NÁŠ KLUB

Z histórie

Prvá písomná zmienka o vzniku oddielu turistiky je z roku 1962. Rozpadom Červenej Hviezdy Strážske (zasadnutím výboru zo dňa 20.7.1962) vzniká nová Telovýchovna jednota s oddielmi futbalu, volejbalu a turistiky. Medzi zakladajúcich členov patrili Mikuláš Čollák, Pavol Gaško, Zdeno Šteliar, členská základňa sa pohybovala okolo 30 členov. Rozmach oddielu nastal v 80 rokoch keď do oddielu prišla generácia Miroslava Maguru - Goč Igor, Chromčíková Božena, Kormanik Jozef a členská základňa sa postupne rozširovala na dnešných 120 členov. Za pomoc a poskytnutie materiálov patrí poďakovanie novinám Naše Chemko, Ing. Čollákovi, Ing. Šteliarovi a za pomoc pri vytvorení web. stránky PhDr. Jurajovi Šamudovskému. Kroniku v písomnej či elektronickej podobe viedol Jozef Kormanik. Od roku 2012 pokračuje v elektronickej kronike náš externý pracovník.

Foto vo fotogalérii  -  predchádzajúce roky v kronike

                      

Zo súčasnosti                                                                               za  rok 2022

30.07.2022                          Veľký Milič – Slanské vrchy

    Veľký Milič je hraničný vrch, nachádzajúci sa na slovensko – maďarskej hranici. Svojou výškou 895 m.n.m. je najvyšším vrchom podcelku Milič a zároveň najvyšším vrchom maďarských Zemplínskych vrchov. Na jeho vrchole sa nachádza železobetónový pilier postavený v 30 rokoch 20. stor. ako trigonometrický bod a slúži aj ako hraničný stĺp s Maďarskom. Na tento kopec sa dnes uberajú naši 7 turisti. Ako východzí bod sme si zvolili obec Slanská Huta. Z obce vyrážame smerom na Trebľu, až na Vlašskú Lúku. Odtiaľ sa dostávame k hraničnej búdke a po žltej TZ cez Skárošskú vyhliadku prichádzame do s. Veľký Milič. Odtiaľ už je len na skok na hraničný vrch Veľký Milič. Po oddychovej pauze pokračujeme na rozhľadňu Károlyiovcov, ktorá už stojí na maďarskom území. Táto drevená trojpodlažná 17 m vysoká veža ponúka výhľady zväčša na maďarské Zemplínske vrchy a dominuje im hrad Fizer. Prechádzame pekným územím ďalej a naša nasledujúca zastávka s posedením je pri jazere Izra, obklopené lesmi. Je to nádherné miesto, kde sa dá oddychovať a relaxovať. Z informačnej tabule sa dozvedáme zaujímavú povesť o krásnej Izre, dcére tureckého veľkovezíra a nepriateľského uhorského grófa, ktorého veľkovezír počas člnkovania zastrelil. Izra za ním skočila do vody a tá ich oboch pohltila. Po oddychovej pauze sa vydávame cez Veľké drevo, popri studničke František  a cez Irmasek späť do Slanskej Huty, kde nás cestou zaujali vojenské bunkre z r. 1937 – 38, ktorých úlohou bolo zabrániť možnému prieniku maďarských vojsk na územie Československa.
 

15.-16.07.2022                  Krivoštianka – nočný výstup (pri príležitosti založenia klubu)

    Stalo sa tradíciou, že pri príležitosti založenia klubu sa usporadúva nočný výstup na náš najvyšší a zároveň aj najbližší kopec – na Krivoštianku. Tak je tomu aj dnes a tak sa mnohí turisti uberajú vo večerných hodinách pod prístrešok pod vrcholom, kde je stretnutie. Každý sa uberá tým svojim už obľúbeným chodníčkom, či už po neznačenej „modrej“, či po značenej zelenej TZ. Pri prístrešku už plápolá ohník na opekanie, no poslúži aj na zahriatie sa tým, ktorí zostávajú cez noc, aby na Krivoštianke uvítali ráno. Celý večer sa nesie v príjemnej uvoľnenej zábavnej atmosfére.
 

09.-10.07.2022                  Prechod hrebeňom Čergova

    Zavčas ráno, dňa 9. júla nasadáme do autobusa, aby sme sa presunuli do malebnej dedinky Kyjov v Sabinovskom okrese. Je to východzí bod nášho 2 – dňového pochodu hrebeňom pohoria Čergov. Upíname si batohy, fotíme malebné dreveničky a za chvíľku opúšťame dedinku. Vchádzame do hory a naše prvé zastavenie sa v stále stúpajúcom teréne je sedlo Pod Minčolom. Aké je naše prekvapenie, keď v sedle je vlhko, chlad a hmla. Ani chýru po našich tropických suchých ránach. Stretávame skupinky zberačov čučoriedok a ani my neváhame a začíname ochutnávať sladké čierne bobuľky. Za takejto hustej hmly sa dostávame až na vrchol Minčola, ktorý je najvyšším vrchom Čergovského pohoria. Jeho betónový pilón stojaci vo výške 1157 m.n.m. je zároveň stretom troch okresov, no a západná časť Minčola je aj prameniskom rieky Topľa. Zastavíme sa ešte pri drevenom kríži, no viditeľnosť je skoro  nulová a tak pokračujeme ďalej. Sem tam už prebleskne aj slniečko, rozráža hmlu a tak sedlo Ždiare, Lazy, Uhlisko, s. Priehyby, Solisko a s. Lysinu už absolvujeme za krásneho slnečného počasia, vychutnávajúc si výhľady a hlavne nádherné horské lúky, cez ktoré prechádzame.  Prichádzame na druhý najvyšší vrch tohto pohoria a to Veľká Javorina s nadm. výškou 1099 m.  Z informačnej tabule sa dozvedáme, že pohorie poskytovalo útočisko partizánskym oddielom počas SNP. Ešte nás čaká Chochuľka, vrch Čergov a už zdolávame unavení po celodennom šľapaní posledný úsek. Pred nami je chata Čergov, kde máme zabezpečený nocľah. Po náročnom dni nám dobre padol guľáš, ktorý nám navarila p. majiteľka. Ráno oddýchnutí, svieži, pripíname batohy na chrbát a vydávame sa na druhú etapu nášho pochodu. Opäť sa vraciame do sedla Chochuľka a tam sa napájame na červenú TZ, ktorá je zároveň aj Cesta hrdinov SNP a cez Bukový vrch a Šoltýsovú Poľanu sa dostávame do s. Žobrák. Doprajeme si dlhšiu pauzu na oddych a občerstvenie, z rozhľadne na Žobráku sa pokocháme výhľadmi a prestávku si predlžujeme aj kvôli dažďu, ktorý nás tu zastihol. Nevadí, času máme dosť, veď už len zísť cez Žobrácky vrch popri krížovej ceste do dedinky Hervartov. Tá sa pýši najstarším dreveným chrámom, zapísaným do zoznamu UNESKO. Lejak, ktorý nás zase zastihol v dedine, sme prečkali pod turistickým prístreškom v centre a potom už len presun na vlakovú stanicu a cez Kapušany až do Strážskeho. 

    Boli sme maximálne spokojní s týmto prechodom v prírode, ktorá nie je preplnená turistami a Čergovské pohorie môžeme kľudne považovať za perlu severovýchodného Slovenska.

 

23.-26.06.2022                  Zraz VHT Tatranská Lomnica – Vysoké Tatry

    Vysoké Tatry ponúkajú mnoho možností na túry a v období konania zrazu vysokohorských turistov je to obzvlášť lákavé, pretože počas zrazu je možnosť absolvovať túry aj na niekoľko neznačených vrcholov za dodržania určitých podmienok. Otvorenie 55. zrazu  VHT sa konalo v Tatranskej Lomnici v hoteli Morava. Naša 15 členná skupina turistov sa rozdelila do 2 skupín. Jedna vyrazila autom do obce Ždiar, odkiaľ vystúpili na Bachledku, ktorá v tomto období ponúka mnoho možností a po hrebeni pokračovali na Slodičovský vrch, nachádzajúci sa v nadm. výške 1167 m a  ďalej na vrch Magurka /1196 m.n.m./. Odtiaľ cez Filipský vrch zišli späť do Ždiaru. Druhý deň absolvovali túru  z Tatranskej Kotliny na chatu Plesnivec. Druhá skupina z tatranskej zubačky vystúpila na zastávke Popradské pleso a pokračovala k Popradskému plesu. Po občerstvení sa a oddychovej pauze v krásnom prostredí sme pokračovali k rázcestníku nad Žabím potokom. Odtiaľ sme sa vydali na 2 hodinovú trasu k chate Pod Rysmi. Tam naša túra nekončila, cez snehové polia sme pokračovali do sedla Váha a ďalej na vrchol legendárnych Rysov, z ktorých sme si v nádhernom počasí užili krásne výhľady. Rysy /2499,6 m.n.m./ patria k najnavštevovanejším vrcholom. No nebolo to vždy tak. Prví ľudia stáli na vrchole v r. 1840 a to 20 ročný Eduard Blásy zo 60 ročným sprievodcom Jánom Rumanom – Driečným. A v r. 1857 sa z Rysov rozhliadli - po nočnom bivaku pod holým nebom aj prvé dve ženy, Berta Lerchová-Smiedtová a vysokohorská turistka Dorota Bexheftová. R. 1899 bola na vrchole aj svetoznáma poľská fyzička a chemička Mária Sklodovská – Curie a počas emigračného pobytu v poľskom Poronine v auguste 1913 vystúpil na Rysy aj ruský revolucionár V.I.Lenin. Druhý deň sme sa TEŽ presunuli do Starého Smokovca a odtiaľ na Hrebienok, s pokračovaním  na Téryho chatu. Aj napriek studenému vetru, ktorý tu fúkal, sme si neodpustili prechádzku okolo Piatich spišských plesách v nadm. výške 2015 m.

    Počasie počas tohto víkendu bolo nádherné, viditeľnosť z vrcholov bola výborná, užili sme si relax v tatranskej prírode.  55. zraz VHT bol vyhodnotený so všetkou spokojnosťou, nestali sa žiadne úrazy, čo je najdôležitejšie, lebo „túra nekončí na vrchole, ale na chate“.

 

12.06.2022            Bokšovské skaly, Holica - Čierna hora

    Pohorie Čierna Hora ukrýva neuveriteľné miesta, ktoré sa odhalia našim pohľadom až vtedy, keď k nim človek vystúpi. Jedno z takýchto miest sú Bokšovské skaly, nachádzajúce sa nad dedinkou Malá Lodina, kam sme sa dostali výhodným vlakovým spojením a odkiaľ začíname našu túru. Na krátkom úseku musíme nastúpať asi 400 výškových metrov, aby sme sa dostali na vrch Holica s nadm. výškou 641 m. Tento menší vrch pre svoj tvar nazývajú aj Napoleónov klobúk, no nesie aj domáci názov Líščí vrch. Prichádzame na výhľadové miesto na Ružínskej skale, odkiaľ sa kocháme výhľadmi nielen na Ružín, no aj na vzdialenejšie kopce. Po krátkej oddychovej pauze sa posúvame ďalej po hrebeni a míňame ďalšiu 806 m Holicu a zalesnený vrch Bokšov s nadm. výškou 810 m. Po celom hrebeni obdivujeme rôzne skalné útvary, ktorých je neúrekom, rôznych tvarov a veľkostí. V závere Bokšovských skál sa spúšťame prudkým klesaním do doliny, kde len podľa GPS hľadáme to najkrajšie z dnešnej túry a to skalné mestečko Rozlomity, celé ukryté v zeleni stromov. Skaly sú naozaj obdivuhodné, šplháme sa na ne, fotíme si ich, užívame si ich krásu. Aby sme stihli skoršie vlakové spojenie domov, z Rozlomitov sa prudko spúšťame dole občas padajúc a šmýkajúc sa, do Veľkej Lodiny. Celá dnešná trasa bola bez značenia, no teraz zvlášť musíme hľadať čo najschodnejšie miesta. Bokšovské skaly v nás zanechali krásne dojmy a pocity a radosť, že sme videli ďalšie krásne miesto v našom, hoc aj vzdialenejšom okolí.
 

19.-22.05.2022   Malý a Veľký Rozsutec – Malá Fatra

    Nastal deň, keď sa 21 turistov nášho klubu vybralo na 4 – dňovú turistickú akciu do nádhernej lokality, bohatej na túry, do Malej Fatry. Cestou do rázovitej obce Zázrivá, kde sme mali zabezpečené ubytovanie, sme sa zastavili v dedinke Stankovany. Odtiaľ sme sa vybrali zdolať skalnatý hrebeň kopca Šíp, v nadmorskej výške 1170 m. Boli sme uchvátení jeho skalnými ihlanmi a skalnými bránami. Asi v polovičke trasy na Šíp sa nachádza vrchárska, skoro 200 ročná osada Podšíp, ktorú jej 10 rodín , ktoré tu žili v tvrdých podmienkach opustili v 50 – tych rokoch 20. stor. Z posledných rodákov osady už nikto nežije, no chatári a turisti z okolia sa rekonštrukciou týchto dreveníc postarali o to, aby si tu každý užil neopakovateľnú pokojnú atmosféru ďaleko od civilizácie.  Na druhý deň nás čakala náročnejšia túra. V ranných hodinách sme sa autobusovou dopravou presunuli do Terchovej a odtiaľ do lyžiarskeho strediska Vrátna. Z vrcholovej stanice kabínky, kam sme sa vyviezli, sme pokračovali zo Snilovského sedla cez ešte stále pretrvávajúce snehové polia na Veľký Kriváň /1709 m.n.m./. Vietor a krátky, no studený dáždik nás posúril späť. Naše obavy z nepriaznivého počasia boli zbytočné, za chvíľu už sme kráčali po hrebeni za pekného slnečného počasia na Chleb, ďalej cez Hromové, niekoľko vrcholov Stien až na Poludňový grúň. Počasie nám stále vychádzalo na jednotku, výhľady boli jedinečné, preto sme si neodpustili výstup na Stoh. Aj keď sme už boli dostatočne vyčerpaní po celodennej túre, nevzdávali sme sa a nakoniec sme dorazili na vrchol v nadmorskej výške 1607 m. Odmenou nám boli krásne kruhové výhľady. Po dlhšej oddychovej pauze sme schádzali do sedla Medziholie a cez Príslop nad Bielou až do Zázrivej.  Na ďalší deň časť turistov sa rozhodla prejsť zo Štefanovej Jánošíkove diery a ostatní vyrazili na túru zo Zázrivej  na 1392 m vysoký Minčol, nachádzajúci sa nad Kubínskou hoľou. Späť do Zázrivej sme sa vrátili cez Vasiľovskú hoľu. V deň odchodu jedna skupina si išla pozrieť Šutovský vodopád a druhá sa vybrala k zrúcanine hradu Likava. Na Malý a Veľký Rozsutec si musíme nájsť čas inokedy. V tom čase bola ešte zimná uzávera na tento vrchol a my sme to rešpektovali.

    Čo dodať na záver? Zo zvolenými trasami sme boli maximálne spokojní. Dopomohlo k tomu aj teplé slnečné počasie. Výhľady na okolité kopce z hrebeňovky boli perfektné, zvlášť pohľady na snehové stráne belejúce sa v teplom počasí. Jedinou nevýhodou bolo, že sme neboli ubytovaní na jednom mieste a tak sme sa všetci stretali len na túrach. No najdôležitejšie je, že sme v lone prekrásnej prírody našli nevyčerpateľný zdroj duševného a telesného odpočinku.

 

15.05.2022      Belovarka – ukončenie 100 JKM

    Dňa 15. 5. 2022 sme prechádzkou ku studničke Belovarka, nachádzajúcej sa nad obcou Staré ukončili akciu 100 JKM. Keďže prenajímateľ pozemkov prehradil trasu vedúcu k tejto lokalite, museli sme využiť novú trasu, ktorú narýchlo modrými stužkami vyznačili naši dvaja turisti Monika a Jano.  Slniečko už od rána svietilo a tak sa tejto akcie mohli zúčastniť aj rodičia s menšími ratolesťami. Nechýbal ohník a opekanie dobrôt a samozrejme, ani súťaže pre deti a dospelých. Mnohí sa tešili na záverečné zlosovanie účastníckych lístkov. Deti do 10 rokov súťažili v hode granátom a z 1. miesta sa tešila Emka Paľová. 2. miesto získal Jožko Vargovič, tretie miesto patrilo Jurkovi Vargovičovi. Odmenení boli aj najmladší účastníci a hráči – 2. roční Oliverko Šul a Jakubko Vargovič.  V hádzaní šípok si najlepšie počínali ženy Vierka Ivančová, Katka Lipovská a Mirka Hrešková. V obľúbenej zábavnej súťaži v pľuvaní fazuliek zo žien bola najlepšia Danka Sokolská a z mužov Robo Sovjak. Nasledovala ťažšia disciplína pre mužov a to hádzanie polenom. Prvenstvo si vybojoval Jožko Vargovič ml., ktorý okrem ceny obdržal aj putovný pohár. Všetci výhercovia súťaží boli odmenení vecnými cenami, detičky boli navyše odmenení aj sladkosťami. Nasledovalo zlosovanie účastníckych lístkov. Veríme, že šťastlivcov potešili ceny, ktoré boli zakúpené aj vďaka sponzorom.

    Akcia 100 JKM bola úspešne ukončená, zažili sme pekný slnečný deň v májovej prírode pri studničke, z  ktorej vodu pre jej blahodárne liečivé účinky ľudia v minulosti hojne využívali.

 

01.05.2022      Krivoštianka – pokračovanie 100 JKM

    Dňa 1. mája kroky cca 50. turistov viedli na náš najbližší, no zároveň aj na najvyšší kopec v okolí a to na Krivoštianku / 549m.n.m./. Pokračovala totiž akcia 100 JKM. Zraz účastníkov bol o 10.00 hod. pod vrcholovým prístreškom. Účastníci sem prichádzali buď po zelenej trase, alebo po neznačenej „modrej“, zopár ich prišlo zo smeru od Jasenovského hradu. Ohník už veselo praskal a za chvíľu už rozvoniavala opečená slaninka a klobásky. Po oddychu a posilnení sa, organizátori vyzvali účastníkov zasúťažiť si. V hode šípkami prvenstvo si vybojovala Danka Sokolská, druhé miesto si vybojovala Zuzka Sovjaková a cenu za tretie miesto získala Vierka Ivančová. Nasledovala súťaž – pľuvanie fazuliek do diaľky. Neobišlo sa to bez smiechu a zábavy a tu si zo žien prvenstvo vydobyla Emka Sovjaková zo 7 metrami. Fazuľka Roba Šula skončila na 9,8 m. Aj títo súťažiaci dostali za svoj výkon odmenu. V príjemnej nálade čas rýchlo ubehol a tentokrát aj počasie nám bolo naklonené.
 

18.04.2022     Jasenovský hrad – veľkonočný výstup

    Na veľkonočný pondelok sa 16 našich turistov vybralo na túru na Jasenovský hrad, týčiaci sa nad obcou Jasenov.  Jeho opevnenie sa datuje od polovice 13. storočia a jeho úlohou bolo strážiť obchodnú cestu vedúcu z juhu na sever. Hrad sa neslávne zapísal do dejín pred polovicou 16. storočia, keď jeho majiteľ Gabriel Drugeth prevádzkoval na hrade peňazokazeckú dielňu, ktorej činnosť musel ukončiť až na nátlak kráľovskej koruny v r. 1551.  Naši turisti si zvolili trasu cez Belovarku, Kráľovú studienku, Vojtkov kríž a cez Veľkú Dubovú. Obhliadli si zrekonštruované časti hradu, posedeli pod prístreškom pri hrade, posilnili sa veľkonočnými dobrotami. Náš člen Jožko spestril túto akciu svojim spevom a hrou na gitare, no pre studené počasie sa tam nemohli dlhšie zdržať.
 

03.04.2022     Jakovec – pokračovanie 100 JKM

    3. apríla nás v ranných hodinách, kedy bolo treba vyrážať na Jakovec, prekvapila snehová pokrývka. Ako ináč, zase apríl ukázal svoju bláznivú tvár. Aj keď bolo chladno, veď v noci klesla teplota na -4° C, predsa sa nás zišla početná skupinka a tak sme vyrazili na Belovarku a odtiaľ pokračovali chodníčkom smerujúcim na Kráľovu studienku. Asi v polovičke trasy je odbočka na vrch Jakovec. Naši turisti, ktorí vyrazili prví, vyznačili túto odbočku provizórnym smerovníkom, aby tam trafili aj tí, ktorí tento kopec nepoznajú. Je súčasťou Humenských vrchov, nachádza sa nad obcou Staré vo výške 390 m.n.m. Tento obnažený kopec radi vyhľadávajú aj paraglidisti. Na jeho vrchole sa týči kovový kríž, ktorý tam osadili veriaci zo Starého a bol vysvätený miestnym farárom. Postupne prichádzali ďalší turisti, medzi nimi aj členovia z 1. michalovského KST. Kvôli chladnému vetru sme sa tam dlho nezdržali a presunuli sme sa späť na Belovarku, kde pri ohni čas rýchlo ubehol. Ženy si ešte stihli zasúťažiť v hode šípkami a výherkyňami sa stali Kvetka Makšimová, Katka Makarová a Gitka Škubová. Zostáva nám už len dúfať, že ďalšia akcia v rámci 100 JKM bude už za priaznivejšieho počasia.

 

20.03.2022    Brekovský hrad – zahájenie 100 JKM

    Pandemická situácia COVIDu–19 o niečo ustúpila a tak po 2. ročnej pauze sme konečne mohli pokračovať v akcii 100 JKM. Ako prvá akcia tohto druhu sa tradične koná pod hradným prístreškom Brekovského hradu, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1307 a ktorý patril do sústavy strážnych hradov chrániacich uhorsko-poľskú cestu. Jarné slnečné lúče vylákali na túto nenáročnú trasu cca 100 účastníkov. Turisti z KST Brzda Vinné dorazili na hrad už na bicykloch. Náš člen výboru Vraťo Lipovský srdečne privítal všetkých zúčastnených. Pre spestrenie akcie boli pripravené aj súťaže, na ktoré sa najviac tešili deti. V hode granátom súťažili deti do 10 rokov a najúspešnejší boli Jožko Vargovič, Karinka Kulanová a Jurko Vargovič. Pri fúkaní balónov boli úspešní: Daniel Macko, Richard Janok a Tamara Králiková. Za hod šípkami boli odmenené ženy a to: Iveta Kovaľová, Valika Ščobiková a Tatiana Levkutová. Chlapi si zmerali sily pri preťahovaní lanom. Aj keď nie každé dieťa si vybojovalo vecnú cenu, každé si zaslúžilo sladkú odmenu a balón. No hlavnou odmenou pre nás všetkých bol pobyt v prebúdzajúcej sa jarnej prírode za teplého slnečného dňa v spoločnosti známych. Tešíme sa na ďalšiu akciu – výstup na Jakovec.
 

11.03.2022    Výročná členská schôdza KST Chemko Strážske

    Po celoročných turistických aktivitách sme sa dňa 11.3.2022 stretli v priestoroch Aztéky, aby sme zhodnotili rok 2021 a pripravili sa na rok 2022. Výročnú členskú schôdzu viedol člen výboru Ing. Miroslav Kačur. Hlavnými bodmi programu boli: správa o činnosti KST za rok 2021, ktorú predniesla predsedkyňa klubu Eva Michlovičová, správa o hospodárení KST za rok 2020 a 2021, podala ju hospodárka klubu Jana Kovaľová, správa Revíznej komisie, ktorú predniesla jej predsedkyňa Ing. Margita Škubová, informácia o stave čl. základne a výške čl. príspevkov, v podaní Moniky Šulovej, voľba členov výboru, kde pri hlasovaní boli jednoznačne zvolení členovia z predchádzajúceho obdobia a schválenie plánu turistických podujatí na rok 2022, ktoré predniesla Jana Kovaľová. Počas diskusie na návrh výboru boli niektorí členovia odmenení ďakovnými listami a odznakmi, a to: KST udelil  Zlatý odznak za významnú aktívnu činnosť pre KST Viktorovi Smoľakovi. Strieborný odznak bol udelený: Eve Michlovičovej, Monike Šulovej, Jane Kovaľovej, Ing. Miroslavovi Kačurovi, Vratislavovi Lipovskému a Jánovi Demčákovi. Ďakovný list za aktívnu turistickú činnosť v KST obdržala Ing. Margita Škubová a Ďakovný list pri príležitosti 80. narodenín a za aktívnu činnosť v KST bol udelený aj Mgr. Michalovi Čopakovi a Ing. Jánovi Jevinovi Ďakovný list pri príležitosti 70. narodenín. Diskusiu uzavrela predsedkyňa klubu, ktorá zaželala všetkým členom pevné zdravie, poďakovala sa členom za zdarne pripravované akcie a záver patril príjemnej spoločnej debate pri guľáši, kávičke a koláčoch, ktoré s radosťou upiekli naše členky Monika, Táňa, Jana a Katka.
 

06.02.2022 Krivoštianka – zimný výstup

    Ubehol mesiac od našej poslednej turistickej akcie, preto sme sa viacerí tešili na tú ďalšiu. Tentokrát to bol zimný výstup na Krivoštianku, ďalší kopec nachádzajúci sa vo Vihorlatskom pohorí, nad Krivošťanmi. Pre nás je to najbližší vrch a preto aj najviac navštevovaný v tejto lokalite. Nachádza sa v nadmorskej výške 549 m a je to v poradí 63. vrch vo Vihorlatskom pohorí z celkového počtu 104 pomenovaných vrcholov. Oficiálny zraz bol plánovaný na 10 hodinu, preto sa naši turisti vyberali na túru individuálne, alebo v malých skupinkách po zelenej, či neznačenej „modrej“ trase. Ráno vyzeralo nádejne na túru, preto sme boli prekvapení silným južným vetrom, pred ktorým sa pri prístrešku nachádzajúcim sa pod vrcholom nedalo kam ukryť. Nebolo možné rozložiť ani oheň, preto sa hore nikto dlho nezdržiaval. Aj nášmu gitaristovi Jožkovi krehli prsty...
    Akcie sa zúčastnila aj početná skupinka turistov z 1.michalovského klubu. Mali záujem o prieskum štôlne, nachádzajúcej sa na západných svahoch Krivoštianskej hory. Ide o umelo vyhĺbenú štôlňu z cca 1841 roku v rámci hľadania ložísk železnej rudy. Keďže nepoznali trasu, traja naši turisti ich sprevádzali. Popri rieke Laborec sme prešli pod kameňolom k Pepovmu prístrešku a strmou cestičkou sme sa dostali až ku Grófkinmu krížu. Odtiaľ sme pokračovali ku štôlni a po jej preskúmaní po zelenej trase k vrcholu Krivoštianky. Pri spiatočnej ceste sme odbočili ku Vyhliadke a po skalnatom hrebeni zišli späť k Pepovmu prístrešku, kde sa zastavili aj naši turisti a udržiavali ešte oheň.
    Tešili  sme sa na spoločné stretnutie  na vrchole, škoda, že kvôli nepríjemnému vetru sa každý ponáhľal preč. Snáď nabudúce.
 

08.01.2022 47. ročník výstupu na Sninský kameň

    Vihorlatské vrchy na Východnom Slovensku skrývajú mnoho krás, no azda najnavštevovanejšou lokalitou tohto pohoria je Sninský kameň, ktorý je od roku 1982 vyhlásený za prírodnú pamiatku a svojou výškou 1006 m.n.m. je piaty v poradí. V našom turistickom kalendári je výstup na tieto 2 dominantné skaly hneď v úvode roka. Túru začíname v Zemplínskych Hámroch, v obci na úpätí Vihorlatských vrchov, ležiacej v Jozefovej doline. Stúpame žltým turistickým chodníkom od miestneho kameňolomu po stvrdnutej vrstve snehu. Našou prvou, už zaužívanou zastávkou na pitný režim je priestor za drevenou lávkou cez potôčik, ďalšia je pri Jankovej skale a odtiaľ v kuse pokračujeme až do sedla Tri table. Po polhodinke sa dostávame pod Malý Sninský kameň, po kovových schodoch vystúpime nahor a odtiaľ si už užívame panoramatické výhľady na Vihorlatské vrchy, ukrajinské a poľské Poloniny a zamrznutú hviezdicovú plochu Morského oka. Presúvame sa ďalej na Veľký Sninský kameň, kde pri kovovom kríži, ktorý v roku 1990 dali postaviť veriaci zo Sniny si robíme spoločné foto, kocháme sa pohľadmi na okolité pohoria, na mesto Sninu, no najviac sa tešíme z výhľadov na zasnežené Vysoké Tatry, vzdušnou čiarou vzdialené 145 km, ktoré sa nám málokedy darí vidieť. Naspäť sa vraciame tou istou trasou, no zopár turistov sa vybralo po modrej značke smerom na Rovienky až k lomu a na parkovisko, kde máme odstavené autá.
    Po iné roky nás na vrchole vítala rozprávkovo zasnežená, či inovaťou namrznutá krajina. Tentokrát to tak nebolo, no na oplátku sme videli naše zasnežené veľhory.

 

Všetky predchádzajúce ročníky sú spracované v kronike .

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode