NÁŠ KLUB

Z histórie

Prvá písomná zmienka o vzniku oddielu turistiky je z roku 1962. Rozpadom Červenej Hviezdy Strážske (zasadnutím výboru zo dňa 20.7.1962) vzniká nová Telovýchovna jednota s oddielmi futbalu, volejbalu a turistiky. Medzi zakladajúcich členov patrili Mikuláš Čollák, Pavol Gaško, Zdeno Šteliar, členská základňa sa pohybovala okolo 30 členov. Rozmach oddielu nastal v 80 rokoch keď do oddielu prišla generácia Miroslava Maguru - Goč Igor, Chromčíková Božena, Kormanik Jozef a členská základňa sa postupne rozširovala na dnešných 120 členov. Za pomoc a poskytnutie materiálov patrí poďakovanie novinám Naše Chemko, Ing. Čollákovi, Ing. Šteliarovi a za pomoc pri vytvorení web. stránky PhDr. Jurajovi Šamudovskému. Kroniku v písomnej či elektronickej podobe viedol Jozef Kormanik. Od roku 2012 pokračuje v elektronickej kronike náš externý pracovník.

Foto vo fotogalérii  -  predchádzajúce roky v kronike

                      

Zo súčasnosti                                                                               za  rok 2020

15.02.2020  Čierna hora – Slanské vrchy

    Mestečko Hanušovce nad Topľou sa pýši viacerými historickými pamiatkami. Jednou z nich je Dežofiovský kaštieľ pochádzajúci z 18. stor., keď väčšina Hanušoviec patrila šľachtickému rodu Dežofiovcov. Kaštieľ prešiel v r. 1975 rozsiahlou rekonštrukciou, no konečný vonkajší vzhľad dostal až v r. 2018. V dnešnej dobe sídli v kaštieli Vlastivedné múzeum. 15.2.2020 sa v týchto priestoroch konala prezentácia účastníkov 17. ročníka primátorského výstupu na Čiernu horu, kde hlavným organizátorom bol KST Krokus a mesto Hanušovce nad Topľou. Tohto zimného výstupu sa zúčastnili aj 9 členovia nášho klubu.

    Do Hanušoviec sme pricestovali vlakom, po registrácii a uvítacom príhovore sme sa kyvadlovou dopravou presunuli do susednej obce Petrovce, odkiaľ začínala túra. Po asfaltovej ceste sme sa vydali ku rázcestníku Pod Hrbom, odtiaľ už zasneženou cestou ku chate Pod Čiernou horou. Po krátkom oddychu a teplom čaji podanom organizátormi, sme sa pustili po strmom zasneženom chodníku až do cieľa, na vrchol Čiernej hory, ktorý je svojou výškou 1073 m.n.m. po Šimonke druhým najvyšším vrchom Slanských vrchov. V slnečnom, bezveternom počasí, v snehu, po ktorom v nižších polohách už dávno niet ani stopy, sme si užívali výhľady na okolité kopce, zvlášť na majestátny Oblík. Pri spiatočnej ceste na každého  účastníka čakala pri chate teplá fazuľovica a tak po posilnení nastal čas rozlúčiť sa zo známymi a pokračovať do obce, aby sme stihli spoje domov.

    Vďaka organizátorom, ktorí túto akciu každoročne zvládajú bravúrne, sa tento výstup teší veľkej obľube, o čom svedčí aj celková cca 220 členná účasť.

 

  09.02.2020  Krivoštianka - zimný výstup

      Už od skorého rána sa na vrchole Krivoštianky /549m.n.m./ schádzali turisti. Prichádzali z rôznych smerov, či už od Strážskeho po sprístupnenom provizórnom moste, či od Michaloviec cez Staré. Mnohí využili na výstup strmšiu neznačenú „modrú“ trasu, iní zase o niečo dlhšiu, no miernejšiu značenú zelenú trasu. Keďže sa poriadal regionálny zraz, medzi 53 účastníkmi každý klub tu mal určitý počet svojich členov. Či už náš KST Chemko Strážske, ktoré tu malo najväčšie zastúpenie, či KST Brzda Vinné, oba michalovské kluby a prvýkrát na vrchol vystúpili aj známi zo Sobraniec a Bardejova. Pri prístrešku fúkal nepríjemný južný vietor, preto nám dobre padlo ohriať sa pri praskajúcom ohníku, o ktorý sa postarali naši chlapi. Nasledovala opekačka a vzájomné ochutnávanie dobrôt a samozrejme, družná debata. O niečo neskôr zavítal medzi nás náš turista Jožko Vargovič zo svojou neodmysliteľnou gitarou, ktorý svojim spevom a hrou vytvoril výbornú atmosféru, nedbajúc na skrehnuté prsty. Len škoda, že kvôli vetru sa už mnohí  predtým pobrali domov. Cestu späť si zopár turistov predĺžilo o výstup na Vojtkov kríž a popri Kráľovej studienke a Belovarke sa vrátili domov. Gitka si zase skrátila cestu do HE cez Jasenov a dvaja naši turisti Jano a Iveta si rannú túru na Krivoštianku obohatili o výstup na Jakovec. 

       Tohtoročné počasie nám nádielku snehu nedoprialo, ale svietilo slniečko, no a aj napriek vetru sme zažili príjemný deň v prírode v kruhu známych, obohatený o kultúrnu vložku od Jožka.
 

  18.01.2020  Sľubica -  pohorie Branisko

    V sobotu 18.1.2020 KST Bradlo Richnava už po 44-krát organizovala Zimný výstup na vrch Sľubica v pohorí Branisko. O obľúbenosti tohto podujatia svedčí každoročne aj počet účastníkov. Tohto roku sa k nim pridalo aj 14 členov nášho klubu.

    Ráno sa v Hostinci na rázcestí v obci Richnava zaregistrovalo 333 turistov a priateľov prírody. Spolu s nimi sme sa kyvadlovou autobusovou dopravou, ktorú zabezpečili organizátori, premiestnili na Priesmyk Branisko - Chvalabohu (751 m n.m), kde sa naša túra začínala. Hneď na začiatku sme nabrali prudšie stúpanie a výhodu mali tí, ktorí si nasadili „mačky“ alebo použili aspoň turistické paličky, lebo terén bol primrznutý a poriadne šmykľavý. Nálada však bola výborná a keď sme v diaľke prvýkrát zazreli Spišský hrad a siluety tatranských štítov, boli sme nadšení. Uvidieť Tatry – vrchol Slovenska na ktorejkoľvek túre, automaticky zvyšuje jej atraktivitu. Po necelej hodine a pol sme sa cez rázcestie Pod Rudníkom (915 m n.m) dostali po zelenej značke ku skalnému mestu Rajtopíky (1036 m n.m). Je to národná prírodná rezervácia a z vrcholu skál je veľmi pekný výhľad na Spiš a Tatry. Zaujímavosťou tu je aj malá jaskynka a asi 4 m vysoké skalné okno, ktoré istotne nikto neminie, lebo trasa prechádza priamo cez neho. Po nespočetnom klesaní a stúpaní sme sa konečne dostali na vrchol Sľubice (1129 m n.m). Je to tretí najvyšší vrch pohoria Branisko ( po Smrekovici a Patrii), ležiaci na hranici Šariša a Spiša, krásne miesto s nádhernými výhľadmi. Od Kráľovej hole, cez Slovenský raj, Spišský hrad, Vysoké Tatry, Levočské vrchy, na opačnej strane dominanty Šariša pohorie Čergov a Slanské vrchy. Keďže fúkal dosť studený vietor a tlačil nás čas, nezdržali sme sa tu dlho. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy, urobili vrcholové foto a pokračovali sme po žltej značke ďalej. V sedle Predky (905 m n.m) nás čakalo príjemné prekvapenie v podobe mastného chleba s cibuľou a čajom, ktoré pre účastníkov pripravili organizátori. Po občerstvení sme nabrali elánu do posledného úseku cesty. Cca po dvoch hodinách klesania po teplých slnkom zaliatych južných svahoch pohoria sme došli Richnavy (355 m n.m). Odmenou pre každého účastníka 15 km dlhého pochodu bol pamätný list a odznak podujatia a občerstvenie v podobe klobásky s horčicou a chlebom. A hlavne skutočnosť, že sme urobili opäť niečo užitočné pre naše zdravie.

    Viete, že... Pohorím Branisko na diaľnici D1 prechádza v súčasnosti najdlhší dopravný tunel na Slovensku. Má dĺžku 4975 m a motoristom uľahčuje prekonať hranicu medzi Šarišom a Spišom od júna 2003.

 

11.01.2020  Sninský kameň - 45. ročník zimného výstupu

    Je tu začiatok nového roka a s ním aj nové plánované podujatia. Ako prvá úvodná akcia bol zimný výstup na Sninský kameň, tohto roku už jubilejný 45. ročník. Tejto obľúbenej akcie sa zúčastnilo 17 našich členov, no pri nástupe na žlto značený turistický chodník v obci Zemplínske Hámre sa k nám pridali aj kolegovia z 1. michalovského klubu a zopár známych, takže sme vyrážali ako početná skupina. Od rána nás sprevádzala hmla a my sme len dúfali, že sa v krátkom čase rozplynie. No nestalo sa tak. S pribúdajúcou nadmorskou výškou boli stromy a kry stále viac a viac  obalené inovaťou a snehom a tak sme sa tešili a užívali si túto bielu rozprávkovú krajinu. V sedle Tri tably sme si urobili krátku oddychovú prestávku a za 30 minút sme už mohli obdivovať skalné andenzitové útvary Malého Sninského kameňa nachádzajúceho sa vo výške 1006 m.n.m. a Veľkého Sninského kameňa vo výške 998 m.n.m. Na plošine Malého kameňa sme sa zapísali do vrcholovej knihy, na Veľkom kameni zase nechýbalo spoločné foto pri kovovom kríži, no žiaľ, výhľady sme si neužili. Naspäť sme si zvolili strmšiu zelenú trasu až do obce, kde sme si počkali na autobusový spoj. Aj keď z vrcholových plošín nebolo nič vidieť, nikto neľutoval tejto túry, veď takúto krásnu zimnú scenériu v našich končinách nevidíme často a Sninský kameň nás ešte ani raz nesklamal, zakaždým nám ukáže inú bielu tvár.

 

Všetky predchádzajúce ročníky sú spracované v kronike .

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode