NÁŠ KLUB

Z histórie

Prvá písomná zmienka o vzniku oddielu turistiky je z roku 1962. Rozpadom Červenej Hviezdy Strážske (zasadnutím výboru zo dňa 20.7.1962) vzniká nová Telovýchovna jednota s oddielmi futbalu, volejbalu a turistiky. Medzi zakladajúcich členov patrili Mikuláš Čollák, Pavol Gaško, Zdeno Šteliar, členská základňa sa pohybovala okolo 30 členov. Rozmach oddielu nastal v 80 rokoch keď do oddielu prišla generácia Miroslava Maguru - Goč Igor, Chromčíková Božena, Kormanik Jozef a členská základňa sa postupne rozširovala na dnešných 120 členov. Za pomoc a poskytnutie materiálov patrí poďakovanie novinám Naše Chemko, Ing. Čollákovi, Ing. Šteliarovi a za pomoc pri vytvorení web. stránky PhDr. Jurajovi Šamudovskému. Kroniku v písomnej či elektronickej podobe viedol Jozef Kormanik. Od roku 2012 pokračuje v elektronickej kronike náš externý pracovník.

Foto vo fotogalérii  -  predchádzajúce roky v kronike

                      

Zo súčasnosti                                                                               za  rok 2019

01.12.2019         Krivoštianka - ukončenie letnej turistickej sezóny

    V nedeľu 1.12.2019 náš klub urobil symbolickú bodku za tohtoročnou letnou turistickou sezónou. Zakončili sme ju túrou na Krivoštianku, kde sa počas roka stretávame pomerne často a niektorí z nás lámu rekordy v počte výstupov na ňu. Možno aj mrazivé ráno, ktoré prišlo po mimoriadne teplom novembri, mnohých odradilo a tak sa nás zišlo na vrchole len cca 25. Z toho bolo 18 členov nášho klubu. Už tradične nás prišli podporiť aj kolegovia z 1. michalovského klubu turistov. Výstup sme začínali v Strážskom, prešli sme cez poškodený most nad riekou Laborec do Krivoštian a cestou ponad vinice sme sa napojili na miestnu modrú značku vedúcu na hrebeň. Niektorí z nás si cestu hore obohatili aj o výstup na vrch Jakovec.

    Po zápise do vrcholovej knihy sme sa presunuli k altánku, kde sme si rozložili oheň a pri družnej debate sme si opekali dobroty prinesené z domu a ohrievali skrehnuté končatiny. Aj keď slnko príjemne hrialo a bolo jasné počasie, čo prialo pekným výhľadom, od juhu ťahal na nás chladný prúd vzduchu. Preto sme sa veľmi dlho nezdržali a okolo 11-tej sme sa pobrali späť do Strážskeho. Partia michalovských turistov pokračovala na hrad Jasenov. Nedali sme sa zahanbiť ani my a 2 naše členky sa pridali k nim. Po zelenej značke vedúcej cez Vojtkov kríž a Veľkú Dubovú sa dostali na Jasenovský hrad. Po prehliadke hradu, hradnej jaskyne a širokého okolia z výšky hradného brala potom pokračovali do Humenného, kde sa „posledná letná túra sezóny“ úspešne ukončila.

 

17.11.2019         Kolová hora - 10. ročník

   V r. 2009 sa v našom turistickom kalendári po prvý krát objavila akcia pod názvom ,,Prechádzka Kolovou horou“. Čas neuveriteľne rýchlo letí a už je tu 10. jubilejný ročník tohto obľúbeného podujatia, na ktorom sa zúčastňujú nielen domáci, no i turisti z blízkeho, či ďalekého okolia. Akciu každoročne pripravujú členovia nášho klubu v spolupráci s MiniBarom p. Melegu a obce Pusté Čemerné, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z r. 1254. Prechádzku sme zahájili na nádvorí MiniBaru, kde starosta obce Ing. Juraj Jevín  a Mgr. Michal Čopák privítal účastníkov a oboznámil ich s trasou. Po vytrvalých dažďoch poľné cesty boli príliš rozbahnené, preto nás naši sprievodcovia previedli časťou obce a následne sme pokračovali cez les. Naše prvé zastavenie sa bolo pri mohyle, ktorá je v súpise pamiatok na Slovensku. Jedná sa o osobité nadzemné, hlinou navŕšené mohyly, kde vtedajší ľud z obdobia eneolitu pochovával svojich mŕtvych. O týchto Malých východoslovenských mohylách, ktoré sa nachádzajú iba na východnom Slovensku a o kultoch pochovávania nás pútavou formou oboznámil Phdr. Emil Dančišin. Náhodní okoloidúci sa o tejto mohyle môžu dočítať aj na novoosadenej informačnej tabuli. 120 členný sprievod (z toho 17 z KST Strážske) sa pohol ďalej starou lesnou Verchovou drahou až k najvyššiemu bodu hrebeňa Pozdišovského chrbta a to je Kolová hora (227m.n.m.). Tu sa zase ujal slova Emil Dančišin a oboznámil nás s rastlinou ,,čemerica purpurová“, ktorá je úzko spätá s názvom obce. Názov korení v slove čemer-choroba a čemerica-bylina, ktorá túto chorobu lieči. Skratkou cez les sme sa dostali na obecnú strelnicu, nachádzajúcu sa v časti zvanej Viničky. Táto lokalita je zaujímavá tým, že sa tu nachádza unikátna hornina zeolit. Naši usporiadatelia nám tu prichystali oheň na opekanie a nechýbalo ani vínko na zahriatie. Po tomto príjemnom oddychu nás čakal už len krátky presun do MiniBaru, kde sa všetci účastníci posilnili chutnou fazuľovicou. Vďaka všetkým, ktorí sa na tejto akcii organizačne podieľali, sme strávili príjemný sviatočný novembrový deň v prírode medzi známymi.

Túto akciu nám pripomenie aj odznak Kolovej hory a brožúrka o tomto 10 ročnom podujatí.

   Viete že...? – viac ako 500 000 ton zeolitu sa použilo po havárii v jadrovej elektrárni  

v Černobyle na absorbovanie rádioaktívnych chemikálii a škodlivých toxínov.

- prvá rastlinka vo vesmíre vzklíčila v substráte zo zeolitu.

 

27.10.2019        Kyjov – Vihorlatské vrchy

     Náš klub v spolupráci s KST Brzda Vinné a obcou Vinné zorganizoval výstup na vrch Kyjov, nachádzajúci sa nad obcou vo Vihorlatských vrchoch. K tejto akcii sa pripojil aj 1. michalovský KST a tak sa pred kostolom sv. Anny vo Vinnom stretlo 48 nadšencov turistiky. (Veď len z nášho klubu nás bolo 18 členov). Viedli nás domáci znalci tohto okolia, začínajúc trasu po vínnej ceste cez vinice, až k Vinianskemu jazeru. Odtiaľ sme pokračovali lesnými cestičkami lesom, sfarbeným všetkými farbami jesene. Keď sme minuli Zaňovec, dostali sme sa pod kopec, ktorý nám dal poriadne zabrať, kým sme sa naň vyštverali šmýkajúc sa po šuchotavom lístí. No to už bol skalnatý vrchol Kyjova zo svojou nadmorskou výškou 821 m na dosah. Od vrcholu sme už schádzali značenou trasou ku zemľankám, ktoré sú spomienkou na partizánske boje v týchto oblastiach z r. 1944, kde pôsobili partizánske skupiny Kriváň a Jastrib. Pri jednej z nich naši sprievodcovia pripravili oheň na opekanie a keďže pochádzajú z vinárskej oblasti, nechýbalo ani občerstvenie. Po prestávke sme sa presunuli k drevenému zrubu uprostred lesa, nazývanému Farárova chyžka. Pomenovanie dostal po farárovi, ktorý pôsobil vo Vinnom, vášnivom poľovníkovi, ktorý rád poľoval v týchto miestach a v tomto zrube sa zdržiaval. Túto 19 km trasu sme ukončili opäť pri kostole.

     Zažili sme príjemný deň v jesennej prírode nielen vďaka vydarenému slnečnému počasiu, ale aj preto, že sme sa na tejto akcii postretali zo známymi z iných klubov a mali možnosť spoznať nových ľudí, ktorým je taktiež príroda blízka.

 

12.10.2019 - Interreg rajd 2019 - Podkarpatský zraz Wetlina

     Dňa 12.10.2019 bola zrušená plánovaná akcia Vetrová skala. V tom istom termíne sme dostali neočakávanú ponuku od poľských turistov na Podkarpatský zraz Wetlina.  KST je spolu s PTTK v spoločnom cezhraničnom projekte Interreg rajd - Hory bez hraníc, ktorého súčasťou projektového plnenia na poľskej strane bolo zorganizovanie spoločného turistického podujatia. Žiaľ, počet turistov zo slovenskej strany bol limitovaný. V ranných hodinách sme sa autami dopravili do Medzilaboriec, odkiaľ nás autobus, zabezpečený Poliakmi previezol do 60 km vzdialeného mestečka Wetlina. Na túru sme vyrážali z dedinky Brzegi Górne a našim cieľom bola chata Puchatka, ktorá je najvyššie položenou chatou v Bieszczadách, v nadmorskej výške 1 228 m. Počasie nám tento deň prialo, bolo príjemne teplo, až kým sme sa nedostali na hrebeň ku chate. Tu už fúkal vietor, pred ktorým nebolo úkrytu. Po oddychu, občerstvení, spoločnom odfotografovaní sa, nasýtení výhľadmi na krásnu panorámu, no aj poriadne ofúknutí vetrom sme sa vracali po turistickom chodníku naspäť, do sedla Wyzna. Čakajúci autobus nás dopravil do Wetliny do Willy Górskej, kde bol pre všetkých pripravený obed a každý účastník tejto akcie dostal odznak podujatia a rôzne propagačné materiály.

    Bolo to príjemné podujatie, poľskí organizátori boli ústretoví, túra nebola náročná, veď prešli sme iba 6 km, no strávili sme deň v nádhernej prírode.

 

29.09.2019             Skalné mesto Koľvek-Čierna hora-Roháčka

   Zažili sme výnimočný a veľmi príjemný deň. Nielen preto, že sme opäť objavili jedno krásne miesto ukryté v lesoch Čiernej hory nad priehradou Ružín, ale aj preto, že nám spoločnosť počas celej túry robila kamera RTVS s pani redaktorkou Kacinovou. Oslovili nás s prosbou, či môžu s nami natočiť príspevok do obľúbenej relácie Televíkend a to sme samozrejme nemohli odmietnuť.

Ráno sme sa stretli na ŽS v Strážskom deviati, pridalo sa k nám aj päť našich priateľov z 1. michalovského klubu turistov a náš dobrý známy a kamarát z klubu turistov Krokus Hanušovce nad Topľou. Využili sme výhodné vlakové spojenie a ráno sme sa odviezli do Richnavy (355 m), kde sme naše putovanie začali. Modrou TZ sme prešli do Kluknavy, obe obce sú prakticky prepojené zástavbou. Tu sa k nám pripojili 2 členovia miestneho klubu turistov. Potom sme vykročili do hustej hmly za naším cieľom, ktorým bol najvyšší vrch pohoria Čierna hora – Roháčka. Šli sme lúkami, potom lesom cez vrch Klinkovec (683 m), až po odbočku pod vrchom Koľvek (800 m), kde je vyznačená obchádzka oficiálnej modrej TZ cez skalné útvary na hrebeni. Je tam upozornenie „na vlastnú zodpovednosť“, ale obísť to, bol by veľký omyl. To, čo nás hore čakalo, predčilo všetky naše očakávania. Už výhľady z „prvej skaly“ (ako to volajú domáci) boli úchvatné. Znásobila to aj vzniknutá inverzia, ranná hmla ostala sedieť v dolinách pod nami, bolo vidno len vrchol továrenského komína v Krompachoch. Teplé jesenné slnko sa postaralo o vysvietené vrcholy okolitých pohorí – Plejsy, Sľubica, Branisko, v diaľke Kráľova hoľa, dokonca aj vykúkajúce vrcholky Vysokých Tatier sme mali ako na dlani. Pár metrov pod vrcholom sme objavili zaujímavé skalné okno. Ďalej sme pokračovali po skalnatom hrebeni pomedzi briezky na „druhú skalu“, na niektorých exponovaných úsekoch sme museli byť poriadne opatrní. Medzitým sa odkryli aj výhľady na obce pod nami a neďaleko spomedzi stromov v lese vykúkala červená strecha Chaty U smelého srnca. Chatu sme však obišli a našou ďalšou zastávkou bol vrchol Čiernej hory (1025 m). Stojí tu kovový kríž so sochou Ježiša Krista a drevená socha Panny Márie. Na vrcholovom kameni je nainštalovaná aj pamätná tabuľa na počesť Emila Šmidu, zakladateľa klubu turistov v Kluknave a organizátora hromadných výstupov na Roháčku, t.r. sa konal už 32. ročník tohto podujatia. Vrchol Čiernej hory poskytuje výhľady na Prešov, vrcholy Stráž a Lysá Stráž, pohorie Čergov, naše Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy, Kojšovskú hoľu, proste paráda. Na tomto mieste sme sa rozlúčili s našimi sprievodcami z Kluknavy aj so štábom RTVS, pretože sa vracali k autám do Kluknavy a my sme pokračovali po hrebeni ďalej.

Najvyšší vrch pohoria Čierna hora Roháčka (1028 m) je vzdialená len pár minút chôdze od Čiernej hory, je však zalesnený a výhľady do okolia neposkytuje. Prechádza ním hranica medzi okresmi Gelnica a Prešov aj medzi Prešovským a Košickým krajom. Nachádza sa tu drevená pyramída a kovová schránka s vrcholovou knihou, o ktorú sa stará klub turistov z Margecian. A práve do Margecian (335 m) smerovali naše ďalšie kroky cez sedlo Roháčka (915 m). Cestou sme míňali zaujímavý murovaný košiar a vysielač na Holom hrbku. Zostup žltou TZ bol na niektorých miestach poriadne strmý, veď na krátkom úseku sme museli prekonať prevýšenie 693 m. Na vlak v Margecanoch smerujúci do Košíc sme dobehli v poslednej chvíli.

Bol za nami deň plný pozitívnych dojmov - krásna príroda mimo davov turistov, príjemná spoločnosť ľudí, ktorých srdce bije v rovnakom rytme, zážitok z natáčania televíznej relácie a ako bonus tašky plné hríbov. No uznajte, nestojí to za trochu fyzickej námahy?

   Viete, že... vrch Roháčka volajú tiež Talafúsov vrch. Jan Talafús z Ostrova bol hajtmanom českých  bratríkov a od r. 1442 aj kapitánom dnes už zaniknutého Richnavského hradu. Podľa legendy počas poľovačiek v okolitých lesoch na tomto mieste rád oddychoval.

 

12.09.- 15.9.2019    Roháče – Západné Tatry

   Západné Tatry sú najkrajšie a najpodmanivejšie azda na jeseň, keď trávnaté úbočia hrebeňov hmýria pestrými odtieňmi hnedej, žltohnedej a červenohnedej farby. Presne v takomto období sa do Západných Tatier vybralo 16 našich členov. Miesto ubytovania sme si zvolili Liptovskú Kokavu v penzióne Na skle maľované. Našim prvým turistickým cieľom bola Jakubiná, ktorá je najvyšším vrchom na hrebeni Otrhancov. Chodníkom z ústia Úzkej doliny cez Nižnú lúku sme vystúpili na hrebeň Otrhancov a zdolávali postupne jeho vrcholy: Nižnú Maguru /1920 m.n.m./, Ostredok /2049 m.n.m./, Vyšnú Maguru /2095 m.n.m./, Jakubinú /2194 m.n.m./ a nakoniec Hrubý vrch /2173 m.n.m./, takisto nachádzajúci sa v hlavnom hrebeni. Zdolávajúc tento skalnatý hrebeň sme si užívali výhľady azda na všetky končiare Roháčov, lebo viditeľnosť bola výborná a krajšie počasie sme si už azda ani nemohli priať. Len škoda, že ani jeden vrch nemal vrcholové značenie, občas sme nevedeli, na ktorom sa práve nachádzame. Po zaslúženej prestávke sme sa spustili do sedla Pod Hrubým vrchom a Jamníckou dolinou naspäť. Túru sme ukončili v podvečerných hodinách poriadne vyčerpaní, veď to bola časovo aj fyzicky náročná trasa a v tento deň sme prešli 4 dvojtisícovky, 23 km za 11 hod. a celkové prevýšenie asi 1500 m. Osviežení spánkom sme ráno opäť vyrážali z ústia Úzkej doliny, no tentokrát Račkovou dolinou ku kolibe na Prostrednej poľane a ďalej Gaborovou dolinou do Bystrého sedla. Našim cieľom bola Bystrá, ktorá svojou nadmorskou výškou 2248,4 m je najvyšším vrchom Z.Tatier. Aj tento deň bolo nádherné počasie a tak sme sa zase nemohli nabažiť pohľadov na blízke i vzdialenejšie kopce, do Račkovej, Bystrej či Kamenistej doliny a ako bonus navyše, blízko chodníka sa pokojne páslo stádo 30 kamzíkov, až kým ich svojim nadšeným krikom nevyplašila poľská turistka. Pri spiatočnej ceste sme schádzali cez Blyšť /2154 m.n.m./, ktorý je v tesnom susedstve s Bystrou, pokračovali do Gaborového sedla. Keďže sme mali časovú rezervu, rozhodli sme sa pre výstup na Klin /2173m.n.m./ a Končistú /1994 m.n.m./. Odtiaľ už nádhernou Račkovou dolinou popri Račkových plesách, vodopádoch a potoku až do ústia Úzkej doliny k autám. Zdolali sme 3 dvojtisícovky, zo stúpaním 1650 m.

   V našom turistickom klube máme aj deti a mládež. Jedným z týchto mladých turistov je Marek Makara, ktorý s nami túto náročnú túru hravo zvládol. Sme na neho hrdí a teší nás, že v našich radoch vyrastajú takíto zdatní turisti.

      V nasledujúci deň unavení, no maximálne spokojní, plní zážitkov a dojmov z týchto krásnych hôr sme sa vrátili domov zo želaním, že sa tam opäť vrátime.
 

01.09.2019         Podhradík – hrad Šebeš + náuč.chodník  ,,Zárez Stravného potoka,,

   Na úpätí Slanských vrchov, nad malebnou dedinkou Podhradík sa nachádzajú zrúcaniny neveľkého hradu Šebeš zo 14. stor., ktorého vlastníkom bol rytier Synek de Sebessy. Od 16. stor. začal hrad pustnúť a neskôr si ho miestni rozobrali ako stavebný materiál. K tomuto skoro zabudnutému hradu, ktorý je dnes vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku sme sa vybrali aj my, 7. turisti. Aj keď z neho veľa nezostalo, kopec poskytuje nádherné výhľady na široké okolie. Bolo vidieť aj hrady Šariš a Kapušany, ktoré zo Soľnohradom, hradom Lipany, Obišovce a Šebeš tvorili  Prešovskú hradnú cestu. Počasie bolo nádherné a tak po preštudovaní histórie hradu na paneloch, nachádzajúcich sa popri chodníku sme pokračovali žltou turist. značkou smerom k Pavlovciam. Občas sme hľadali ten správny chodník, no vôbec nám neprekážalo motať sa po hore, lebo my hubári sme si prišli na svoje. Po 2 hod. chôdze sme dorazili k smerovníku "Pavlovský minerálny prameň". Posilnení chutnou vodou sme sa pokochali nádherným vodopádom, ktorý sa už nachádzal v Záreze Stravného potoka, kde začínala naša druhá trasa: Lesný náučný chodník  Tajch. Keďže horúci deň a prejdené km sa podpísali na únave, nie všetci sa rozhodli absolvovať tento 6 km okruh. Tí, čo sme išli, neoľutovali sme.  Tieto hory sú nádherné a naviac na tejto trase Tajch - Predná vaľa - Krkavčia skala - Pusté Pole sme si mohli oddýchnuť v 3 oddychových zónach s altánkami, občerstviť sa pri 3 studničkách, prezrieť si rizňu a šmyky na prepravu dreva v minulosti, ako  sa pálilo drevené uhlie, lesné škôlky, expozíciu hornín a minerálov, odfotiť sa pri drevenej plastike cisárovnej Márie Terézie. No azda najväčším zážitkom bolo hoc aj prebíjať sa popod padnuté stromy,  vyjsť na Krkavčiu skalu. Okruh sme ukončili nad vodopádom, ktorý sme obdivovali na začiatku trasy.

   Spokojní a unavení, veď prešli sme 20km, sme sa ponáhľali na vlakovú stanicu v Pavlovciach a odtiaľ domov. Videli sme ďalší kus našich hôr, veď Slanské vrchy majú stále čo ukázať zo svojho bohatstva.

   Viete že...? V lesnej škôlke Cigánka, popri ktorej sme prechádzali, bol založený semenný sad bresta horského. Anglický princ Charles po návšteve Slovenska v r. 2001 požiadal listom o sadenice tohto vzácneho stromu. Do Anglicka bolo pre princa zaslaných 50 ks sadeníc, pôvodom zo Šimonky a vypestovaných v škôlkárskom stredisku Šariš. Boli vysadené v zámockom parku sídla v Higrove.

 

03.08.2019         Kriváň – Vysoké Tatry

   V sobotu 3.8.2019 sme o 5.00 hod ráno vyrazili zo Strážskeho na túru do Vysokých Tatier. 20 členov nášho klubu sa rozhodlo zdolať symbolický vrch Slovákov Kriváň (2495 m). Aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia sme dúfali, že sa nám to podarí.

Na Tri studničky (1140 m) sme prišli okolo ôsmej hodiny. Zubaté slnko osvetľovalo vrchol Kriváňa, čo nás povzbudilo a 13-ti sme vykročili zdolať ho. Ostatní sa rozhodli prejsť časť Tatranskej magistrály po červenej turistickej značke od Troch studničiek cez Jamské pleso  na Štrbské pleso a potom ešte  pokoriť Predné Solisko (2093 m).

Plní elánu sme kráčali neustále do kopca, čakalo nás prevýšenie 1355 m. Najprv sme šli lesom, potom kosodrevinou a nakoniec otvoreným skalným terénom až na Rázcestie v Kriváňskom žľabe (2120 m). Mali sme ešte pred sebou technicky najnáročnešiu časť túry a hoci začalo husto kropiť, tak blízko cieľa sme to už nechceli vzdať. A oplatilo sa, lebo o chvíľu dážď ustal. Na vrchole sme zažili hmlu i vietor, krúpy, slnko i bezvetrie s relatívne dobrými výhľadmi. Mraky sa okolo nás preháňali jedna radosť. Cestu späť na Rázcestie v Kriváňskom žľabe sme absolvovali striedavo chôdzou aj po zadnej časti tela, veď po mokrej skale opatrnosti nikdy nie je dosť. Ďalej sme pokračovali smerom na Jamské pleso (1448 m). Zrazu sa prihnal od severu hustý mrak a asi hodinu sme kráčali v daždi. Nikomu to však nevadilo, zážitok zo zdolaného vrcholu Kriváňa potlačil všetko negatívne. Aj takáto je tvár Tatier a nám neostáva nič iné, len to rešpektovať.

Túru sme ukončili na Štrbskom Plese (1325 m), kde nás už čakali naši kolegovia a cesta domov.

   Viete, že... prvý písomne doložený výstup na vrchol Kriváňa uskutočnil v r.1773 spišskonovoveský ev. kazateľ, banský podnikateľ, prírodovedec a historik Andreas Jonas Czirbes. Prvou obeťou hory sa stal v r.1898 Ján Blaškievič zo Spišskej Soboty, ktorý sem neoprávnene vodil turistov.

 

19.07.-20.07.2019   Krivoštianka - nočný výstup (pri príležitosti založenia  KST)

     Pri príležitosti založenia KST v Strážskom sa každoročne organizuje nočný výstup na Krivoštianku. Zraz na vrchole bol určený na 19.h. a tak sa turisti schádzali na vrchole postupne, prichádzajúc po neznačenej "modrej", po žltej, alebo zelenej značke. Pri prístrešku, ktorý naši členovia opravili a nanovo natreli farbou, už veselo praskal ohník, tí, ktorí si chceli pozrieť nočné Humenné, si zase mohli posedieť na lavičke, ktorú pod vrcholovým bodom osadil náš člen Rado.

Pod prístreškom nás čakalo pohostenie, ktoré pripravila naša členka Mery, ktorej ďakujeme a aj touto cestou srdečne blahoželáme k jej okrúhlemu jubileu.

Pri ohníku sme posedeli do neskorých nočných hodín a tí vytrvalejší na vrchole privítali ráno. Ešte jedno poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na renovácii prístrešku, i za lavičku a tešíme sa na ďalšie turistické stretnutie.

 

13.07.2019         Rejdová – Stolica – Stolické vrchy

     Niektorí členovia výboru sa dlhšie pohrávali s myšlienkou navrhnúť túru na Stolicu, najvyšší vrch Slovenského Rudohoria a Košického kraja /1477m.n.m./. Nakoniec sa to stalo skutočnosťou a tak 20 turistov vyrážalo autobusom do Rejdovej, rázovitej dedinky v Rožňavskom okrese. No našou prvou zastávkou bola obec Čučma, odkiaľ sme vyrážali na Skalisko vo Volovských vrchoch, ktorý je najvyšším bodom hôľnatého vrchu Volovec. Cestou vedúcou cez horu sme narazili na chatu Volovec, ktorá je celoročne otvorená a okrem občerstvenia, stravy a suvenírov poskytuje aj ubytovanie. Dopriali sme si dlhšiu prestávku a opäť sme pokračovali po turistickom chodníku ďalej, až nás zrazu prekvapila asi 10 m vysoká skupina vápencových brál vo výške 1293 m.

Skalisko, ktorému miestni hovoria aj Čertov hrad nám ponúkalo kruhové výhľady do okolia a kruhová ružica nám pomohla pri identifikácii kopcov. Ešte zopár vrcholových fotiek a už bol čas posúvať sa ďalej do sedla Volovec a odtiaľ až do Betliara. Časovo sme to zvládli za 6h,30minút a prešli sme 19,3 km.

Do Rejdovej sme dorazili v podvečerných hodinách. Ráno o 8.h. sme na námestí dostali informácie o trase. Keďže pre výrub lesa bola zničená časť turistickej trasy, išli sme náhradnou trasou po zvážnici až na samotný vrchol Stolice.

Nie je to typický tvar strmého kopca, skôr je to hôľnatý plošinový kopec. Organizátorom tohto už 22. ročníka hviezdicového výstupu je obec Rejdová, ktorá na vrchole účastníkom ponúkala guľáš, občerstvenie, kávu, suveníry, tričká a výstupovú vlajku, niektorí šťastlivci si odniesli domov aj výhry z tomboly.

Dážď, ktorým nás meteorológovia strašili na seba nedal dlho čakať a tak nás posúril na spiatočnú cestu. Niektorí využili možnosť zviesť sa do dediny na staručkej V3S-ke, a tí, čo šli peši mali ako bonus čučoriedky, hojne sa vyskytujúce popri lesnej ceste. Celkovo sme prešli 22 km. A tak s modrými úsmevmi, no šťastní, spokojní, oddýchnutí na duši sme dorazili v podvečerných hodinách domov.

 

27.06.-30.06.2019    52. Zraz VHT  - Tatranská Lomnica - Vysoké Tatry

     V dňoch 27.-30.6.2019 sa konal v T. Lomnici v poradí už 52 ročník Celoslovenského zrazu vysokohorských turistov KST, ktorého centrom bol hotel Morava. Zraz je príležitosťou vystúpiť na viaceré neznačené vrcholy a sedla pod vedením inštruktorov VhT II. triedy. No v tomto ročnom období sú sedla zväčša pokryté snehom, preto skupina našich turistov si zvolila trasu na Poľský hrebeň /2200 m.n.m./. Vyrážali sme z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, kde po krátkej prestávke sme pokračovali popri Velickom plese popod mokré skalné steny "Večný dážď" do doliny Kvetnica, míňajúc Dlhé pleso, až na Poľský hrebeň. 

Na vrchole nás zastihol silný vietor a hmla, preto sme nepokračovali na Východnú Vysokú, ako sme to mali v pláne. Naspäť sme sa vrátili tou istou trasou, dve turistky si od Sliezskeho domu zvolili trasu na Hrebienok. 

V ďalší deň padol návrh  na túru do Belianskych Tatier. Východiskovým bodom bol Ždiar a tak Monkovou dolinou popri Rígľovom potoku sme sa posúvali vyššie a vyššie , až do Širokého sedla. Tu sa nám náhle otvorila prekrásna panoráma V. Tatier a pohľad na Ždiarsku vidlu. Chodníkom, stále obdivujúc majestátne Tatry sme sa dostali do Kopského sedla, ktoré je známe baníctvom, kde sa ľudia snažili nájsť medenú rudu. Pri rázcestníku sme odbočili na chodník smerujúci na Zadné Meďodoly a túru sme ukončili v Tatranskej Javorine.

Počasie nám tento víkend prialo, preto si 13 našich členov tieto túry užilo plnými dúškami. Vyhodnotenie zrazu bolo opäť v hoteli Morava, nechýbala zábava a stretnutia s priateľmi. Cestou domov sme sa zastavili obzrieť si novú výhliadkovú vežu na úpätí Slánskych vrchov postavenú v katastri obce Zlatník, kde z pozorovacej plošiny vo výške 21,7 m vidieť celú kotlinu od Hanušoviec n/T, až  časť Strážskeho.

 

14.06.-16.06.2019    Červený Kláštor – Sokolica - Pieniny

     Krásy Zamaguria sú obklopené nedotknutou prírodou Pieninského národného parku a Spišskej Magury. Aj my sme sa vybrali za týmito krásami priamo do srdca Zamaguria, do Červeného Kláštora. No kým sme tam dorazili, čakala nás ešte túra na Veterný vrch, ktorý je súčasťou Spišskej Magury a z jeho výšky 1112 m.n.m. je najkrajší kruhový výhľad na okolité hory. Ako východiskový bod sme si zvolili Stráňanské sedlo a cez Horbáľovú, rázcestie na Poľane, Prípor, sme sa dostali až na vrchol. Aké bolo naše prekvapenie, keď namiesto obvyklého vrcholového kríža tam stál medveď. No našťastie nie naozajstný, ale drevený v životnej veľkosti, držiac v labách slovenskú vlajku. Posilnení a oddýchnutí sa poberáme späť no trasou, ktorá nás zaviedla do dediny Lesnica, kde na nás čakal autobus.

V noci nás prekvapil silný leják, no ráno, keď sme splavovali Dunajec na gorálskych pltiach, po dáždi zostala už len hmla prevaľujúca sa nad hladinou.

Prievozník nás prepravil na poľskú stranu rieky a tu už začínala naša ďalšia túra na Sokolicu /747m.n.m./, ktorá sa považuje za najkrajší pieninský štít a je nazývaný aj ako "Matka Pienin". Nastal pekný slnečný deň a tak sme si z výhliadkovej terasy na Sokolici, ktorej 300 m dlhá vápencová stena kolmo klesá k hladine Dunajca výhľady na okolité kopce a prielom rieky priam vychutnávali.

Nás ešte čakal vrch Tri Koruny  a tak sme pokračovali ďalej obdivujúc upravené chodníky, odpočívadla, lavičky a cestou sme neobišli ani zrúcaninu skalného hradu pod vrchom Zamkowej Góry, ktorý v 13. stor. dal postaviť Boleslav Stydlivý pre svoju manželku sv. Kingu, ako útočisko pred Tatármi. A už sme sa dostali ku výhliadkovej terase najvyššej veže Troch Korún - Okraglica /982m/, ktorá s ďalšími  4 vežami vytvára vzhľad koruny. Pokochali sme sa krásnymi výhľadmi na Zamagurie a celú trasu sme ukončili v poľskej dedinke Sromowce Nižne a cez lávku sme prešli do Č. Kláštora.

V deň odchodu sme prešli nenáročnú trasu z Č. Kláštora ponad Haligovské skaly a Lesnícke sedlo do Lesnice, kde sme nastúpili do čakajúceho autobusa aby spokojných 29 turistov odviezol domov.

 

01.06.2019           Folkmarská skala – Turniská

    Dňa 1.6.2019 bolo pekné slnečné sobotné ráno a kroky 10 našich turistov smerovali spoznávať časť Slovenského rudohoria v jeho horskom celku Volovské vrchy. Pridalo sa k nám aj niekoľko našich kolegov-turistov z 1. michalovského KST.

    Túru sme začínali v obci Kojšov (474 m). Po žltej turistickej značke sme vystúpili do sedla Zemičky (710 m). Po krátkom oddychu sme pokračovali prudkým stupákom na vrchol Folkmarskej skaly (915 m). Je to vápencový skalný masív severovýchodne od obce Kojšov a poskytuje pekné výhľady do širokého okolia. Priamo pred nami sa leskla budova meteorologickej stanice na vrchole Kojšovskej hole, pod nami ležali obce Kojšov a Veľký Folkmar, v diaľke sme videli pohorie Branisko a dokonca aj Spišský hrad. Za ideálnych podmienok je odtiaľto vidieť aj Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu. My sme až toľko šťastia nemali, ale za príjemného teplého počasia sme mohli popri oddychu a občerstvovaní obdivovovať pestrú a vzácnu teplomilnú kvetenu. Ani sa nám nechcelo ísť ďalej, ale sme mali pred sebou ešte ďalší unikát v tejto lokalite, a to skalné veže Turniská. Sú súčasťou rozsiahleho vápencového hrebeňa zvaného Murovaná skala a nachádza sa v nich aj mohutné skalné okno Turniský tunel, ktorý je najväčším skalným tunelom na východnom Slovensku. Výška skalných veží dosahuje 30-60 m a sú hojne využívané lezcami ako cvičné skaly, o čom sme sa mohli presvedčiť aj priamo na mieste.

    Z Folkmarskej skaly sme sa teda vrátili do sedla Zemičky a odtiaľ po zelenej značke pokračovali na Turniská (725 m) a potom popri potoku dole do obce Kojšov. Tento úsek našej trasy kopíroval časť náučného chodníka „Folkmarská a Murovaná skala“, ktorý začína v obci Kojšov a končí v obci Veľký Folkmar.

      Aj keď táto túra nepatrila medzi tie fyzicky náročné, bola krajinársky hodnotná a objavili sme ďalšie pekné miesto ukryté nenápadne v bukovom lese mimo davov turistov.
 

18.05.2019           Smerek – Polonina Weltlinská

    Dňa18.5.2019 sme absolvovali krásnu túru v poľských Bieszczadách. Zúčastnilo sa jej 16 našich turistov, na zaplnenie kapacity autobusu sa k nám pridali členovia z michalovského klubu. Východzím bodom bola poľská dedinka Brzegi Górne. Smerom na sedlo Wyzna sme narazili na horskú chatu Puchatka, ležiacu pod vrchom Hasiakovej skaly. Po krátkom oddychu pri chate, ktorá bola postavená po 2. sv. vojne armádou a slúžila ako pozorovateľňa, sme pokračovali hrebeňom cez Poloninu Wetlinskú, kamenistý kopec Osadzki wierch, do priesmyku Orlowicz, až na kopec Smerek, cieľ našej dnešnej túry. Na Smereku nachádzajúci sa vo výške 1 222 m.n.m. sa týči veľký kovový kríž, ktorý vymenili za pôvodný v r. 2018.

Predchádzajúci kríž postavený na pamiatku 600 r. existencie arcidiecézy Przemyskej, v r. 1976 vynieslo na vrchol 7 osôb v najväčšej tajnosti počas dvoch septembrových nocí.

Motto kríža tvorí citát sv. Jána Pavla II., častého návštevníka týchto kopcov:

     „Milosť bez kríža nenájdete, kríž bez milosti neunesiete“.

Posilnenie sa a oddych na kopci, vychutnanie si krásnych rozhľadov, spoločné foto a už sme sa poberali ďalej, končiac túto 6,5 h túru v dedinke Smerek. Počasie bolo nádherné, únava rýchlo pominie, no krásne zážitky a dojmy z tohto dňa nám zostanú nadlho.

 

12.05.2019           Belovarka - ukončenie 100 JKM

    Dňa 12.5.2019 sme prechádzkou ku studničke Belovarka ukončili akciu 100 JKM. Po predchádzajúcich veterných dňoch sme sa potešili slniečku, ktoré nás zahrievalo svojimi lúčmi už od rána. Naši chlapi sa nám postarali o oheň, takže opekané dobroty rozvoniavali doďaleka, nechýbali súťaže pre deti i dospelých a prebehlo aj zlosovanie účastníckych lístkov, pri ktorom výhercovia neskrývali radosť z výhry. Majiteľ Furmanova  p. Ivan nás oboznámil o liečivých účinkoch prameňa Belovarky, ktorého ľudia v minulosti hojne využívali a na záver zaznelo poďakovanie od našej členky výboru Moniky všetkým účastníkom za účasť na akciach 100 JKM, ktorí neváhali vyjsť do jarnej prírody za každého počasia. Na tejto akcii sa zúčastnilo 66 milovníkov prírody.

Ešte mená výhercov súťaží:

Miško Babuľák , Zojka Virová, Šimon Vira, Tamarka Hakošová, Nelka Hakošová - hod granátom - deti do 10 r.

Zojka Virová, Šimon Vira, Miško Babuľák, Nelka Hakošová, Tamarka Hakošová - hod loptičkou do kruhov - deti do 10 r.

Radka Lipovská, Michal Kosť, Tomáš Majerík - hod granátom - deti nad 10 r.

Michal Kosť, Elenka Patlevičová, Mirka Makarová - hod šípkami - deti nad 10 r.

V hode šípkami zo žien vyhrala : Ľubica Meňovčiková, Regina Košudová, Miloslava Havrilová

V hode polenom si prvenstvo vybojoval Maroš Kmec, chlapi a chlapci si zasúťažili aj v pľúvaní hrachu do diaľky a najlepšie sa darilo Mirovi Cimprichovi a Mišovi Kosťovi.

Všetkým srdečne blahoželáme!

 

28.04.2019           Krivoštianka – pokračovanie  100 JKM

    Dňa 28.4. bolo pokračovanie akcie 100 JKM na náš najbližší kopec - na Krivoštianku. No aprílové počasie sa nezaprelo a tak v tento studený upršaný nevľúdny deň na vrchol Krivoštianky vyšlo iba zopár skalných.

Tí, ktorí sa vydali na túto túru v ďalších dňoch, určite zostali prekvapení, keď pod vrcholovou tabuľou našli umiestnenú lavičku. Vyhotovil a umiestnil ju náš člen Rado Lipovský, ktorému za toto milé prekvapenie úprimne ďakujeme.

Bola to naša túžba, aby pri peknom počasí a dobrej viditeľnosti sme sa mohli kochať výhľadmi a zároveň sa vyhrievať na slniečku...

Rado, ešte raz vrelá vďaka!

 

22.04.2019           Jasenovský hrad - veľkonočný výstup

    Na Veľkonočný pondelok sa 18 našich členov vydalo na túru na Jasenovský hrad, týčiaci sa nad obcou Jasenov. Trasu si zvolili cez Belovarku, Kráľovu studienku a  popri Vojtkovom kríži, kde po krátkej prestávke pokračovali k razcestníku Veľká Dubová, odkiaľ na hrad už nie je ďaleko. Po obhliadke hradných zrúcanín, kde taktiež prebiehajú práce na záchranu hradov im dobre padlo posedenie pod prístreškom pri hrade, kde si pochutnali na veľkonočných dobrotách. Príjemné teplé počasie prispelo k tomu, že zažili pekný sviatočný deň v jarnej prírode.

 

07.04.2019          Kráľova studienka - pokračovanie 100 JKM

    Dňa 7.4.2019 sme sa stretli na našej druhej jarnej akcii 100 JKM na Kráľovej studienke, nachádzajúcej sa nad obcou Staré. Zobúdzali sme sa do hmlistého rána, no naše obavy zo zlého počasia boli zbytočné, pretože s pribúdajúcimi hodinami nadišiel teplý slnečný deň. K jari sa viaže veľa prastarých slovanských zvyklostí. Azda najdôležitejšia z nich bola otváranie či čistenie prameňov a studničiek, ktoré mali ľuďom zabezpečiť zdravie a dostatok vlahy pre budúcu úrodu. Veď stará ľudová múdrosť hovorí za všetko: "Čistý prameň - zdravie po celý rok". Aj my sme sa v úvode tejto akcie zhromaždili pri studničke, aby sme ju symbolickým kľúčom otvorili. O týchto starých obyčajoch a význame vody nás poinformovala naša členka Monika. Pri ohníku sa už veselo opekalo a nastal čas aj na  súťaženie, na ktoré nedočkavo čakali deti. A tu sú výsledky:

V hode granátom do 10 r. si najlepšie počínali: Elenka Patlevičová, Monika Veľasová a Daniel Macko.

V hode granátom deti nad 10 r. boli úspešní: Michal Kosť, Marek Makara a Paťka Vesterová.

V hode šípkami nad 10 r.: Dávid Demčák, Paťka Vesterová a Marek Makara.

Ženy v hode šípkami: Mariana Cimprichová, Katka Lipovská, Alena Gočová.

V hode polenom sa pochlapil Miroslav Cimprich hodom 6,20 m.

Výhercovia si odniesli ceny, no azda najlepšia výhra pre všetkých 44 zúčastnených bol pobyt na slniečku v zakvitnutej jarnej prírode.

07.04.2019          Kráľova studienka - pokračovanie 100 JKM

Viac tu: https://www.kststrazske.sk/novinky/
07.04.2019          Kráľova studienka - pokračovanie 100 JKM

Viac tu: https://www.kststrazske.sk/novinky/
07.04.2019          Kráľova studienka - pokračovanie 100 JKM

Viac tu: https://www.kststrazske.sk/novinky/JKM
 

24.03.2019          Brekovský hrad - zahájenie 100 JKM

    Dňa 24.3.2019 sa pod hradnými múrmi Brekovského hradu konalo otvorenie jarnej turistickej akcie 100 JKM. To, že sa táto jarná akcia teší veľkej obľube nielen u turistov, ale aj u širokej verejnosti, svedčí hojná účasť - cca 200 účastníkov. Tí mali možnosť poobhliadať sa po hrade, porovnať čo je naviac urobené od poslednej návštevy, z panelov sa oboznámiť s históriou hradu, prezrieť si múzeum, či zájsť do hradnej pivnice a dať si pohár vínka. Mnohí sa vybrali po vyznačenom chodníku k jaskynnej priepasti Veľká Artajama. O jej zmapovaní a následných prieskumoch v snahe o jej sprístupnenie, ktoré sa skončilo neúspešne účastníkov oboznámila Monika Šulová, ktorá po uvítacích slovách zároveň všetkých vyzvala aj na športové zápolenia.  A tak sa začalo súťaženie, kde v hode granátom - deti do 10 r. boli najúspešnejšie dievčatká : Horvátová Lenka, Baburová Júlia a Horvátová Laura. V hode granátom nad 10 r. sa najlepšie uplatnili : Lipovská Nelka, Makara Marek a Lipovská Radka. V hode šípkami nad 10 r. boli najlepší : Veľasová, Makara, Grnáč. Zo žien v hode šípkami najviac bodov získali : Molnárová Jožka, Zálužická a Mikušová. V hode valčekom, azda v najobľúbenejšej disciplíne si prvenstvo  vybojovala Ľašová Helena. V mužskej súťaži v hode polenom bol najzdatnejší Jozef Vargovič ml.  V preťahovaní lanom uspelo družstvo z KST Brzda Vinné.Súťaže mali veľký úspech, súťažiaci občas pobavili okolie a výhercovia sa tešili z výhry. Okrem týchto súťaží si mnohí vyskúšali zručnosť v lukostreľbe, vďaka iniciatíve hradných majstrov v tomto obore.

Z akcie sme odchádzali s dobrým pocitom výborne stráveného dňa.

 

    Viete  že...?  Pri prieskumoch jaskynnej priepasti Veľká Artajama sa podarilo najhlbšie zostúpiť Petrovi Tomčíkovi z Liptovského Mikuláša, do hĺbky 125 m, ktorý je objaviteľom a prieskumníkom viacerých jaskýň v Nízkych Tatrách.
 

01.03.2019           Výročná členská schôdza

    Po celoročných aktivitách sme sa dňa 1.3.2019 stretli v priestoroch Aztéky, aby sme zhodnotili rok 2018 a pripravili sa na rok 2019.  Hlavnými bodmi programu výročnej členskej schôdze boli: správa o činnosti KST za rok 2018, správa o práci výboru za rok 2018, informácia o stave čl. základne a výške čl. príspevkov, správa o hospodárení za rok 2018, správa revíznej komisie a členská schôdza schválila plán turistických podujatí na rok 2019, ktoré  výbor aj tento rok obohatil o nové akcie a rozpočet na rok 2019. Na návrh výboru KST členská schôdza schválila Jozefa Lipovského za čestného člena a zároveň si od predsedu RR KST prevzal aj diplom pri príležitosti 80. narodenín a za prínos a zásluhy pri rozvoji turistiky. Ďakovný list pri príležitosti 50. narodenín a za aktívnu turistickú činnosť si prevzal  Peter Vaľo, k 75. výročiu narodenín si čestné uznanie prevzala aj Jolana Megelová. Nasledovala diskusia, v ktorej nechýbalo poďakovanie Františkovi Babinskému za nezištnú spoluprácu pri spracovaní našej web. stránky a kroniky v elektronickej podobe a poďakovanie si zaslúžili aj členovia klubu, ktorí sa podieľali pri údržbe chodníkov na Krivoštianku. V závere si členovia klubu v príjemnej atmosfére posedeli pri chutnom guľaši, občerstvení a koláčikoch, ktoré s radosťou upiekli naše členky.
 

16.02.2019           Čierna hora – Slanské vrchy

    V pekné slnečné sobotné ráno vyráža 10 turistov vlakom do Hanušoviec n/T, kde sa koná 16.ročník primátorského výstupu na Čiernu horu, ktorá je svojou výškou 1073 m druhým najvyšším bodom Slanských vrchov. Stretávame sa pri Šóšovskom kaštieli z roku 1564, ktorého prehliadka je dobrým spestrením čakania na otvorenie túry. Po registrácii, príhovore predsedu KST Krokus a primátora mesta sa presúvame autobusom do obce Petrovce, nad ktorou sa vypína majestátny Oblík. Pokračujeme ku smerovníku pod Hrbom, odtiaľ akoby vlnovkami pomedzi kopce až k chate, pri ktorej sa nám usporiadatelia postarali o teplý čaj. Vládne tu výborná atmosféra, stretávame sa zo známymi s predchádzajúcich výstupov, no už o chvíľu pokračujeme chodníkom v hlbokom snehu až na vrchol Čiernej hory. Po odfotení sa, osviežení a načerpaní síl schádzame späť popri vyhliadkovej skale, ktorá nám ponúka v tomto slnečnom počasí nádherné výhľady, hlavne na Oblík. Pri chate nás čakajú s chutným guľášom, čajom, keksíkom a už je čas rozlúčiť  sa zo známymi a ponáhľať sa k autobusu, ktorý nás odvezie do Hanušoviec a odtiaľ vlakom domov. Vraciame sa spokojní, plní dojmov a zážitkov z tohto výborne zvládnutého podujatia, na ktorom sa zúčastnilo cca 200 účastníkov.

    Viete že...?  Slanské vrchy tiahnuce sa v smere sever-juh o celkovej dĺžke 50 km majú viacero unikátov : Herliansky gejzír, Dubnické opálové bane, najvyššiu stavbu na Slovensku - vysielač Dubník /318m/ a najhlbšiu pseudokrasovú priepasť na Slovensku - Vitrova dzira /55m/.

 

10.02.2019           Krivoštianka - zimný výstup

    Zimný výstup na vrchol Krivoštianky sa konal v spolupráci s RR KST Michalovce. Okrem našich turistov a nadšencov zimnej prírody sa  akcie zúčastnili aj turisti z 1. Michalovského klubu a na vrchol vystúpila aj 8 členná skupina z Tušickej Novej Vsi.  Spolu na tomto zimnom výstupe bolo 41 účastníkov. Na hrebeni Krivoštianky bolo veterno, no zahrial nás ohník, ktorí naši chlapi pripravili v snehu, ktorý sa v hrúbke asi 40 cm ešte stále drží na vrchole, aj keď v nižších polohách už po ňom niet ani stopy. Michalovskí turisti sa rozhodli pokračovať v trase na hrad Jasenov, tejto výzve neodolali naše tri turistky a pridali sa k nim. Iní zase prijali pozvanie Pepa Kozára na chatu pri Laborci ochutnať jednu z jeho kuchárskych špecialít.

 

12.01.2019           Sninský kameň - 44. ročník zimného výstupu

    Naše turistické topánky nezapadajú prachom ani v zime. Už sme sa nevedeli dočkať kedy vyrazíme na našu prvú tohtoročnú túru nielen preto, že sme mali za sebou vianočné obdobie plné oddychu a prejedania sa, no hlavne preto, že Sninský kameň nás stále prekvapí pravou zimou. Tak to bolo aj teraz. 

Už po prvých kilometroch stúpania pribúdalo snehu, no my sme sa nevedeli nasýtiť pohľadov na stromy a kry celé pokryté inovaťou a snehom, až prehýbajúc sa pod ich ťarchou. Pripadali sme si ako v rozprávkovom snehovom kráľovstve. Kovové schody vedúce na Veľký a Malý kameň bolo treba cepinom očistiť od ľadu a aká snehová nádhera nás čakala na vrchole, nedá sa opísať, to treba vidieť a zažiť. Ukázalo sa aj slnko, viditeľnosť bola dobrá, tak nám neprekážal ani silný mráz.

Tohto 44. ročníka zimného výstupu na ktorom nás v úvode privítal Viktor Smoľák sa zúčastnilo 28 turistov, pridali sa k nám aj naši priatelia z 1. Michalovského klubu. Všetci sme boli nadmieru spokojní, užili sme si krásny deň v rozprávkovej prírode a užil si to aj náš turista Dušan Kovaľ, ktorý túto trasu absolvoval na lyžiach ako skialpinista.

Viete že...?  Prvé turistické útulne pri Morskom oku boli postavené v r. 1880 Uhorsko-Karpatským spolkom za podpory grófa Sztarayho. Už v roku 1881 bol vyznačený prvý turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, ktorý existuje dodnes.

 

Všetky predchádzajúce ročníky sú spracované v kronike .

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode