveníc, z ktorých najstaršia je z roku 1710. Raritou sú tu aj „lúčne maštale“ roztrúsené v okolí, v ktorých obyvatelia prezimovali svoj dobytok.

    Keďže bol štátny sviatok, na cestu sme sa vydali zo Strážskeho štvrtok dopoludnia. Cestou sme sa zastavili v Lopušnej doline, odkiaľ sme absolvovali výstup na najvyšší vrch Kozích chrbtov, Kozí kameň (1255 m). Zelená TZ nás doviedla do sedla Tabličky (1060 m) a odtiaľ potom modrá na vrchol pohoria. Kozie chrbty oddeľujú od seba Popradskú a Hornádsku kotlinu a poskytujú pekné výhľady na Vysoké a Nízke Tatry a ich okolie. Späť do Lopušnej doliny sme sa vrátili cez Jakubčákovú (960 m), odkiaľ nás žltá TZ sprevádzala až k našim autám.

    Druhý deň sme sme sa autobusom odviezli do Malužinej, Michalova, kde sme začínali našu túru na Slemä a Ohnište. V úvode nás čakal výstup po zelenej TZ na Brtkovicu (1040 m) a odtiaľ popri zrekonštruovanom partizánskom pozorovacom bunkri z čias SNP na vrch Slemä (1514 m). Blízko vrcholu sa nachádza ďalší pamätník na boje v SNP, ktorý pripomína tragickú udalosť z piatka 13.10.1944, kedy tu po útoku nemeckého stíhača havarovalo vojenské lietadlo s 19-člennou posádkou. Všetci na palube zahynuli, neskôr boli znesení do Nižnej Boce, kde boli pochovaní, no trosky lietadla sú na mieste tragédie doteraz. Magické miesto, ktoré zanechalo v nás silný dojem.

    Vrch Slemä sa nachádza v NPR Ohnište, na ktorého najvyšší vrchol s rovnakým názvom viedli naše kroky ďalej. Cez Michalovské sedlo a rázcestie Pod Ohnišťom sme sa dostali až na vrchol Ohnišťa (1538 m). Už cestou sme mohli pozorovať mohutné skalné okno, charakteristické pre tento vápencovo-dolomitický masív. Z vrcholu Ohnišťa sme mali krásne výhľady na hlavný hrebeň Nízkych Tatier a na vysoké skalné zrázy pod našimi nohami. Neďaleko sa nachádza aj jaskyňa Veľká ľadová priepasť, ku ktorej, podobne ako ku skalnému oknu, sme sa pre zákaz vstupu kvôli ochrane prírodnej pamiatky nedostali. Túru sme ukončili opäť v Malužinej v časti Svidovo, kam sme klesli cez Svidovské sedlo a po miernom blúdení sme stihli aj autobus do Nižnej Boce.

    V sobotu nás čakala túra na Rovnú hoľu. Vyrazili sme priamo z obce Nižná Boca po žltej TZ, popod Krajčov vrch, na ktorom sa nachádza rozhľadňa. Po oddychu v sedle Črchľa (1152 m) sme nabrali strmšie stúpanie na hrebeň Rovnej hole. Prechádzali sme hustým porastom čučoriedok a mladých smrečkov, sprevádzaní hlasom zvonca na odplašenie medveďa. Za nami sa otvorila panoráma Západných a Vysokých Tatier a po pravej strane sme si mohli obzrieť masív Ohnišťa. Pred sebou sme po celý čas mali Rovnú hoľu (1723 m) a po záverečnom úseku cez porast kosodreviny sme sa ocitli na jej vrchole. Uchvátil nás nádherný panoramatický výhľad na hrebeň Nízkych Tatier od Veľkého Boku, cez Kráľovu hoľu, Ďumbier, Krakovu hoľu až po Poludnicu. Vrcholky Vysokých Tatier ostali skryté v oblakoch, ale vynahradili sme si to pohľadom na nádherne sfarbené porasty čučoriedok kontrastujúce so zeleňou smrekov a kosodreviny. Potešení farbami nastávajúcej jesene, sme pokračovali po zelenej TZ cez Bocianske sedlo do Kumštového sedla (1549 m), ktoré sa nachádza už na červenej hrebeňovke vedúcej cez Lajštroch (1602 m) do sedla Čertovica (1238 m), kde sme pri rovnomennom motoreste našu túru ukončili. Štyria naši členovia sa rozhodli prejsť pešo aj úsek z Čertovice do Nižnej Boce po trase baníckeho náučného chodníka Zlatnica.

    V nedeľu sme kvôli dažďu už návštevu rozhľadne na Krajčovom vrchu neabsolvovali, ale aj napriek tomu sme prežii intenzívne tri dni plné turistických zážitkov.
 

04.09.2022                         Sľubica – Branisko

    Pohorie Branisko tvorí hranicu medzi Šarišom a Spišom a pri ceste z východu na západ severnou trasou, ho musí každý motorista prekonať buď stúpaním po starej ceste cez priesmyk Branisko (751 m) alebo tunelom popod neho. Priesmyk rozdeľuje pohorie na severnú a južnú časť a práve tu sme začínali našu túru na jeho tretí najvyšší vrch – Sľubicu (1129 m).

    Priesmykom Branisko, ľudovo nazývaným aj Chvalabohu, prechádza viacero turistických trás a v blízkosti sa nachádzajú aj dve jaskyne. My sme sa vybrali južným smerom po zelenej turistickej značke. Úvodné strmé stúpanie nás patrične prebralo a za necelú polhodinu sme už boli pri vysielači pod vrchom Rudník (1025 m). Pokračovali sme striedavo klesaním a stúpaním až ku skalnému mestečku Rajtopíky (1036 m). Je to národná prírodná rezervácia vyhlásená na ochranu xerotermných rastlinných spoločenstiev rastúcich na dolomitickom podklade. Raritou oblasti je približne 4 m vysoká dolomitová skalná brána, priamo cez ňu vedie turistický chodník. Na skalnej vyvýšenine sa nám otvorili pekné výhľady na západ a mohli sme obdivovať okrem Spišského hradu a obcí v jeho okolí aj vzdialenejšie Volovské vrchy, Čiernu horu, Kráľovu hoľu, Levočské vrchy... len Vysoké Tatry ostali ukryté za mrakmi. Po krátkej pauze sme sa pohli ďalej s tým, že obedňajšiu prestávku si doprajeme na vrchole Sľubice. Cestou nás však zdržali černice a huby. Nedalo sa im odolať. Radosť z každého masliačika, či dubáčika nájdeného priamo pri chodníku bola pridanou hodnotou celej našej túry. Pred vrcholom Sľubice sme ešte odbočili na nezalesnené oddychové miesto s posedením pre turistov i s krížom a prístreškom slúžiacim na náboženské obrady. Na Sľubicu sme prišli poriadne vyhladovaní. Neskorý obed nám spríjemnili povestné výhľady do okolia a pochutili si na ňom aj osy, ktoré rušili našu siestu na vrchole. V priamom prenose sme si mohli pozrieť aj vzlietnutie paraglajdistov, ktorí vrchol Sľubice hojne využívajú ako štartovacie miesto.

    Naspäť sme sa vracali cez sedlo Humenec (930 m), odkiaľ žltá turistická značka vedie popri roztrúsených skalných útvaroch v lese k motorestu Branisko. Tešili sme sa na záverečné občerstvenie, ale kvôli technickým problémom bol motorest zatvorený. Aj napriek tomu sme si užili príjemný deň bez náhlenia, s peknými výhľadmi a mimo davov turistov.

 

20.08.2022                         Slavkovský štít – Vysoké Tatry

    Slavkovský štít (2452 m) je na slovenskej strane Tatier jedným zo 7 štítov, na ktoré vedie turistická značka. Pre svoju polohu priamo nad Starým Smokovcom je ľahko dostupný, hoci výstup naň mnohí pokladajú za nekonečný. Pri neustálom stúpaní je totiž potrebné prekonať slušných 1457 výškových metrov a cestou nie je žiadna možnosť občerstvenia (okrem vlastných zásob), či úkrytu v prípade nepriaznivého počasia. A práve vysoké denné teploty a riziko búrok nás trochu zneistili, či sa nám podarí vystúpiť až na vrchol, keď sme sa 20.08.22 rozhodli zdolať ho.

    Túru sme začínali v Starom Smokovci (995 m), ktorý nás ráno vítal príjemným slnečným počasím. Stúpali sme po modrej turistickej značke na Rázcestie pod Slavkovským štítom (1357 m) a ďalej na Slavkovskú vyhliadku – Maximiliánku (1531 m), kde sme si trochu oddýchli a pritom sme sa kochali výhľadmi do Veľkej Studenej doliny, na Prostredný hrebeň i do doliny Studeného potoka. Neustále sledujúc vývoj počasia sme potom pokračovali ďalej v stúpaní najprv kosodrevinou, neskôr skalnatým terénom Štrbavého hrebeňa. Po prekonaní slavkovského Nosa (2273 m) nás čakal posledný úsek trasy, miestami po nepríjemnej sutine. Vrchol sme všetci úspešne dosiahli, ale medzitým sa na ňom usalašila presúvajúca sa oblačnosť a nebolo nám dopriate tešiť sa z kruhových výhľadov, ktorými je Slavkovský štít povestný. Odmenou nám bolo aspoň foto s vrcholovým krížom, z ktorého sme sa dozvedeli, že prvý výstup uskutočnil ešte v roku 1664 Juraj Buchholtz st. so svojimi druhmi. Vzdialené hrmenie nás posúrilo na cestu späť. Tú sme absolvovali po tej istej trase aj smerom nadol. Cestou nás osviežilo ľahké mrholenie a pofukujúci vietor. Po 3,5 hodinovom klesaní sme si mohli konečne uvoľniť ubolené nohy a dopriať si odmenu v podobe chladivého piva.

    Ďalšia skupina 3 našich turistov sa ráno rozhodla absolvovať túru magistrálou cez Hrebienok a Zamkovského chatu na Skalnaté pleso. Keďže kvôli silnému vetru odstavili lanovku do Tatranskej Lomnice, vrátili sa tou istou trasou na Hrebienok a do Smokovca sa zviezli pozemnou lanovkou.

    Pred odchodom sme si ešte nabrali smokoveckej kyselky a unavení, ale šťastní, že sa nám deň vydaril, sme sa vybrali na cestu domov.

 

30.07.2022                          Veľký Milič – Slanské vrchy

    Veľký Milič je hraničný vrch, nachádzajúci sa na slovensko – maďarskej hranici. Svojou výškou 895 m.n.m. je najvyšším vrchom podcelku Milič a zároveň najvyšším vrchom maďarských Zemplínskych vrchov. Na jeho vrchole sa nachádza železobetónový pilier postavený v 30 rokoch 20. stor. ako trigonometrický bod a slúži aj ako hraničný stĺp s Maďarskom. Na tento kopec sa dnes uberajú naši 7 turisti. Ako východzí bod sme si zvolili obec Slanská Huta. Z obce vyrážame smerom na Trebľu, až na Vlašskú Lúku. Odtiaľ sa dostávame k hraničnej búdke a po žltej TZ cez Skárošskú vyhliadku prichádzame do s. Veľký Milič. Odtiaľ už je len na skok na hraničný vrch Veľký Milič. Po oddychovej pauze pokračujeme na rozhľadňu Károlyiovcov, ktorá už stojí na maďarskom území. Táto drevená trojpodlažná 17 m vysoká veža ponúka výhľady zväčša na maďarské Zemplínske vrchy a dominuje im hrad Fizer. Prechádzame pekným územím ďalej a naša nasledujúca zastávka s posedením je pri jazere Izra, obklopené lesmi. Je to nádherné miesto, kde sa dá oddychovať a relaxovať. Z informačnej tabule sa dozvedáme zaujímavú povesť o krásnej Izre, dcére tureckého veľkovezíra a nepriateľského uhorského grófa, ktorého veľkovezír počas člnkovania zastrelil. Izra za ním skočila do vody a tá ich oboch pohltila. Po oddychovej pauze sa vydávame cez Veľké drevo, popri studničke František  a cez Irmasek späť do Slanskej Huty, kde nás cestou zaujali vojenské bunkre z r. 1937 – 38, ktorých úlohou bolo zabrániť možnému prieniku maďarských vojsk na územie Československa.
 

15.-16.07.2022                  Krivoštianka – nočný výstup (pri príležitosti založenia klubu)

    Stalo sa tradíciou, že pri príležitosti založenia klubu sa usporadúva nočný výstup na náš najvyšší a zároveň aj najbližší kopec – na Krivoštianku. Tak je tomu aj dnes a tak sa mnohí turisti uberajú vo večerných hodinách pod prístrešok pod vrcholom, kde je stretnutie. Každý sa uberá tým svojim už obľúbeným chodníčkom, či už po neznačenej „modrej“, či po značenej zelenej TZ. Pri prístrešku už plápolá ohník na opekanie, no poslúži aj na zahriatie sa tým, ktorí zostávajú cez noc, aby na Krivoštianke uvítali ráno. Celý večer sa nesie v príjemnej uvoľnenej zábavnej atmosfére.
 

09.-10.07.2022                  Prechod hrebeňom Čergova

    Zavčas ráno, dňa 9. júla nasadáme do autobusa, aby sme sa presunuli do malebnej dedinky Kyjov v Sabinovskom okrese. Je to východzí bod nášho 2 – dňového pochodu hrebeňom pohoria Čergov. Upíname si batohy, fotíme malebné dreveničky a za chvíľku opúšťame dedinku. Vchádzame do hory a naše prvé zastavenie sa v stále stúpajúcom teréne je sedlo Pod Minčolom. Aké je naše prekvapenie, keď v sedle je vlhko, chlad a hmla. Ani chýru po našich tropických suchých ránach. Stretávame skupinky zberačov čučoriedok a ani my neváhame a začíname ochutnávať sladké čierne bobuľky. Za takejto hustej hmly sa dostávame až na vrchol Minčola, ktorý je najvyšším vrchom Čergovského pohoria. Jeho betónový pilón stojaci vo výške 1157 m.n.m. je zároveň stretom troch okresov, no a západná časť Minčola je aj prameniskom rieky Topľa. Zastavíme sa ešte pri drevenom kríži, no viditeľnosť je skoro  nulová a tak pokračujeme ďalej. Sem tam už prebleskne aj slniečko, rozráža hmlu a tak sedlo Ždiare, Lazy, Uhlisko, s. Priehyby, Solisko a s. Lysinu už absolvujeme za krásneho slnečného počasia, vychutnávajúc si výhľady a hlavne nádherné horské lúky, cez ktoré prechádzame.  Prichádzame na druhý najvyšší vrch tohto pohoria a to Veľká Javorina s nadm. výškou 1099 m.  Z informačnej tabule sa dozvedáme, že pohorie poskytovalo útočisko partizánskym oddielom počas SNP. Ešte nás čaká Chochuľka, vrch Čergov a už zdolávame unavení po celodennom šľapaní posledný úsek. Pred nami je chata Čergov, kde máme zabezpečený nocľah. Po náročnom dni nám dobre padol guľáš, ktorý nám navarila p. majiteľka. Ráno oddýchnutí, svieži, pripíname batohy na chrbát a vydávame sa na druhú etapu nášho pochodu. Opäť sa vraciame do sedla Chochuľka a tam sa napájame na červenú TZ, ktorá je zároveň aj Cesta hrdinov SNP a cez Bukový vrch a Šoltýsovú Poľanu sa dostávame do s. Žobrák. Doprajeme si dlhšiu pauzu na oddych a občerstvenie, z rozhľadne na Žobráku sa pokocháme výhľadmi a prestávku si predlžujeme aj kvôli dažďu, ktorý nás tu zastihol. Nevadí, času máme dosť, veď už len zísť cez Žobrácky vrch popri krížovej ceste do dedinky Hervartov. Tá sa pýši najstarším dreveným chrámom, zapísaným do zoznamu UNESKO. Lejak, ktorý nás zase zastihol v dedine, sme prečkali pod turistickým prístreškom v centre a potom už len presun na vlakovú stanicu a cez Kapušany až do Strážskeho. 

    Boli sme maximálne spokojní s týmto prechodom v prírode, ktorá nie je preplnená turistami a Čergovské pohorie môžeme kľudne považovať za perlu severovýchodného Slovenska.

 

23.-26.06.2022                  Zraz VHT Tatranská Lomnica – Vysoké Tatry

    Vysoké Tatry ponúkajú mnoho možností na túry a v období konania zrazu vysokohorských turistov je to obzvlášť lákavé, pretože počas zrazu je možnosť absolvovať túry aj na niekoľko neznačených vrcholov za dodržania určitých podmienok. Otvorenie 55. zrazu  VHT sa konalo v Tatranskej Lomnici v hoteli Morava. Naša 15 členná skupina turistov sa rozdelila do 2 skupín. Jedna vyrazila autom do obce Ždiar, odkiaľ vystúpili na Bachledku, ktorá v tomto období ponúka mnoho možností a po hrebeni pokračovali na Slodičovský vrch, nachádzajúci sa v nadm. výške 1167 m a  ďalej na vrch Magurka /1196 m.n.m./. Odtiaľ cez Filipský vrch zišli späť do Ždiaru. Druhý deň absolvovali túru  z Tatranskej Kotliny na chatu Plesnivec. Druhá skupina z tatranskej zubačky vystúpila na zastávke Popradské pleso a pokračovala k Popradskému plesu. Po občerstvení sa a oddychovej pauze v krásnom prostredí sme pokračovali k rázcestníku nad Žabím potokom. Odtiaľ sme sa vydali na 2 hodinovú trasu k chate Pod Rysmi. Tam naša túra nekončila, cez snehové polia sme pokračovali do sedla Váha a ďalej na vrchol legendárnych Rysov, z ktorých sme si v nádhernom počasí užili krásne výhľady. Rysy /2499,6 m.n.m./ patria k najnavštevovanejším vrcholom. No nebolo to vždy tak. Prví ľudia stáli na vrchole v r. 1840 a to 20 ročný Eduard Blásy zo 60 ročným sprievodcom Jánom Rumanom – Driečným. A v r. 1857 sa z Rysov rozhliadli - po nočnom bivaku pod holým nebom aj prvé dve ženy, Berta Lerchová-Smiedtová a vysokohorská turistka Dorota Bexheftová. R. 1899 bola na vrchole aj svetoznáma poľská fyzička a chemička Mária Sklodovská – Curie a počas emigračného pobytu v poľskom Poronine v auguste 1913 vystúpil na Rysy aj ruský revolucionár V.I.Lenin. Druhý deň sme sa TEŽ presunuli do Starého Smokovca a odtiaľ na Hrebienok, s pokračovaním  na Téryho chatu. Aj napriek studenému vetru, ktorý tu fúkal, sme si neodpustili prechádzku okolo Piatich spišských plesách v nadm. výške 2015 m.

    Počasie počas tohto víkendu bolo nádherné, viditeľnosť z vrcholov bola výborná, užili sme si relax v tatranskej prírode.  55. zraz VHT bol vyhodnotený so všetkou spokojnosťou, nestali sa žiadne úrazy, čo je najdôležitejšie, lebo „túra nekončí na vrchole, ale na chate“.

 

12.06.2022            Bokšovské skaly, Holica - Čierna hora

    Pohorie Čierna Hora ukrýva neuveriteľné miesta, ktoré sa odhalia našim pohľadom až vtedy, keď k nim človek vystúpi. Jedno z takýchto miest sú Bokšovské skaly, nachádzajúce sa nad dedinkou Malá Lodina, kam sme sa dostali výhodným vlakovým spojením a odkiaľ začíname našu túru. Na krátkom úseku musíme nastúpať asi 400 výškových metrov, aby sme sa dostali na vrch Holica s nadm. výškou 641 m. Tento menší vrch pre svoj tvar nazývajú aj Napoleónov klobúk, no nesie aj domáci názov Líščí vrch. Prichádzame na výhľadové miesto na Ružínskej skale, odkiaľ sa kocháme výhľadmi nielen na Ružín, no aj na vzdialenejšie kopce. Po krátkej oddychovej pauze sa posúvame ďalej po hrebeni a míňame ďalšiu 806 m Holicu a zalesnený vrch Bokšov s nadm. výškou 810 m. Po celom hrebeni obdivujeme rôzne skalné útvary, ktorých je neúrekom, rôznych tvarov a veľkostí. V závere Bokšovských skál sa spúšťame prudkým klesaním do doliny, kde len podľa GPS hľadáme to najkrajšie z dnešnej túry a to skalné mestečko Rozlomity, celé ukryté v zeleni stromov. Skaly sú naozaj obdivuhodné, šplháme sa na ne, fotíme si ich, užívame si ich krásu. Aby sme stihli skoršie vlakové spojenie domov, z Rozlomitov sa prudko spúšťame dole občas padajúc a šmýkajúc sa, do Veľkej Lodiny. Celá dnešná trasa bola bez značenia, no teraz zvlášť musíme hľadať čo najschodnejšie miesta. Bokšovské skaly v nás zanechali krásne dojmy a pocity a radosť, že sme videli ďalšie krásne miesto v našom, hoc aj vzdialenejšom okolí.
 

19.-22.05.2022   Malý a Veľký Rozsutec – Malá Fatra

    Nastal deň, keď sa 21 turistov nášho klubu vybralo na 4 – dňovú turistickú akciu do nádhernej lokality, bohatej na túry, do Malej Fatry. Cestou do rázovitej obce Zázrivá, kde sme mali zabezpečené ubytovanie, sme sa zastavili v dedinke Stankovany. Odtiaľ sme sa vybrali zdolať skalnatý hrebeň kopca Šíp, v nadmorskej výške 1170 m. Boli sme uchvátení jeho skalnými ihlanmi a skalnými bránami. Asi v polovičke trasy na Šíp sa nachádza vrchárska, skoro 200 ročná osada Podšíp, ktorú jej 10 rodín , ktoré tu žili v tvrdých podmienkach opustili v 50 – tych rokoch 20. stor. Z posledných rodákov osady už nikto nežije, no chatári a turisti z okolia sa rekonštrukciou týchto dreveníc postarali o to, aby si tu každý užil neopakovateľnú pokojnú atmosféru ďaleko od civilizácie.  Na druhý deň nás čakala náročnejšia túra. V ranných hodinách sme sa autobusovou dopravou presunuli do Terchovej a odtiaľ do lyžiarskeho strediska Vrátna. Z vrcholovej stanice kabínky, kam sme sa vyviezli, sme pokračovali zo Snilovského sedla cez ešte stále pretrvávajúce snehové polia na Veľký Kriváň /1709 m.n.m./. Vietor a krátky, no studený dáždik nás posúril späť. Naše obavy z nepriaznivého počasia boli zbytočné, za chvíľu už sme kráčali po hrebeni za pekného slnečného počasia na Chleb, ďalej cez Hromové, niekoľko vrcholov Stien až na Poludňový grúň. Počasie nám stále vychádzalo na jednotku, výhľady boli jedinečné, preto sme si neodpustili výstup na Stoh. Aj keď sme už boli dostatočne vyčerpaní po celodennej túre, nevzdávali sme sa a nakoniec sme dorazili na vrchol v nadmorskej výške 1607 m. Odmenou nám boli krásne kruhové výhľady. Po dlhšej oddychovej pauze sme schádzali do sedla Medziholie a cez Príslop nad Bielou až do Zázrivej.  Na ďalší deň časť turistov sa rozhodla prejsť zo Štefanovej Jánošíkove diery a ostatní vyrazili na túru zo Zázrivej  na 1392 m vysoký Minčol, nachádzajúci sa nad Kubínskou hoľou. Späť do Zázrivej sme sa vrátili cez Vasiľovskú hoľu. V deň odchodu jedna skupina si išla pozrieť Šutovský vodopád a druhá sa vybrala k zrúcanine hradu Likava. Na Malý a Veľký Rozsutec si musíme nájsť čas inokedy. V tom čase bola ešte zimná uzávera na tento vrchol a my sme to rešpektovali.

    Čo dodať na záver? Zo zvolenými trasami sme boli maximálne spokojní. Dopomohlo k tomu aj teplé slnečné počasie. Výhľady na okolité kopce z hrebeňovky boli perfektné, zvlášť pohľady na snehové stráne belejúce sa v teplom počasí. Jedinou nevýhodou bolo, že sme neboli ubytovaní na jednom mieste a tak sme sa všetci stretali len na túrach. No najdôležitejšie je, že sme v lone prekrásnej prírody našli nevyčerpateľný zdroj duševného a telesného odpočinku.

 

15.05.2022      Belovarka – ukončenie 100 JKM

    Dňa 15. 5. 2022 sme prechádzkou ku studničke Belovarka, nachádzajúcej sa nad obcou Staré ukončili akciu 100 JKM. Keďže prenajímateľ pozemkov prehradil trasu vedúcu k tejto lokalite, museli sme využiť novú trasu, ktorú narýchlo modrými stužkami vyznačili naši dvaja turisti Monika a Jano.  Slniečko už od rána svietilo a tak sa tejto akcie mohli zúčastniť aj rodičia s menšími ratolesťami. Nechýbal ohník a opekanie dobrôt a samozrejme, ani súťaže pre deti a dospelých. Mnohí sa tešili na záverečné zlosovanie účastníckych lístkov. Deti do 10 rokov súťažili v hode granátom a z 1. miesta sa tešila Emka Paľová. 2. miesto získal Jožko Vargovič, tretie miesto patrilo Jurkovi Vargovičovi. Odmenení boli aj najmladší účastníci a hráči – 2. roční Oliverko Šul a Jakubko Vargovič.  V hádzaní šípok si najlepšie počínali ženy Vierka Ivančová, Katka Lipovská a Mirka Hrešková. V obľúbenej zábavnej súťaži v pľuvaní fazuliek zo žien bola najlepšia Danka Sokolská a z mužov Robo Sovjak. Nasledovala ťažšia disciplína pre mužov a to hádzanie polenom. Prvenstvo si vybojoval Jožko Vargovič ml., ktorý okrem ceny obdržal aj putovný pohár. Všetci výhercovia súťaží boli odmenení vecnými cenami, detičky boli navyše odmenení aj sladkosťami. Nasledovalo zlosovanie účastníckych lístkov. Veríme, že šťastlivcov potešili ceny, ktoré boli zakúpené aj vďaka sponzorom.

    Akcia 100 JKM bola úspešne ukončená, zažili sme pekný slnečný deň v májovej prírode pri studničke, z  ktorej vodu pre jej blahodárne liečivé účinky ľudia v minulosti hojne využívali.

 

01.05.2022      Krivoštianka – pokračovanie 100 JKM

    Dňa 1. mája kroky cca 50. turistov viedli na náš najbližší, no zároveň aj na najvyšší kopec v okolí a to na Krivoštianku / 549m.n.m./. Pokračovala totiž akcia 100 JKM. Zraz účastníkov bol o 10.00 hod. pod vrcholovým prístreškom. Účastníci sem prichádzali buď po zelenej trase, alebo po neznačenej „modrej“, zopár ich prišlo zo smeru od Jasenovského hradu. Ohník už veselo praskal a za chvíľu už rozvoniavala opečená slaninka a klobásky. Po oddychu a posilnení sa, organizátori vyzvali účastníkov zasúťažiť si. V hode šípkami prvenstvo si vybojovala Danka Sokolská, druhé miesto si vybojovala Zuzka Sovjaková a cenu za tretie miesto získala Vierka Ivančová. Nasledovala súťaž – pľuvanie fazuliek do diaľky. Neobišlo sa to bez smiechu a zábavy a tu si zo žien prvenstvo vydobyla Emka Sovjaková zo 7 metrami. Fazuľka Roba Šula skončila na 9,8 m. Aj títo súťažiaci dostali za svoj výkon odmenu. V príjemnej nálade čas rýchlo ubehol a tentokrát aj počasie nám bolo naklonené.
 

18.04.2022     Jasenovský hrad – veľkonočný výstup

    Na veľkonočný pondelok sa 16 našich turistov vybralo na túru na Jasenovský hrad, týčiaci sa nad obcou Jasenov.  Jeho opevnenie sa datuje od polovice 13. storočia a jeho úlohou bolo strážiť obchodnú cestu vedúcu z juhu na sever. Hrad sa neslávne zapísal do dejín pred polovicou 16. storočia, keď jeho majiteľ Gabriel Drugeth prevádzkoval na hrade peňazokazeckú dielňu, ktorej činnosť musel ukončiť až na nátlak kráľovskej koruny v r. 1551.  Naši turisti si zvolili trasu cez Belovarku, Kráľovú studienku, Vojtkov kríž a cez Veľkú Dubovú. Obhliadli si zrekonštruované časti hradu, posedeli pod prístreškom pri hrade, posilnili sa veľkonočnými dobrotami. Náš člen Jožko spestril túto akciu svojim spevom a hrou na gitare, no pre studené počasie sa tam nemohli dlhšie zdržať.
 

03.04.2022     Jakovec – pokračovanie 100 JKM

    3. apríla nás v ranných hodinách, kedy bolo treba vyrážať na Jakovec, prekvapila snehová pokrývka. Ako ináč, zase apríl ukázal svoju bláznivú tvár. Aj keď bolo chladno, veď v noci klesla teplota na -4° C, predsa sa nás zišla početná skupinka a tak sme vyrazili na Belovarku a odtiaľ pokračovali chodníčkom smerujúcim na Kráľovu studienku. Asi v polovičke trasy je odbočka na vrch Jakovec. Naši turisti, ktorí vyrazili prví, vyznačili túto odbočku provizórnym smerovníkom, aby tam trafili aj tí, ktorí tento kopec nepoznajú. Je súčasťou Humenských vrchov, nachádza sa nad obcou Staré vo výške 390 m.n.m. Tento obnažený kopec radi vyhľadávajú aj paraglidisti. Na jeho vrchole sa týči kovový kríž, ktorý tam osadili veriaci zo Starého a bol vysvätený miestnym farárom. Postupne prichádzali ďalší turisti, medzi nimi aj členovia z 1. michalovského KST. Kvôli chladnému vetru sme sa tam dlho nezdržali a presunuli sme sa späť na Belovarku, kde pri ohni čas rýchlo ubehol. Ženy si ešte stihli zasúťažiť v hode šípkami a výherkyňami sa stali Kvetka Makšimová, Katka Makarová a Gitka Škubová. Zostáva nám už len dúfať, že ďalšia akcia v rámci 100 JKM bude už za priaznivejšieho počasia.

 

20.03.2022    Brekovský hrad – zahájenie 100 JKM

    Pandemická situácia COVIDu–19 o niečo ustúpila a tak po 2. ročnej pauze sme konečne mohli pokračovať v akcii 100 JKM. Ako prvá akcia tohto druhu sa tradične koná pod hradným prístreškom Brekovského hradu, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1307 a ktorý patril do sústavy strážnych hradov chrániacich uhorsko-poľskú cestu. Jarné slnečné lúče vylákali na túto nenáročnú trasu cca 100 účastníkov. Turisti z KST Brzda Vinné dorazili na hrad už na bicykloch. Náš člen výboru Vraťo Lipovský srdečne privítal všetkých zúčastnených. Pre spestrenie akcie boli pripravené aj súťaže, na ktoré sa najviac tešili deti. V hode granátom súťažili deti do 10 rokov a najúspešnejší boli Jožko Vargovič, Karinka Kulanová a Jurko Vargovič. Pri fúkaní balónov boli úspešní: Daniel Macko, Richard Janok a Tamara Králiková. Za hod šípkami boli odmenené ženy a to: Iveta Kovaľová, Valika Ščobiková a Tatiana Levkutová. Chlapi si zmerali sily pri preťahovaní lanom. Aj keď nie každé dieťa si vybojovalo vecnú cenu, každé si zaslúžilo sladkú odmenu a balón. No hlavnou odmenou pre nás všetkých bol pobyt v prebúdzajúcej sa jarnej prírode za teplého slnečného dňa v spoločnosti známych. Tešíme sa na ďalšiu akciu – výstup na Jakovec.
 

11.03.2022    Výročná členská schôdza KST Chemko Strážske

    Po celoročných turistických aktivitách sme sa dňa 11.3.2022 stretli v priestoroch Aztéky, aby sme zhodnotili rok 2021 a pripravili sa na rok 2022. Výročnú členskú schôdzu viedol člen výboru Ing. Miroslav Kačur. Hlavnými bodmi programu boli: správa o činnosti KST za rok 2021, ktorú predniesla predsedkyňa klubu Eva Michlovičová, správa o hospodárení KST za rok 2020 a 2021, podala ju hospodárka klubu Jana Kovaľová, správa Revíznej komisie, ktorú predniesla jej predsedkyňa Ing. Margita Škubová, informácia o stave čl. základne a výške čl. príspevkov, v podaní Moniky Šulovej, voľba členov výboru, kde pri hlasovaní boli jednoznačne zvolení členovia z predchádzajúceho obdobia a schválenie plánu turistických podujatí na rok 2022, ktoré predniesla Jana Kovaľová. Počas diskusie na návrh výboru boli niektorí členovia odmenení ďakovnými listami a odznakmi, a to: KST udelil  Zlatý odznak za významnú aktívnu činnosť pre KST Viktorovi Smoľakovi. Strieborný odznak bol udelený: Eve Michlovičovej, Monike Šulovej, Jane Kovaľovej, Ing. Miroslavovi Kačurovi, Vratislavovi Lipovskému a Jánovi Demčákovi. Ďakovný list za aktívnu turistickú činnosť v KST obdržala Ing. Margita Škubová a Ďakovný list pri príležitosti 80. narodenín a za aktívnu činnosť v KST bol udelený aj Mgr. Michalovi Čopakovi a Ing. Jánovi Jevinovi Ďakovný list pri príležitosti 70. narodenín. Diskusiu uzavrela predsedkyňa klubu, ktorá zaželala všetkým členom pevné zdravie, poďakovala sa členom za zdarne pripravované akcie a záver patril príjemnej spoločnej debate pri guľáši, kávičke a koláčoch, ktoré s radosťou upiekli naše členky Monika, Táňa, Jana a Katka.
 

06.02.2022 Krivoštianka – zimný výstup

    Ubehol mesiac od našej poslednej turistickej akcie, preto sme sa viacerí tešili na tú ďalšiu. Tentokrát to bol zimný výstup na Krivoštianku, ďalší kopec nachádzajúci sa vo Vihorlatskom pohorí, nad Krivošťanmi. Pre nás je to najbližší vrch a preto aj najviac navštevovaný v tejto lokalite. Nachádza sa v nadmorskej výške 549 m a je to v poradí 63. vrch vo Vihorlatskom pohorí z celkového počtu 104 pomenovaných vrcholov. Oficiálny zraz bol plánovaný na 10 hodinu, preto sa naši turisti vyberali na túru individuálne, alebo v malých skupinkách po zelenej, či neznačenej „modrej“ trase. Ráno vyzeralo nádejne na túru, preto sme boli prekvapení silným južným vetrom, pred ktorým sa pri prístrešku nachádzajúcim sa pod vrcholom nedalo kam ukryť. Nebolo možné rozložiť ani oheň, preto sa hore nikto dlho nezdržiaval. Aj nášmu gitaristovi Jožkovi krehli prsty...
    Akcie sa zúčastnila aj početná skupinka turistov z 1.michalovského klubu. Mali záujem o prieskum štôlne, nachádzajúcej sa na západných svahoch Krivoštianskej hory. Ide o umelo vyhĺbenú štôlňu z cca 1841 roku v rámci hľadania ložísk železnej rudy. Keďže nepoznali trasu, traja naši turisti ich sprevádzali. Popri rieke Laborec sme prešli pod kameňolom k Pepovmu prístrešku a strmou cestičkou sme sa dostali až ku Grófkinmu krížu. Odtiaľ sme pokračovali ku štôlni a po jej preskúmaní po zelenej trase k vrcholu Krivoštianky. Pri spiatočnej ceste sme odbočili ku Vyhliadke a po skalnatom hrebeni zišli späť k Pepovmu prístrešku, kde sa zastavili aj naši turisti a udržiavali ešte oheň.
    Tešili  sme sa na spoločné stretnutie  na vrchole, škoda, že kvôli nepríjemnému vetru sa každý ponáhľal preč. Snáď nabudúce.
 

08.01.2022 47. ročník výstupu na Sninský kameň

    Vihorlatské vrchy na Východnom Slovensku skrývajú mnoho krás, no azda najnavštevovanejšou lokalitou tohto pohoria je Sninský kameň, ktorý je od roku 1982 vyhlásený za prírodnú pamiatku a svojou výškou 1006 m.n.m. je piaty v poradí. V našom turistickom kalendári je výstup na tieto 2 dominantné skaly hneď v úvode roka. Túru začíname v Zemplínskych Hámroch, v obci na úpätí Vihorlatských vrchov, ležiacej v Jozefovej doline. Stúpame žltým turistickým chodníkom od miestneho kameňolomu po stvrdnutej vrstve snehu. Našou prvou, už zaužívanou zastávkou na pitný režim je priestor za drevenou lávkou cez potôčik, ďalšia je pri Jankovej skale a odtiaľ v kuse pokračujeme až do sedla Tri table. Po polhodinke sa dostávame pod Malý Sninský kameň, po kovových schodoch vystúpime nahor a odtiaľ si už užívame panoramatické výhľady na Vihorlatské vrchy, ukrajinské a poľské Poloniny a zamrznutú hviezdicovú plochu Morského oka. Presúvame sa ďalej na Veľký Sninský kameň, kde pri kovovom kríži, ktorý v roku 1990 dali postaviť veriaci zo Sniny si robíme spoločné foto, kocháme sa pohľadmi na okolité pohoria, na mesto Sninu, no najviac sa tešíme z výhľadov na zasnežené Vysoké Tatry, vzdušnou čiarou vzdialené 145 km, ktoré sa nám málokedy darí vidieť. Naspäť sa vraciame tou istou trasou, no zopár turistov sa vybralo po modrej značke smerom na Rovienky až k lomu a na parkovisko, kde máme odstavené autá.
    Po iné roky nás na vrchole vítala rozprávkovo zasnežená, či inovaťou namrznutá krajina. Tentokrát to tak nebolo, no na oplátku sme videli naše zasnežené veľhory.

 

Všetky predchádzajúce ročníky sú spracované v kronike .

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode