NÁŠ KLUB

Z histórie

Prvá písomná zmienka o vzniku oddielu turistiky je z roku 1962. Rozpadom Červenej Hviezdy Strážske (zasadnutím výboru zo dňa 20.7.1962) vzniká nová Telovýchovna jednota s oddielmi futbalu, volejbalu a turistiky. Medzi zakladajúcich členov patrili Mikuláš Čollák, Pavol Gaško, Zdeno Šteliar, členská základňa sa pohybovala okolo 30 členov. Rozmach oddielu nastal v 80 rokoch keď do oddielu prišla generácia Miroslava Maguru - Goč Igor, Chromčíková Božena, Kormanik Jozef a členská základňa sa postupne rozširovala na dnešných 120 členov. Za pomoc a poskytnutie materiálov patrí poďakovanie novinám Naše Chemko, Ing. Čollákovi, Ing. Šteliarovi a za pomoc pri vytvorení web. stránky PhDr. Jurajovi Šamudovskému. Kroniku v písomnej či elektronickej podobe viedol Jozef Kormanik. Od roku 2012 pokračuje v elektronickej kronike náš externý pracovník.

Foto vo fotogalérii  -  predchádzajúce roky v kronike

                      

Zo súčasnosti                                                                               za  rok 2020

12.09. - 15.09.2020 Chochuľa – Nízke Tatry

     Hrebeňový pochod cez Nízke Tatry meria približne 100 km, vedie cez tie najkrajšie vrcholy a právom patrí medzi najkrajšie turistické trasy na Slovensku. Mimo výstupov na iné vrcholy aj my sme si naplánovali prejsť časť hrebeňa a to v termíne od 12. – 15. septembra. Vyrážali sme autami zo Strážskeho a cestou do obce Liptovská Osada, kde sme mali zabezpečené ubytovanie, sme sa zastavili v Liptovskom Jáne. Tu, pri hoteli Ďumbier začínala naša prvá turistická trasa a to na Poludnicu, vrch nachádzajúci sa na konci rázsochy Krakovej hole, v nadm. výške 1 548m. Vystúpili sme do sedla Rakytovica, pokračovali na Prednú Poludnicu a Poludnicu. Cestou sme si obhliadli jaskyňu Kamenné mlieko, ktorú ináč nazývajú aj Židovská jaskyňa, pretože v jej útrobách sa v r. 1944-45 ukrývalo 45 židovských utečencov zo Slovenska a Poľska, ktorí prežili vďaka pomoci občanov zo Závažnej Poruby. Na vrchole Poludnice, ktorý nesie názov po mytologickej démonickej bytosti chrániacej posvätnosť poludnia, sme si na slniečku dopriali oddych a krásne výhľady a spiatočnú cestu sme si zvolili cez Kúpeľ, aby sme mohli obdivovať vysoké skalné steny, útvary, jaskyne, či skalné okná.

     Na druhý deň sme sa autobusovým spojom odviezli do Liptovskej Lužnej. Našim cieľom bolo prejsť po hrebeni až k najvyššiemu vrchu tejto časti Ďumbierskych Tatier a to na Veľkú Chochuľu s nadm. výškou 1 753 m. Vystúpili sme do sedla pod Skalkou, odtiaľ na Košarisko a už len nádherným hrebeňom na Veľkú Chochuľu. Bonusom na tejto trase okrem perfektného počasia a výhľadov boli svahy celé pokryté čučoriedkami, ktorým sa nedalo odolať. Červenou trasou hrdinov SNP sme pokračovali ďalej na Malú Chochuľu zo zastavením sa pri pamätnej doske venovanej 6 občanom Liptovskej Lužnej, ktorí zahynuli v lavíne pri pomoci partizánom počas SNP.  Na vrchu Prašivá (1 675 m.n.m.) nechýbalo foto a cez Hiadeľské sedlo sme dorazili do bývalých kúpeľov Korytnica, kde sme sa osviežili minerálnou vodou a zaspomínali na zašlé časy kúpeľov. Večerné osvieženie sa v Lipt. Osade vo Vodnom svete zmazalo všetky stopy únavy po tomto náročnom dni, aby sme ráno mohli vyraziť na vrch Salatín. V skorých ranných hodinách sme sa zase presunuli do Liptovskej Lužnej. Do Ráztockého sedla sme dorazili v pohode, no potom sme sa poriadne zapotili. Na jednom km sme museli prekonať 500 výškových metrov. Na vrchole, vo výške 1 630 m sme si dopriali kruhové výhľady, zostúpili späť do sedla a odtiaľ pokračovali do tiež už zaniknutých kúpeľov Železnô a ďalej až k autobusu do Liptovskej Lužnej.

    V neďalekej obci Liptovské Revúce v časti Záhorovo sa nachádza Via ferrata „Dve veže“. V deň odchodu sme neodolali a išli odskúšať lezenie zaistenou cestou po skalách.

    Za tie 4 dni sme videli kus krásnej prírody, zažili adrenalín pri lezení po skalách, no hlavne priniesli sme si kopec zážitkov, ktoré zostávajú vryté v pamäti.

 

22.08.2020 Jahňací štít – Vysoké Tatry

   Cestu na Jahňací štít poznali ako prví pastieri či lovci kamzíkov z podtatranských obcí. Prvú písomnú zmienku o výstupe zanechal anglický prírodovedec, lekár a cestovateľ Robert Townson, ktorý navštívil Tatry roku 1793. Okrem iného napísal, že je to „jeden z najneschodnejších štítov“. No dnes je tomu inak. Na vrchol vedie od Zeleného plesa cez Červenú dolinu od r.1912 turistický chodník. 17 členov nášho klubu sa rozhodlo zdolať tohto náročného 2230 m vysokého velikána. Vyrážali sme zo zastávky Biela Voda popri Šalviovom prameni, cez Kovalčíkovu poľanu až ku chate pri Zelenom plese. Tu sme si oddýchli a nabrali síl na ďalšiu etapu ktorú sme mali pred sebou, pretože od chaty už začínal samotný výstup a to stúpakom, ktorý nás poriadne vyčerpal. Prechádzajúc Červenou dolinou sa nám už odkrývali výhľady na náš cieľ s drobnými postavičkami na vrchole. Čakal nás ešte výstup po reťaziach v Kolovom sedle a ešte obtiažnejší po skalách priamo na vrchol.

   Počasie nám tento deň prialo, preto aj výhľady boli úžasné. Keďže v tomto období sú Tatry preplnené turistami, pri spiatočnej ceste sme si v Kolovom sedle museli postáť aj v rade. Pri chate nám dobre padlo osvieženie a už sme sa vracali späť na parkovisko, kde na nás čakali ostatní členovia, ktorí túru ukončili na chate.

   Jahňací štít dostal pomenovanie podľa toho, že v minulosti tu nachádzalo útočisko množstvo kamzičích matiek s mláďatami. No teraz sme nezazreli ani jedného kamzíka. Či to bolo zapríčinené horúčavou, či množstvom turistov, nevedno. Domov sme sa vrátili v neskorých hodinách, no zdraví a plní zážitkov.

     Viete že ? Jahňací štít bol v minulosti pomenovaný aj ako Lastovica, Biely štít, štít Bieleho plesa.

 
 

30.07. -  02.08.2020 Kráľova hoľa, Veľký bok

    V týchto dňoch nás čakala viacdňová akcia s bohatým návrhom na túry. Odchádzali sme autobusom zo Strážskeho v počte 24 turistov a našou prvou zastávkou bol priesmyk Branisko, alebo bežne zaužívaný názov Chvalabohu. Odtiaľ sme vyrazili na Smrekovicu, najvyšší vrch pohoria Braniska s nadm. výškou 1200 m. Cestou sme sa zastavili pri vyvieračke Diablova diera, ktorej prameň vyteká zo skaly a steká do rokliny a osviežili sme sa aj vodou z prameňa Veľkej Svinky. Vrchol Smrekovice nás milo prekvapil nielen výhľadmi, ale aj novopostavenými prístreškami, altánkami a lavičkami, Vrchol zdobí aj veľký drevený kríž. Po zdolaní spiatočnej cesty sme pokračovali do rázovitej obce Heľpa, kde sme mali zabezpečené ubytovanie. Ráno nás čakala ďalšia, no už náročnejšia túra na náš najospevovanejší a legendami opradený vrch Kráľova hoľa. Na tento najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier sme sa veľmi tešili, pretože vrtochy počasia spred pár rokov nám nedopriali žiadne výhľady. Vyrážali sme z obce Šumiac. Naše prvé zastavenie sa bolo pri Krížovej ceste, ďalšie pri Skaličke, pri ktorej sme si neodpustili foto. Výborným miestom na oddych a občerstvenie bola chata pod Kráľovou hoľou, ešte Predné sedlo a už sa pred nami črtal cieľ našej túry. Na vrchole mierne pofukoval vetrík, dopriali sme si oddych, čas na kruhové výhľady, pohľad na pasúce sa stádo oviec priamo na vrchole i spoločné foto. Bolo by škoda nevyužiť ideálne počasie a tak sme sa rozhodli pokračovať cez Orlovú, Bartkovú, Ždiarske sedlo až do útulne Andrejcová, kde sme si dopriali krátky odpočinok pred zostupom do obce Pohorelá.

     Ďalší deň nás opäť čakala náročnejšia túra a to na Veľký bok /1727m.n.m./, vrchol takisto sa nachádzajúci v Nízkych Tatrách. Obec Heľpa tradične usporadúva výstup na tento vrch a tento rok to už bol 45 ročník. Aj my sme sa pridali k tejto veľkej skupine. Otvorenie výstupu sa uskutočnilo na námestí a potom sme sa autobusom zabezpečeným organizátorom presunuli do sedla Priehyba, odkiaľ prudkým stúpaním sme pokračovali na Kolesárovú, cez Oravcovú, až do sedla pod Veľkým bokom. No pri výstupe na samotný vrchol sme zostali ohromení nádhernými kruhovými výhľadmi: od Kráľovej hole, Vysoké Tatry, Západné Tatry, Liptovskú Maru, Chočské vrchy, Nízke Tatry. Pred 4 rokmi sme taktiež zdolali tento vrch, no za poriadneho lejaku a žiadnej viditeľnosti, preto sme boli radi, že vďaka dobrému počasiu sme mali možnosť opäť vystúpiť na tento málo navštevovaný  nádherný vrch, ku ktorému sa navyše viaže história z obdobia SNP, kde pár metrov pod vrcholom počas povstania pristávali vojenské lietadlá. Čas pri takýchto aktivitách rýchlo ubieha a už nastal čas na odchod domov. Cestou sme sa zastavili vo Veľkom Šariši, nad ktorým sa vypína zrúcanina Šarišského hradu z 13. stor. Habsburgovci z neho urobili mohutnú vojenskú pevnosť. Funkciu plnil až do 17. stor., kedy ho poškodil výbuch pušného prachu a krátko nato aj požiar. Postupne spustol.

     Mali sme za sebou náročné dni, no vracali sme sa hoc unavení, no šťastní a spokojní, plní krásnych dojmov a zážitkov.

 

19.07.2020 Kapušiansky  hrad, Stráž

   Výstupom na Kapušiansky hrad a vrch Stráž pri Prešove pokračoval náš na akcie bohatý turistický víkend. Hneď nasledujúci deň po „nočnej Krivoštianke“ sme absolvovali kondične menej náročnú túru, ktorá však bola obohatená o kultúrne zážitky.

   V nedeľu ráno 19.7.2020 sa na železničnej stanici v Strážskom zišlo len 5 členov nášho klubu, ale v Kapušanoch (275 m) sa k nám pridalo aj 10 kolegov z 1. michalovského klubu turistov. Spolu sme vystúpili najprv na Kapušiansky hrad (504 m), kde nás privítal sám správca hradu. Ten nás sprevádzal aj pri obhliadke hradu a výstupe na vyhliadkovú plošinu, ktorá sa nachádza v najvyššej časti hradnej veže. Podal nám zaujímavé informácie z histórie hradu, o jeho súčasnej postupnej obnove aj o tom, čo máme možnosť vidieť z veže v širokom okolí. Nádvorie hradu nám poskytlo aj príjemné miesto na krátky oddych a občerstvenie, po ktorom sme po zelenej značke pokračovali smerom na fintický kameňolom a rázcestie Moďoroš (495 m). Cestou sme prechádzali sedielkom medzi Kapušianskym hradným vrchom a vrchom Stráž medzi obcami Fintice a Tulčík, ktoré má miestny názov Kikapa. Stojí tu kaplnka z r. 1933 s obrazom Ježiša v Getsemanskej záhrade, ktorý poslali tulčíckí vysťahovalci z Ameriky a od r.1997 sa na toto miesto konajú pravidelne raz do roka púte veriacich.

   Neďaleko rázcestia Moďoroš sme si pozreli zaujímavý prírodný útvar – kamenné more Veľká a Malá podkova. Na vrch Stráž (740 m) nás viedla ďalej modrá turistická značka, v závere s výdatným stúpaním. Cestou sme míňali vyhliadkové miesto, z ktorého bolo vidno Šarišský hrad a vrch Lysá Stráž, v pozadí hrebeň Braniska, Bachurne, Čergova a obce v širokom okolí. V prípade priaznivého počasia odtiaľ vidno dokonca aj Lomnický štít. Vrch Stráž je sopečného pôvodu a patrí do pohoria Spišsko-Šarišské Medzihorie. Samotný vrchol Stráže je zalesnený, takže nám žiadne výhľady neponúkol. Je na ňom postavený vysielač, drevený kríž a blízko neho socha Sv. Floriána – patróna hasičov. Vrchol kopca zdobí aj niekoľko veľkých skál zaujímavých tvarov.

   Na vrchole sme sa nezdržali dlho, pretože v diaľke už bolo vidno blížiacu sa búrku, ktorú nám predpovedali meteorológovia. Preto sme sa ponáhľali dole, tentokrát modrou značkou až do obce Fintice (271 m) a odtiaľ potom neznačenou poľnou cestou do Kapušian. Búrka nás nakoniec úspešne minula a na vlak do Strážskeho sme dobehli v poslednej chvíli.

   Viete, že... Kapušiansky hrad dala zbúrať jeho majiteľka Eva Gergelakyová v r. 1715, len tri roky po tom ako ho dala opraviť a odvtedy chátral. Musela tak urobiť na príkaz uhorského snemu, aby sa nestal sídlom protihabsburgských povstalcov.

 

17.07. - 18.07.2020 Krivoštianka - nočný výstup (pri príležitosti založenia KST)

   Stalo sa už tradíciou, že pri príležitosti založenia KST, keď rozpadom Červenej hviezdy Strážske na zasadnutí výboru zo dňa 20.7.1962 vzniká nová Telovýchovná jednota s oddielmi futbalu, volejbalu a turistiky sa uskutočňuje výstup na Krivoštianku v nočných hodinách.

   Zraz účastníkov bol určený na 19. hodinu, no poniektorí vystúpili na vrchol skôr, aby pripravili ohník nielen na opekanie, ale aj na zahriatie sa v nočných hodinách. O dobrú a veselú náladu sa pre 24 účastníkov tohto nočného výstupu postaral náš člen Jožko Vargovič zo svojou neodmysliteľnou gitarou a veselými pesničkami.
 

25.06. - 28.06.2020 53. Zraz VHT -Tatranská Lomnica  - Vysoké Tatry

25.06. - 28.06.2020 53. Zraz VHT -Tatranská Lomnica  - Vysoké Tatry

Viac tu: https://www.kststrazske.sk/novinky/

   Tohto roku sa v Tatranskej Lomnici uskutočnil už 53. zraz vysokohorských turistov, ktorého sa zúčastnili aj 8 naši členovia. Aj keď v čase zrazu sú za určitých podmienok dovolené výstupy na neznačené štíty, nepriaznivá predpoveď počasia nám to nedovolila.

   A tak sa skupina 4 našich turistov rozhodla pre prechod Priečnym sedlom. Tesne pred Zbojníckou chatou nás zastihol dážď a tak sme sa po zrelej úvahe rozhodli nepokračovať. Druhá skupina sa rozhodla zdolať Jahňací štít, no tak isto kvôli dažďu a búrke túru ukončili na Chate pri Zelenom plese. Ďalší deň si každý vybral niečo iné. Či už Skalnatú chatu s pokračovaním Tatranskou magistrálou na Hrebienok, či Štrbské pleso, či Studenovodské vodopády. V deň odchodu sa jedna skupina vybrala prezrieť si Beliansku jaskyňu, ktorá je jedinou sprístupnenou jaskyňou vo Vysokých Tatrách. Jej zaujímavosťou je, že verejnosti bola sprístupnená v r. 1882 a už v r. 1896 bola elektricky osvetlená ako jedna z prvých jaskýň na svete. Domov sme sa vracali plní elánu do ďalších dní a s dobrým pocitom, že záverečné vyhodnotenie zrazu vht dopadlo dobre, všetkých 220 účastníkov prežilo túry bez nehody.

 
25.06. - 28.06.2020 53. Zraz VHT -Tatranská Lomnica  - Vysoké Tatry

Viac tu: https://www.kststrazske.sk/novinky/
25.06. - 28.06.2020 53. Zraz VHT -Tatranská Lomnica  - Vysoké Tatry

Viac tu: https://www.kststrazske.sk/novinky/

19.06. - 20.06.2020 Slovenský raj

   Začiatkom marca, v čase, keď sme boli po zimných mesiacoch nedočkaví vyrážať na prechádzky a túry do jarnej prírody, nás zastihla nepríjemná správa. Prišiel k nám vírus Covit 19. A tak sa v dôsledku opatrení pred šírením korona vírusu zmenil náš bežný život od základov. Museli sme oželieť aj naše spoločné turistické aktivity.

   No našťastie po ústupe vírusu sme už mohli v čase od 18. – 20.6.2020 uskutočniť plánovanú akciu do Slovenského raja, kde sme túžili zdolať Via ferratu v rokline Kyseľ. Keďže tohto roku o dažde nie je núdza, pri prechode Kyseľom sme mali čo robiť, aby preskakujúc z kameňa na kameň sme nemali úplne premočené topánky. No divoká  krása rokliny za to stála. Z Kláštoriska, už za intenzívneho dažďa sme pokračovali prielomom Hornádu až na Čingov. Druhý deň sme využili autobusový spoj na presun do Píly, odkiaľ je východisko na túru do najčlenitejšej rokliny Piecky, ktorá každého ohúri 13 m vysokým Veľkým vodopádom, popri ktorom vedie kovový rebrík, najvyšší v celom Slovenskom raji. Ani tento krát sme sa nevyhli dažďu, no našťastie  až pri výstupe z rokliny, no trval celou cestou až na Podlesok. Tento víkend si naša 22 členná skupina dažďa a blata užila neúrekom, no napriek tomu sme sa vracali domov spokojní a plní dojmov z tohto nášho krásneho slovenského raja.

 

28.02.2020 Výročná členská schôdza

    Po celoročných aktivitách sme sa dňa 28.2.2020 zišli v priestoroch reštaurácie Aztéka na výročnej členskej schôdzi, aby sme zhodnotili rok 2019 a pripravili sa na rok 2020.

    Schôdzu otvoril a viedol Ing. Miroslav Kačur. Hlavnými bodmi programu bola správa o činnosti KST za rok 2019, ktorú predniesla predsedníčka klubu Eva Michlovičová, v závere ktorej sa poďakovala členom za aktívnu účasť na akciách a takisto členom výboru, ktorí tieto akcie pripravovali a zabezpečili ich zdarný priebeh. Správu o hospodárení za r. 2019 predniesla hospodárka klubu Jana Kovaľová a takisto predniesla na schválenie plán činnosti a rozpočet na rok 2020. Správu revíznej komisie podala jej predsedníčka Ing. Margita Škubová a Monika Šulová predniesla informáciu o stave členskej základne a zároveň oboznámila členov o výške čl. príspevkov.

    V závere roka nechýba ani ocenenie turistov a tento krát si najvyššie ocenenie – Plaketu Alojza Lutonského prevzal Jozef Kormaník. Vratislav Lipovský si prevzal Čestné uznanie KST, Ján Sabo bol ocenený Medailou KST za významný prínos k rozvoju turistiky v regióne a Štefan Vaňko bol odmenený Strieborným odznakom KST.

    Úprimné poďakovanie patrí aj členom, ktorí sa podieľali pri údržbe turistických chodníkov, pri natieraní prístrešku pod Krivoštiankou, za pomoc na Belovarke a Ing. F. Babinskému za nezištnú spoluprácu pri spracovaní našej web stránky. Na záver si členovia klubu v príjemnej atmosfére posedeli pri guľáši, občerstvení a koláčikoch, ktoré napiekli naše členky.

 

  15.02.2020  Čierna hora – Slanské vrchy

    Mestečko Hanušovce nad Topľou sa pýši viacerými historickými pamiatkami. Jednou z nich je Dežofiovský kaštieľ pochádzajúci z 18. stor., keď väčšina Hanušoviec patrila šľachtickému rodu Dežofiovcov. Kaštieľ prešiel v r. 1975 rozsiahlou rekonštrukciou, no konečný vonkajší vzhľad dostal až v r. 2018. V dnešnej dobe sídli v kaštieli Vlastivedné múzeum. 15.2.2020 sa v týchto priestoroch konala prezentácia účastníkov 17. ročníka primátorského výstupu na Čiernu horu, kde hlavným organizátorom bol KST Krokus a mesto Hanušovce nad Topľou. Tohto zimného výstupu sa zúčastnili aj 9 členovia nášho klubu.

    Do Hanušoviec sme pricestovali vlakom, po registrácii a uvítacom príhovore sme sa kyvadlovou dopravou presunuli do susednej obce Petrovce, odkiaľ začínala túra. Po asfaltovej ceste sme sa vydali ku rázcestníku Pod Hrbom, odtiaľ už zasneženou cestou ku chate Pod Čiernou horou. Po krátkom oddychu a teplom čaji podanom organizátormi, sme sa pustili po strmom zasneženom chodníku až do cieľa, na vrchol Čiernej hory, ktorý je svojou výškou 1073 m.n.m. po Šimonke druhým najvyšším vrchom Slanských vrchov. V slnečnom, bezveternom počasí, v snehu, po ktorom v nižších polohách už dávno niet ani stopy, sme si užívali výhľady na okolité kopce, zvlášť na majestátny Oblík. Pri spiatočnej ceste na každého  účastníka čakala pri chate teplá fazuľovica a tak po posilnení nastal čas rozlúčiť sa zo známymi a pokračovať do obce, aby sme stihli spoje domov.

    Vďaka organizátorom, ktorí túto akciu každoročne zvládajú bravúrne, sa tento výstup teší veľkej obľube, o čom svedčí aj celková cca 220 členná účasť.

 

  09.02.2020  Krivoštianka - zimný výstup

      Už od skorého rána sa na vrchole Krivoštianky /549m.n.m./ schádzali turisti. Prichádzali z rôznych smerov, či už od Strážskeho po sprístupnenom provizórnom moste, či od Michaloviec cez Staré. Mnohí využili na výstup strmšiu neznačenú „modrú“ trasu, iní zase o niečo dlhšiu, no miernejšiu značenú zelenú trasu. Keďže sa poriadal regionálny zraz, medzi 53 účastníkmi každý klub tu mal určitý počet svojich členov. Či už náš KST Chemko Strážske, ktoré tu malo najväčšie zastúpenie, či KST Brzda Vinné, oba michalovské kluby a prvýkrát na vrchol vystúpili aj známi zo Sobraniec a Bardejova. Pri prístrešku fúkal nepríjemný južný vietor, preto nám dobre padlo ohriať sa pri praskajúcom ohníku, o ktorý sa postarali naši chlapi. Nasledovala opekačka a vzájomné ochutnávanie dobrôt a samozrejme, družná debata. O niečo neskôr zavítal medzi nás náš turista Jožko Vargovič zo svojou neodmysliteľnou gitarou, ktorý svojim spevom a hrou vytvoril výbornú atmosféru, nedbajúc na skrehnuté prsty. Len škoda, že kvôli vetru sa už mnohí  predtým pobrali domov. Cestu späť si zopár turistov predĺžilo o výstup na Vojtkov kríž a popri Kráľovej studienke a Belovarke sa vrátili domov. Gitka si zase skrátila cestu do HE cez Jasenov a dvaja naši turisti Jano a Iveta si rannú túru na Krivoštianku obohatili o výstup na Jakovec. 

       Tohtoročné počasie nám nádielku snehu nedoprialo, ale svietilo slniečko, no a aj napriek vetru sme zažili príjemný deň v prírode v kruhu známych, obohatený o kultúrnu vložku od Jožka.
 

  18.01.2020  Sľubica -  pohorie Branisko

    V sobotu 18.1.2020 KST Bradlo Richnava už po 44-krát organizovala Zimný výstup na vrch Sľubica v pohorí Branisko. O obľúbenosti tohto podujatia svedčí každoročne aj počet účastníkov. Tohto roku sa k nim pridalo aj 14 členov nášho klubu.

    Ráno sa v Hostinci na rázcestí v obci Richnava zaregistrovalo 333 turistov a priateľov prírody. Spolu s nimi sme sa kyvadlovou autobusovou dopravou, ktorú zabezpečili organizátori, premiestnili na Priesmyk Branisko - Chvalabohu (751 m n.m), kde sa naša túra začínala. Hneď na začiatku sme nabrali prudšie stúpanie a výhodu mali tí, ktorí si nasadili „mačky“ alebo použili aspoň turistické paličky, lebo terén bol primrznutý a poriadne šmykľavý. Nálada však bola výborná a keď sme v diaľke prvýkrát zazreli Spišský hrad a siluety tatranských štítov, boli sme nadšení. Uvidieť Tatry – vrchol Slovenska na ktorejkoľvek túre, automaticky zvyšuje jej atraktivitu. Po necelej hodine a pol sme sa cez rázcestie Pod Rudníkom (915 m n.m) dostali po zelenej značke ku skalnému mestu Rajtopíky (1036 m n.m). Je to národná prírodná rezervácia a z vrcholu skál je veľmi pekný výhľad na Spiš a Tatry. Zaujímavosťou tu je aj malá jaskynka a asi 4 m vysoké skalné okno, ktoré istotne nikto neminie, lebo trasa prechádza priamo cez neho. Po nespočetnom klesaní a stúpaní sme sa konečne dostali na vrchol Sľubice (1129 m n.m). Je to tretí najvyšší vrch pohoria Branisko ( po Smrekovici a Patrii), ležiaci na hranici Šariša a Spiša, krásne miesto s nádhernými výhľadmi. Od Kráľovej hole, cez Slovenský raj, Spišský hrad, Vysoké Tatry, Levočské vrchy, na opačnej strane dominanty Šariša pohorie Čergov a Slanské vrchy. Keďže fúkal dosť studený vietor a tlačil nás čas, nezdržali sme sa tu dlho. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy, urobili vrcholové foto a pokračovali sme po žltej značke ďalej. V sedle Predky (905 m n.m) nás čakalo príjemné prekvapenie v podobe mastného chleba s cibuľou a čajom, ktoré pre účastníkov pripravili organizátori. Po občerstvení sme nabrali elánu do posledného úseku cesty. Cca po dvoch hodinách klesania po teplých slnkom zaliatych južných svahoch pohoria sme došli Richnavy (355 m n.m). Odmenou pre každého účastníka 15 km dlhého pochodu bol pamätný list a odznak podujatia a občerstvenie v podobe klobásky s horčicou a chlebom. A hlavne skutočnosť, že sme urobili opäť niečo užitočné pre naše zdravie.

    Viete, že... Pohorím Branisko na diaľnici D1 prechádza v súčasnosti najdlhší dopravný tunel na Slovensku. Má dĺžku 4975 m a motoristom uľahčuje prekonať hranicu medzi Šarišom a Spišom od júna 2003.

 

11.01.2020  Sninský kameň - 45. ročník zimného výstupu

    Je tu začiatok nového roka a s ním aj nové plánované podujatia. Ako prvá úvodná akcia bol zimný výstup na Sninský kameň, tohto roku už jubilejný 45. ročník. Tejto obľúbenej akcie sa zúčastnilo 17 našich členov, no pri nástupe na žlto značený turistický chodník v obci Zemplínske Hámre sa k nám pridali aj kolegovia z 1. michalovského klubu a zopár známych, takže sme vyrážali ako početná skupina. Od rána nás sprevádzala hmla a my sme len dúfali, že sa v krátkom čase rozplynie. No nestalo sa tak. S pribúdajúcou nadmorskou výškou boli stromy a kry stále viac a viac  obalené inovaťou a snehom a tak sme sa tešili a užívali si túto bielu rozprávkovú krajinu. V sedle Tri tably sme si urobili krátku oddychovú prestávku a za 30 minút sme už mohli obdivovať skalné andenzitové útvary Malého Sninského kameňa nachádzajúceho sa vo výške 1006 m.n.m. a Veľkého Sninského kameňa vo výške 998 m.n.m. Na plošine Malého kameňa sme sa zapísali do vrcholovej knihy, na Veľkom kameni zase nechýbalo spoločné foto pri kovovom kríži, no žiaľ, výhľady sme si neužili. Naspäť sme si zvolili strmšiu zelenú trasu až do obce, kde sme si počkali na autobusový spoj. Aj keď z vrcholových plošín nebolo nič vidieť, nikto neľutoval tejto túry, veď takúto krásnu zimnú scenériu v našich končinách nevidíme často a Sninský kameň nás ešte ani raz nesklamal, zakaždým nám ukáže inú bielu tvár.

 

Všetky predchádzajúce ročníky sú spracované v kronike .

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode