NÁŠ KLUB

Z histórie

Prvá písomná zmienka o vzniku oddielu turistiky je z roku 1962. Rozpadom Červenej Hviezdy Strážske (zasadnutím výboru zo dňa 20.7.1962) vzniká nová Telovýchovna jednota s oddielmi futbalu, volejbalu a turistiky. Medzi zakladajúcich členov patrili Mikuláš Čollák, Pavol Gaško, Zdeno Šteliar, členská základňa sa pohybovala okolo 30 členov. Rozmach oddielu nastal v 80 rokoch keď do oddielu prišla generácia Miroslava Maguru - Goč Igor, Chromčíková Božena, Kormanik Jozef a členská základňa sa postupne rozširovala na dnešných 120 členov. Za pomoc a poskytnutie materiálov patrí poďakovanie novinám Naše Chemko, Ing. Čollákovi, Ing. Šteliarovi a za pomoc pri vytvorení web. stránky PhDr. Jurajovi Šamudovskému. Kroniku v písomnej či elektronickej podobe viedol Jozef Kormanik. Od roku 2012 pokračuje v elektronickej kronike náš externý pracovník.

Foto vo fotogalérii  -  predchádzajúce roky v kronike

                      

Zo súčasnosti                                                                               za  rok 2021

07.11.2021 Búčky - Ondavská vrchovina

    Bučky sú ľahko prístupný, holý, zdanlivo nezaujímavý kopec v Ondavskej vrchovine. Sú najvyšším bodom Merníckej pahorkatiny a hoci majú nadmorskú výšku len 528,8 m, poskytujú kruhový výhľad do širokého okolia. Za dobrého počasia vidno okrem iného aj Vysoké Tatry, čo sem láka veľa peších i cykloturistov. Cesty na vrchol vedú z viacerých obcí: zo Skrabského, Petkoviec, Michalka, Kvakoviec, z Domaše-Dobrej.

    My sme sa rozhodli absolvovať okruh z Kvakoviec cez samotu Kamenec, Bučky a Pohlodok do Kvakoviec. Ráno sme vyrážali zo Strážskeho za dažďa, čo nám nepridalo na dobrej nálade. Ale kým sme došli na miesto štartu, pršať prestalo. S optimizmom sme vykročili, dúfajúc, že kým vyšľapeme na vrchol, rozpustí sa aj hmla, ktorá nás obklopovala. Nestalo sa tak. Až na Bučky sme šli po neznačených cestách, len chvíľu sme kopírovali zelený cyklochodník, ktorý vedie z Domaše-Dobrej a v Michalku sa napája na modrý Vranovský cyklookruh. My sme ešte pred Michalkom odbočili smerom na sever a cez obývanú samotu Kamenec sme si to namierili na vrchol Bučkov. Hmla tu bola možno ešte väčšia ako dole, ledva sme dovideli jeden na druhého. A pretože začal fúkať aj nepríjemný vietor, veľmi sme sa nezdržiavali a šli sme si nájsť nejaké miesto v závetrí na oddych a občerstvenie. Schádzali sme dole po žltej turistickej značke okrajom lesa a pri spätnom pohľade sme pozorovali ako sa postupne trhá závoj hmly a oblakov nad Bučkami. Padol aj návrh, či sa nevrátime. Na mieste, kde končí bývalý lyžiarsky vlek nad Dobrou sme žltú značku opustili a lesnou cestou sme došli na Pohlodok (lokalita bývalej osady Dobrej) na modro značený chodník, ktorým sme sa vrátili do Kvakoviec.

    Počiatočné obavy z dažďa, sklamanie z „výhľadov“, ale nakoniec aj radosť zo slnka a krásnej jesennej prírody – to všetko nám pripravila táto túra. Strom-samotár na vrchole Bučkov nám z diaľky kýval na rozlúčku a súčasne pozýval na ďalšiu návštevu. Pozvanie prijímame a určite sa sem ešte vrátime.

 

16.10.2021 Ivanov vrch - Slanské vrchy

    V sobotu ráno 10 členov nášho klubu využilo vlakové spojenie zo Strážskeho do Hlinného, do obce, nad ktorou sa vypína Ivanov vrch, náš dnešný cieľ. Na začiatku obce sme vyrazili po modrej TZ cez prírodnú rezerváciu Hlinianska jelšina, kde sme neskôr odbočili na domácimi turistami žlto značený chodník, popri ktorom sa nachádzajú roztrúsené skalné útvary. Pri troche blúdenia a hľadania značiek sme konečne mali pred sebou hrebeň Ivanovho vrchu. Hoci svojou nadmorskou výškou 813 m je v rebríčku Slanských vrchov až na 22. mieste, výhľadmi na náprotivné kopce a hlavne svojimi čnejúcimi andenzitovými skalami, ktoré vyzerajú ako na seba naukladané tenké kamenné pláty, vie poriadne očariť. Odtiaľ sme pokračovali do sedla pod Praporcom. Hoci výstup na Praporec nebol v pláne, mali sme časovú rezervu a tak sme mu neodolali. Tento vrch zo svojou výškou 961 m.n.m. je v poradí šiesty, no nie je výhľadový, ale nachádza sa na ňom veľký drevený kríž a vrcholové plató s knihou. Akurát tam bola početná skupina turistov z KST Javorina Rudlov, ktorá absolvovala už 38. r. výstupu na Praporec. Keďže domáci poznajú skratky, pri zostupe sme sa pridali k nim a spoločne zišli až k poľovníckej chate Javorová, kde nás ako starých známych pohostili opekanou klobáskou a teplým čajom. Pri spiatočnej ceste sme schádzali po zelenej TZ, ktorá nám taktiež ponúkala kamenné útvary a skalné steny klesajúce do hlbokých roklín v časti Strednej hory. Trasu sme ukončili v obci Soľ. 
 

02.10.2021 Gelnica - Krompašský vrch

    Mestečko Gelnica bolo v minulosti významné slobodné kráľovské mesto s bohatými ložiskami železnej rudy a medi v okolitých horách. Banská história sa začala písať po roku 1241 s príchodom nemeckých osídlencov, tzv. Grúndlerov z oblasti Porýnia. Do týchto Hnileckých vrchov, kde turista kedykoľvek naďabí na opustenú štôlňu, sme sa vybrali aj my. Našim cieľom bol Krompašský vrch, domácimi nazývaný Klippberg, čo v preklade z nemčiny znamená zuniaci, či klopkajúci vrch. Výhodným vlakovým spojením sme do Gelnice dorazili o 8.30 h. Napojili sme sa na modrú TZ, ktorá nás zaviedla na Zámčisko, s kamennými ruinami gelnického hradu. Odtiaľ sme pokračovali novou asfaltovou cestou ku chátrajúcim Turzovským kúpeľom a popri peknom Turzovskom rybníku po lesných cestičkách ďalej. Dobrým odpočinkovým a zároveň výhľadovým miestom na náprotivné kopce bol drevený posed v tvare stoličky, na ktorú sme sa naozaj všetci zmestili a to sme boli 12. Na tejto túre nás totiž sprevádzali aj 5. turisti z 1. michalovského klubu. Po miestnej, len nedávno označenej trase sme nakoniec vyšli na 1025 m vysoký Krompašský vrch, ktorý miestni turisti označili vrcholovým plató, lavičkou a vrcholovým smerovníkom. Keďže vrchol nie je výhľadový, zapísali sme sa do vrcholovej knihy, zápisníky o túrach označili pečiatkou a pokračovali do sedla pod Krompašským vrchom, cez lyžiarske stredisko Plejsy – Priehyba a Plejsy – chaty nádhernými lúkami cez Bačov vrch zišli ku chate Energetik. Tu sme si dopriali dlhší oddych, zaslúžené pivko a už len posledných 40 min. chôdze na vlakovú stanicu Krompachy.

    Prešli sme 17 km, vychutnali si jesenný slnečný deň v peknom prostredí Hnileckých vrchov a pripísali si na konto nové miesto.

 

11.09. – 14.09.2021 Západné Tatry – Roháče

    Západné Tatry sú ďalšou destináciou v oblasti turistiky, kde sa radi vraciame. Je to množstvom trás z rôznych smerov a dolín, rozmanitosťou trás cez lesy, popri hučiacich potokoch, cez kosodreviny, hôľnatými, no poväčšine skalnatými hrebeňmi pohoria. Zavážia aj nádherné úbočia hýriace všetkými farbami jesene. V deň príchodu do Bobrovca, kde sme mali zabezpečené ubytovanie, si naše tri skupiny naplánovali vlastné trasy. Dvaja naši turisti sa zúčastnili na Štrbskom plese 4. ročníka 400 m Red Bull behu na skokansky mostík, ďalšia skupina vyrazila zo Štrbského plesa popri vodopáde Skok Mlynickou dolinou cez Bystrú lávku do Furkotskej doliny a tretia skupina sa rozhodla prejsť okruh z Prosieckej doliny do Kvačianskej doliny, obzrúc si technickú pamiatku – mlyny v Oblazoch.
    Na druhý deň skoro ráno sme už všetci svorne vyrážali do ústia Jaloveckej doliny a dolinou Parichvost nekonečným stúpaním do Baníkovského sedla. Odtiaľ bolo na vrch Baníkov – kráľa Roháčov len 30 minút, tak to sme si nenechali ujsť. Po výdatnom odpočinku v sedle sme pokračovali na 6. najvyšší vrch Západných Tatier na Pachoľa /2167 m.n.m./ a cez skalnatý hrebeň Spálenej /2083 m.n.m./ na Skriniarky. Tie sú najnáročnejším úsekom hrebeňa od Baníkovského sedla, pre nás aj najdobrodružnejším zážitkom tejto túry, keď sme sa zo zubatých skál spúšťali po reťaziach dole do sedla pod masívom Salatína, odkiaľ sme znova museli nastúpať  ďalších 200 m pod jeho dvojvrchol.  Stade prudkým klesaním sme schádzali Hlbokou dolinou, nazývanou aj Vrece do ústia Jaloveckej doliny a ďalej do Bobrovca. Táto celodenná túra bola náročná nielen časovo, ale aj fyzicky a v tomto obtiažnom teréne sme prešli 26 km.  Ďalšia plánovaná túra bola na Sivý vrch cez Ostrú a Veľkú kopu. No po predchádzajúcom náročnom dni sme si zvolili ľahšiu verziu a to na vrch Babky. Z Bobroveckej Pálenice popri rázcestí Pod Babkami sme vystúpili na vrchol nachádzajúci sa v nadmorskej výške 1566 m., no pre neúmerné množstvo lietajúcich mravcov sme ho rýchlo opustili a  oddychovú prestávku sme si dopriali až v sedle Predúvratie. Odtiaľ sme zišli k chate Pod Náružím, kde sme si doplnili vypotené tekutiny chladeným pivkom.
    Náš člen Vraťo, ktorý mal na starosti túto akciu a zároveň navrhoval aj trasy nás vôbec nešetril, no sme radi a vďační, že sme zdolali ďalšie vrcholy krásnych Západných Tatier a k dobrému pocitu určite prispelo aj výborné počasie počas celého pobytu.
 

21.08.2021 Kôprovský štít - Vysoké Tatry

    Vysoké Tatry ponúkajú širokú škálu možnosti na turistiku. My sme si vybrali jeden z ôsmich turistom prístupných vrcholov – Kôprovský štít, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 2363 m. Štít, ktorý dostal meno podľa doliny, ktorá sa pýši bohatým výskytom kôprovníčka bezobalného, až 50 cm vysokej trvalky podobnej kôpru. Autobus nás vysadil na zastávke Popradské pleso, odtiaľ sme pokračovali ku Popradskému plesu a Mengusovskou dolinou až k rázcestníku nad Žabím potokom. Vpravo chodník vedie na Rysy, no my pokračujeme po modrej značke až k Hincovmu plesu /1950 m.n.m./ , ktoré stojí za to, aby sa pri ňom človek zastavil. Plní očakávania, že sa hmla, ktorá nás sprevádza celou cestou rozplynie, dorážame do Vyšného Kôprovského sedla. Po červenej značke pokračujeme až na náš vytúžený vrchol. To, že Kôprovský štít patrí medzi najkrajšie výhľadové štíty tentokrát neplatí, nie sú nám dopriate pohľady na okolité hrebene a doliny. Až pri spiatočnej ceste sa nám postupne vynárali z hmly. Ešte pred výjazdom do Tatier náš turista – sprievodca nám ponúkol možnosť vystúpiť na Končistú, v poradí siedmy najvyšší vrch V.T. A tak menšia skupina sa oddelila od ostatných vo Vyšných Hágoch a po žltej značke zdolávala 800 m prevýšenie až na Tatranskú magistrálu . Odtiaľ už neznačenou trasou, ktorej smer udávali len skalní mužíci, stále po skalnatom teréne sme naberali ďalšiu výšku. Aj túto skupinu sprevádzala hmla a tak len pevne dúfali, že tento 2538 m vysoký vrch uvidia v celej jeho kráse. Pretože končiar zdobí bizarný balvan pripomínajúci konskú hlavu, či kovadlinu. No v r. 2019 za silnej búrky po udretí blesku sa z neho odštiepil poriadny kus skaly. Stúpanie po skalách bolo náročné, zopárkrát sme si dopriali kratší oddych a už bola pred nami záverečná a technicky aj náročnejšia časť výstupu. Skalný útvar nákovy nás prekvapil a očaril, no škoda, že sme pre hmlu nevideli okolité končiare a pohľady do dolín. Tie sa nám postupne odkrývali pri zostupe do Štôlskej doliny. Odtiaľ sme vystúpili na ďalší neznačený vrchol – Tupá /2284 m.n.m./, po hrebeni sme zišli do sedla pod Ostrvou, nekonečnými serpentínami na ubolených nohách až k nášmu vytúženému cieľu k chate pri Popradskom plese.  Tu na nás čakala prvá skupina a po krátkom relaxe sa spoločne uberáme k čakajúcemu autobusu. Cítime únavu, no spiatočné pohľady nás utvrdzujú v tom, že to stálo za to.

    Viete že...?  Končistá mala byť cieľom poslednej národnej vychádzky slovenských vlastencov pred pádom habsburskej monarchie v dňoch 29. a 30.augusta 1918. Voľba Končistej namiesto obvyklého Kriváňa mala účastníkov chrániť pred zákrokom polície. 51 účastníkov prenocovalo na Popradskom plese, kde sa recitovali Hviezdoslavove verše a spievali vlastenecké piesne. Skoro ráno vyrážali na Končistú, no prudký lejak ich prinútil vrátiť sa spod Lúčneho sedla.

 

05.08. - 08.08.2021 Staré Hory - Veľká Fatra

    Obec Staré Hory a jej okolie je bohaté na banícku a partizánsku históriu. Jej poloha na rozhraní Veľkej Fatry, Starohorských vrchov a Nízkych Tatier je atraktívna aj z hľadiska príležitostí na turistiku. Bolo preto ťažké vtesnať do dvoch dní naše plány prejsť a vidieť toho čo najviac.

    Zo Strážskeho sme odchádzali vo štvrtok popoludní a celou cestou nás sprevádzal výdatný dážď. Piatkové ráno nás milo prekvapilo – nepršalo. Keďže po daždi bolo ešte všetko mokré, rozhodli sme sa pre menej náročnú túru po Starohorských vrchoch. Začínali sme v Starých Horách (480 m) pri Bazilike Návštevy Panny Márie, neďaleko ktorej je aj známe mariánske pútnické miesto Studnička. Modrá turistická značka, po ktorej sme kráčali, viedla popri zaniknutej štôlni na baryt a cez bývalú osadu Piesky (720 m), z ktorej sa zachovala už len kaplnka a jeden dom. Piesky boli počas SNP súčasťou „Partizánskej republiky“. Cez Ganiarku a Katrenku popri zaniknutej šachte Ludovika sme došli až do Španej Doliny (705 m). Obec sa v minulosti preslávila ťažbou medi a striebra a bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Dominantou obce je Kostol Premenenia Pána, do ktorého vedie kryté drevené schodisko so 162 schodmi. Po krátkej prehliadke miestnych pamiatok sme pokračovali  „Partizánskym chodníkom“ cez sedlo Dolný Šturec (920 m) k bunkru MOR-HO! pod Jelenskou skalou, kde bola po potlačení SNP tlačiareň partizánskeho časopisu MOR-HO! Po jeho prehliadke a bohatší o informácie z náučných panelov nás červená turistická značka cez Hornú Richtárovú doviedla späť do Starých Hôr.

    Sobotňajšia túra mala iný charakter. Vyrážali sme opäť zo Starých Hôr (480 m). Prvý úsek cesty až po Majerovu skalu sme kráčali po lesných chodníkoch s občasnými otvorenými úsekmi s výhľadom do okolia. Na vrchole Majerovej skaly (1230 m) sme si oddýchli, ako na dlani sme mali pred sebou celý ďalší úsek našej trasy. Povzbudení pekným počasím sme pokračovali cez Líšku (1445 m) popri ruinách stanice bývalého lyžiarskeho vleku na vrchol Krížnej (1572 m). Pohľady z hôľnych partií Veľkej Fatry na všetky svetové strany nás očarili. Nemali sme problém ani s identifikáciou kopcov a pohorí v diaľke, pretože na vrchole Krížnej sú umiestnené tri tabule s panorámami a popisom jednotlivých objektov. Pod vysielačom v závetrí sme nabrali ďalšie sily a pokračovali smerom na Kráľovu studňu, prameň (1330 m). Niektorí z nás vybehli aj na blízku Kráľovu skalu (1377 m) a pokochali sa výhľadmi z nej. Blízko Kráľovej studne sa nachádza aj prameň riečky Bystrica, podľa ktorej dostala meno Banská Bystrica. Ten sme míňali pri zostupe na rázcestie Úplaz (1290 m). Na tomto mieste sme sa rozdelili na tri partie, každá si zvolila na záver inú trasu. Jedna zelenú, druhá žltú cez Ramžinú do Tureckej (613 m) a tretia žltú a zelenú cez Predný Japeň priamo do Starých Hôr. V Tureckej sme si ešte pozreli Salašky – bývalý areál s lyžiarskymi vlekmi, ktoré kedysi končili až pod vrcholom Krížnej, dnes žalostne chátrajúci.

    Viete, že... V okolí Starých Hôr je niekoľko náučných chodníkov, ktoré poskytujú ľuďom popri športovej aj kultúrno-poznávaciu funkciu. Je to napr. Banícky chodník Staré Hory-Cesta medi, lesnícky NCH J.D.Matejovie, Partizánsky chodník, Lesný náučný chodníček pre deti. Starohorské vrchy križujú aj diaľkové tematické turistické či pútnické trasy Barborská cesta, Svätojakubská cesta a Cesta hrdinov SNP. Stačí len prísť, mať dostatok času a užívať si všetky pozoruhodnosti, ktoré nám tento kraj ponúka.

 

24.07.2021 Kamenná dolina – Volovské vrchy

    V skorých ranných hodinách, už o 5.38 šesť našich turistov vyrážalo vlakom zo Strážskeho do Košíc a odtiaľ prestupom do dedinky Olcnava. Tu v tejto obci, o ktorej prvá písomná zmienka je z r. 1312 a v dobových dokumentoch je zapísaná ako Alcznow sme začínali našu dnešnú trasu: Kamenná dolina – Šikľavá skala – poľovn. Chata Dievka – s. Humence – Šarkanova diera – Vysoký vrch – Pri kríži – Poráč – Borisova – Zbojský stôl – Kňazovka – Raj – Olcnava. Turistická značka začínala od vlakovej stanice, no neprešli sme ani 1 km a už sme sa museli vrátiť. Chodník totiž pokračoval cez súkromnú ohradenú firmu, patriacu ku miestnemu kameňolomu. Pri tomto obrovskom funkčnom kameňolome sme odbočili na zelenú značku, ktorá nás viedla popri Kamennom potoku Kamennou dolinou, kde v závere sme sa tešili na 12 m vysoký vodopád Šikľavá skala, kde voda steká po mohutnej strmej skale. Aké bolo naše prekvapenie, keď po vodopáde v tomto suchom období ani stopy. A tak sme si prečítali informačnú tabuľu o vodopáde a o lokalite planiny Galmus a pokračovali strmou cestou ďalej. Najbližšou zastávkou na oddych a načerpanie síl bola poľovnícka chata Dievka. Síce zanedbaná , nevyužívaná, no v peknom prostredí. Sedlo Humence sa nachádzalo na krásnej lúke a tu sme  odbočili už na novo vyznačený náučný chodník vedúci až k jaskyni Šarkanova diera a Chyža. Táto jaskyňa nachádzajúca sa v nadm. výške 690 m nás ohúrila nielen svojou dĺžkou 178 m, výškou, no aj svojou vnútornou výzdobou. Už v r. 1878 ju prebádal spišský bádateľ a zakladateľ slov. speleológie Samuel Roth. V r. 1951 Štátny archeologický ústav tu znovu previedol výskum a podľa nálezov sa zistilo, že jaskyňa a Chyža boli obývané už v mladšej dobe kamennej /4400 r.p.n.l./. Pokračovali sme náučným chodníkom až na Vysoký vrch. Nachádza sa nad obcou Poráč. Pre svoju výšku 874 m.n.m. ho domáci nazývajú aj Vysoký vršok, veď samotná obec je v nadm. výške 778 m. Uchvátili nás výhľady na obec i okolité vrchy, no chýbala nám vrcholová ružica na identifikovanie kopcov, ktorá tam niekedy bola. Nechcelo sa nám opustiť tento vršok, no museli sme, boli sme ešte len v polovičke trasy. A tak voňajúcimi lúkami a horskými cestičkami sme prešli popri Borisovej a Zbojskom stole až na Kňazovku /840 m.n.m./. Ďalšie miesto, ktoré sa nám neskutočne páčilo. Vrchol Kňazovky tvorí plošina s malou horskou lúčkou, na ktorej sa nachádza veľký drevený kríž, schránka s vrcholovou knihou a zopár lavičiek, z dôvodu občasného konania bohoslužieb. O pár metrov ďalej sa nachádza zrubová útulňa Dobrého pastiera a výhľadové miesta Skalka a Skala, pri ktorej provizórna kaplnka so sochou Panny Márie akoby robila stráž nad celým údolím Hornádskej kotliny. Počasie bolo výborné a tak sme mali pred sebou dobre viditeľné Levočské vrchy, Branisko a Spišský hrad. Aby sme stihli vlakové spojenie, museli sme opustiť toto čarovné miesto a tak popri krížovej ceste a popri skalných útvaroch nazývaných Raj sme dorazili do Olcnavy. Túto celú trasu s nami absolvovali aj 7. turisti z michalovského klubu. Po ukončení tejto 23 km trasy sme sa všetci svorne zhodli, že to bola nádherná túra v peknom slnečnom počasí, v prekrásnom prostredí a s množstvom zaujímavostí.

    Čo dodať na záver? Snáď len citát z dreveného kríža na Kňazovke: Vrchy nech ľudu prinesú pokoj a pahorky spravodlivosť.           Žalm72,3

 

16.07. - 17.07.2021 Krivoštianka - nočný výstup (pri príležitosti založenia KST)

    Stalo sa už tradíciou, že pri príležitosti založenia KST Chemko Strážske sa koná výstup na Krivoštianku. Začínajúca členská základňa mala 30 členov, ku dnešnému dňu náš turistický klub eviduje 84 členov. Výstup na Krivoštianku sa koná vo večerných hodinách. Turisti prichádzajú buď individuálne, alebo v menších skupinkách a na vrchole pri prístrešku už na nich čaká vatra. Nielen kvôli opekačke, no ohník poskytuje aj zahriatie tým, ktorí zostávajú na vrchole cez noc. Jedna skupinka sa rozhodla predĺžiť si večernú trasu až ku Vojtkovmu krížu a späť.
    No  a neodmysliteľnou súčasťou nočného výstupu je aj náš člen Jožko so svojou gitarou, ktorý aj tohto roku vytvoril pri vatre tú správnu atmosféru. 
 

24.06. - 27.06.2021 54. Zraz VHT -Tatranská Lomnica  - Vysoké Tatry

     V tomto roku sa vo Vysokých Tatrách konal už 54. zraz vysokohorských turistov. Miesto konania bola Tatranská Lomnica v hoteli Morava. Aj keď sa počas zrazov povoľujú výstupy na niektoré neznačené vrcholy za určitých podmienok, v tohto roku v tomto období bolo v Tatrách výnimočne veľa snehu, hlavne v žľaboch, preto naši 14 účastníci zrazu zavrhli výstupy na neznačené vrcholy. Jedna 5 členná skupina sa rozhodla zdolať Východnú Vysokú a to z Tatranskej Polianky cez Velickú Poľanu, až  k horskému hotelu Sliezky dom. Tu sme si dopriali oddych a opäť sa vydali na 2,15 hod. trasu popri Velickom plese cez Kvetnicu na Poľský hrebeň, kde bolo treba zdolať zopár snehových polí. Po odpočinku a rozhliadnutí sa sme opäť pokračovali ďalej k nášmu vytúženému cieľu ,na štít vypínajúci sa v nadm. výške 2 428 m. Za nami sa občas prevalila hmla, no mali sme šťastie, tento vyhliadkový štít nás nesklamal, doprial nám výhľady na celé Tatry.

    Druhá naša skupina sa rozhodla pre túru k Morskému oku /Morskie Oko/ , k najväčšiemu horskému plesu v Tatrách, nachádzajúcemu sa na poľskej  strane, pod štítom Rysy. Pre obľúbenosť a dobrú dostupnosť sú chodníky a cesty k tomuto plesu zväčša preplnené turistami, dokonca tí pohodlnejší sa môžu dať vyviesť aj na  konskom povoze. Toto určite neplatilo pre našu skupinu, tá si celú 17 km trasu poctivo vyšľapala po vlastných až do nadm. výšky 1395 m,  v ktorej sa pleso nachádza.

     Naše turistické plány na druhý deň stroskotali, pretože sme sa zobudili do daždivého rána.  Predpoveď počasia nebola priaznivá, preto sme sa rozhodli pre kratšie trasy. Členovia prvej skupiny sa vybrali na Skalnaté pleso. Po obhliadke okolia, plesa a observatória sme sa vydali po Tatranskej magistrále na Zámkovského chatu, pokračovali popri Rainerovej útulni a Bilikovej chate ku Veľkým vodopádom a popri Studenom potoku do Tatranskej Lesnej. Druhá skupina sa autami presunula na Štrbské Pleso, odkiaľ pokračovali po TZ až na Solisko. V posledný deň pri ceste domov sme sa zastavili obzrieť si skalné mesto Dreveník, nachádzajúci sa pod Spišským hradom.

    Tatry sú nevyspytateľné a známe rýchlo sa meniacim počasím. Preto sme boli radi, že nám boli dopriate aspoň tieto túry, pri ktorých sme sa zaobišli bez dažďa a hlavne bez búrok.

Viete že...?  Velická dolina sa v septembri 1904 stala dejiskom manévrov uhorskej armády a 85. peší pluk z Levoče mal za úlohu útokom cez Poľský hrebeň a Bielovodskú dolinu oslobodiť fiktívnymi nepriateľskými jednotkami obsadenú Javorinu.

 

10.06. – 13.06.2021 Slovenský raj – južná strana

    Skoro každý rok máme v mesiaci jún v pláne podujatí Slovenský raj. Tohto roku sme sa rozhodli prejsť niektoré trasy z južnej strany. Autami sme dorazili do dedinky Mlynky, časť Havrania dolina, kde sme mali zabezpečené ubytovanie v poľovníckej chate Štefania.  Na túru sme vyrazili priamo z chaty cez Hajdukovu lúku k rázcestiu Oltárna dolka a odtiaľ na Biele Vody k ústiu Zejmarskej rokliny, ktorá je svojou dĺžkou 800 m najkratšou roklinou Slov. raja. Zdolávajúc rebríky a kochajúc sa vodopádmi pomenované podľa vojenského kapitána učiaceho v oblasti ako Nálepkove vodopády sme šťastne dorazili na planinu Geravy. Po krátkom občerstvení na chate sme sa vybrali po neznačenom chodníku na Gačovské skaly, odkiaľ boli nádherné výhľady na celú dolinu a vodnú plochu Palcmanskej Maše. Odtiaľ naspäť na Geravy a cez rázcestie Predný Hýľ a Zadný Hýľ až do sedla Čertova hlava vo výške 1051 m.n.m. Postupným klesaním sme sa opäť dostali na Oltárnu dolku a k chate. Druhý deň sme sa autami presunuli na želez. stanicu v Dedinkách a vlakom pokračovali do Dobšinskej ľadovej jaskyne. Odtiaľ sme sa vydali po červenej TZ do Stratenského kaňonu, kde jedna skupina pokračovala do Stratenej a Dediniek, druhá skupina sa rozhodla vystúpiť na Havraniu skalu, ktorá svojou výškou 1153 m je jedným z najvyšších vrchov a zároveň jedným z najlepších výhľadových miest. Späť sme sa vracali popri jaskyni Pod Havraňou skalou a popri prírodnom jave ,,Občasný prameň“. Je to periodická vyvieračka-občasný výver, ktorého krasové podzemné priestory majú tvar obráteného písmena V a voda vyteká až po ich naplnení, kde ich časové intervaly a množstvo nie sú rovnaké a závisia od množstva podzemných vôd. Tento jav vedecky popísal v r. 1866 významný slov. prírodopisec Dionýz Štúr. V osade Stratenská Píla sme sa chodníkom vedúcim ponad časť priehrady s krásnou scenériou a výhľadmi dostali až do Dediniek k autám. V deň odchodu sme si ešte naplánovali prechádzku po Zádielskej tiesňave, ktorá očarí v každom ročnom období. Počas všetkých dní sme mali nádherné počasie a tak sme si túry užívali  plnými dúškami.

Viete že...?  Obec Mlynky vznikla spojením 9 banských osád, ktorých banícku minulosť dodnes pripomína napr. aj ťažná veža šachty Leopold, zvonice, či typické usadlosti baníkov.

 

  23.05.2021 Barnabaška - Humenské vrchy

    Počas protipandemických opatrení, keď sme mohli vyrážať do prírody len v blízkom okolí, skupinka našich turistov pri jednej z prieskumných trás náhodou naďabila na kopec Barnabaška.  Chceli sa podeliť s dojmami a tak narýchlo zorganizovaná skupina vyrazila v nedeľu 23. mája na túru. Z Krivoštianky – vyhliadky sme zišli na nový cyklochodník ,,MISTRICK TRAIL“, ktorý vedie popod hrebeň Humenských vrchov severnou stranou. Vrch  Barnabaška sa nachádza v nadmorskej výške 478 m a aj sme sa poriadne zapotili, keď sme museli zdolať túto výšku na krátkom úseku, bez chodníka. No stálo to zato. Udivení sme pozerali na vysoké skalné steny rovno pred nami. Pokračovali sme ďalej po skalnatom hrebeni a čírou náhodou sme naďabili na pokračovanie cyklochodníka, ktorým sme sa dostali na zeleno značenú trasu vedúcu z Vojtkovho kríža. Tou sme sa dostali až na vrchol Krivoštianky. Strávili sme príjemný deň za pekného počasia, no hlavne nás hrial dobrý pocit z novo objaveného kopca, ktorého kolmé skalné steny sa nám neskutočne páčili a určite si túru na tento vrch ešte zopakujeme.

Viete že...?  Východné Slovensko má dokopy 7 tisíc km trás.

 16.05.2021 Sninský kameň - 46. ročník výstupu

    Vzhľadom na sprísnené protipandemické opatrenia sme doteraz turistikovali len v blízkom okolí, aj to len osamote, alebo v malej skupinke. Uvoľnením opatrení nám turistom začínajú svitať lepšie časy. Využili sme túto možnosť a tak 16. mája sa narýchlo zorganizovala akcia ,,Sninský kameň“, ktorú sme mali absolvovať ešte v januári. Vyrážali sme z Remetských Hámrov, z parkoviska Krivec. Trasa viedla popri Morskom oku k razcestníku, kde sme sa po modrej turistickej značke dostali až do sedla Tri tably. Dopriali sme si krátky oddych, no k nášmu cieľu na Sninský kameň nás posúril aj dážď, ktorý meteorológovia predpovedali až v popoludňajších hodinách. Keďže naberal na intenzite, aj sa citeľne ochladilo a viditeľnosť nebola žiadna, po výstupe na Veľký Sninský kameň, ktorý sa v rebríčku Vihorlatských vrchov svojou nadmorskou výškou 1006 m nachádza na piatom mieste, sme sa rozhodli nepokračovať ďalej a vrátiť sa naspäť. Traja turisti si predlžili spiatočnú trasu cez Jedlinku a popri Malom Morskom oku. Aj keď predstava túry po takom dlhom čase bola trochu iná, dážď nám nepokazil radosť z toho, že sme konečne spolu. Veď na nepriazeň počasia turista musí byť pripravený stále a snáď každý z nás pozná príslovie ,,Nie je zlé počasie, len zle oblečený turista“.

Viete že...? Vo Vihorlatských vrchoch je spolu 50 značených turistických trás, ktoré majú 195 km.

 

Všetky predchádzajúce ročníky sú spracované v kronike .

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode