Po celoročných aktivitách sme sa 24.2.2023 zišli v priestoroch Aztéky, za účelom zhodnotenia roka  2022 a oboznámenia členov o pripravovaných akciách na rok 2023. Výročnú členskú schôdzu viedol Ing. Miroslav Kačur. Pozvanie prijal predseda RR Ivan Ballo a primátor mesta Strážske Patrik Magdoško, ktorý, žiaľ, pre pracovnú vyťaženosť sa dostavil až v závere schôdze. Hlavnými bodmi programu bola správa o činnosti KST za rok 2022, v ktorej v závere zazneli od predsedníčky klubu slová vďaky pre členov výboru za ich prácu a takisto pre všetkých členov prianie pevného zdravia a veľa turistických zážitkov. Ďalej bola prednesená správa o hospodárení KST,  správa revíznej komisie a informácia o stave čl. základne a o výške čl. príspevkov na rok 2023. Členská schôdza schválila plán turistických podujatí na rok 2023, ktorý je obohatený o nové akcie a rozpočet na rok 2023.   Ľuboš Makara, Ing. Robert Macko a Marian Bereš si prevzali ďakovný list za aktívnu činnosť pre KST. Jozef Vargovič si prevzal ďakovný list za nezištnú prácu pre KST a zároveň k jeho 70. výročiu. V diskusii Ing. Robert Macko navrhol zmenu názvu nášho klubu. Prebehlo hlasovanie o zmene a týmto vznikla úloha pre výbor zaregistrovať nový skrátený názov: KST Strážske. Po ukončení oficiálnej časti členskej schôdze si všetci členovia posedeli v príjemnej atmosfére pri guľáši, občerstvení a koláčikoch ku kávičke, ktoré upiekli naše členky Monika, Katka a Janka.

 

    Ubehol mesiac od našej poslednej zimnej akcie a tak sme nedočkavo čakali na ďalší zimný výstup, tentokrát na vrch Krivoštianka /549 m.n.m./.  35. účastníci, ktorí postupne prichádzali na vrchol boli nadmieru spokojní s dňom ako vyšitým na túru, keď po mrazivých dňoch teplota na vrchole klesla už len na -1°C a okolo obeda sa ukázalo aj slniečko, ktoré nás príjemne zahrievalo. Zimnú idylku dotvárala aj snehová pokrývka, ktorá síce lahodila oku, no skomplikovala vytvoriť oheň z mokrého dreva. Nakoniec sa to ako tak podarilo, takže po dlhšej chvíli už rozvoniavala aj pečená slaninka. Zaspomínali sme si na humorné situácie z predošlých akcii, oslávencovi Radovi zablahoželali k narodeninám a rozišli sme sa domov s prianím skorého spoločného stretnutia.

 

14.01.2023          48. ročník zimného výstupu na Sninský kameň - Vihorlatské vrchy

     Juhovýchodne nad obcou Zeplínske Hámre sa nachádza sopečný andenzitový útvar, pozostávajúci z dvoch samostatných brál – Malý a Veľký Sninský kameň. Po sviatočných dňoch prejedania sa a zaháľania sme sa už tešili do prírody na našu prvú tohtoročnú plánovanú akciu aj napriek tomu, že momentálne daždivé a hmlisté počasie vôbec nenasvedčuje tomu, že je zima. S parkoviska na konci dediny sme sa vydali po žltej turistickej trase cez  drevenú lávku ponad potok, popri kameňolome, kde sa ťaží najkvalitnejší kameň v strednej Európe s obsahom až 75 % andenzitu a lesným chodníkom miestami prekračujúc, či preskakujúc zamoknuté miesta a potôčiky .V týchto miestach sa ešte vyskytovala hmla, no s naberajúcou výškou sme spozorovali na zemi zopár snehových vločiek. Aké príjemné bolo naše prekvapenie, keď snehovej vrstvy bolo stále viac a viac, no a pri Jankovej skale to už bola súvislá snehová pokrývka, ktorá sa držala aj na stromoch. Toto sme fakt nečakali. Po krátkej oddychovej pauze v sedle Tri tably sme pokračovali ďalej a pri informačných tabuliach pod bralami sme sa rozhodli vyjsť po kovových rebríkoch najprv na Malý Sninský kameň /998 m.n.m./. Na naše prekvapenie a radosť sa nám na jeho vrchole ukázalo aj slnko. Po chvíli sme prešli na Veľký Sninský kameň /1006 m.n.m /. Všetci sme sa svorne zhodli, že takéto slnečné teplé bezveterné počasie sme tu ešte nezažili. Výhľady boli obmedzujúce, keďže pod nami bola inverzia, no slnko nám to vynahradilo. Ani sa nám nechcelo ísť preč. Po spoločnom fotení pri kovovom kríži z r.1990, ktorý nahradil drevený, keď ho vandali zhodili do  rokliny, sme sa vracali späť, no zvolili sme si zelenú, obtiažnejšiu trasu cez Rovienky. 12 našich turistov zúčastnených na tomto už 48. ročníku zimného výstupu na túto prírodnú pamiatku bolo maximálne spokojných, že Sninský kameň nás opäť nesklamal a ukázal nám svoju krásnu zasneženú tvár.