NÁŠ KLUB

Z histórie

Prvá písomná zmienka o vzniku oddielu turistiky je z roku 1962. Rozpadom Červenej Hviezdy Strážske (zasadnutím výboru zo dňa 20.7.1962) vzniká nová Telovýchovna jednota s oddielmi futbalu, volejbalu a turistiky. Medzi zakladajúcich členov patrili Mikuláš Čollák, Pavol Gaško, Zdeno Šteliar, členská základňa sa pohybovala okolo 30 členov. Rozmach oddielu nastal v 80 rokoch keď do oddielu prišla generácia Miroslava Maguru - Goč Igor, CHromčíková Božena, Kormanik Jozef a členská základňa sa postupne rozširovala na dnešných 120 členov. Za pomoc a poskytnutie materiálov patrí poďakovanie novinám Naše Chemko, Ing. Čollákovi, Ing. Šteliarovi a za pomoc pri vytvorení web. stránky PhDr. Jurajovi Šamudovskému. Kroniku v písomnej či elektronickej podobe viedol Jozef Kormanik. Od roku 2012 pokračuje v elektronickej kronike náš externý pracovník.

Foto vo fotogalérii  -  ďalšie roky v kronike

                      

Zo súčasnosti                                                                               za  rok 2018

20.10.2018         Tri chotáre – Slanské vrchy

V sobotu ráno 20.10.18, ešte za tmy, sme sa zišli na železničnej stanici v Strážskom, aby sme sa vlakom odviezli do Pavloviec, ktoré boli štartovacím miestom našej túry. Čakala nás cca 25 km trasa s prevýšením 785 m, s  cieľom dosiahnuť tretí najvyšší vrchol Slanských vrchov – Tri chotáre (1025 m). Skoré ranné vstávanie asi viacerých odradilo, tak sme boli spolu len ôsmi. Na rázcestie Hôrky (431 m) sme zo ŽS Pavlovce (240 m) išli krížom cez vzorne vypasené stráne nad obcou. Tu sme sa napojili na modrú turistickú značku, ktorá nás viedla cez romantický lesný rybník Zlatá studňa až do Hanušovského sedla (836 m). Na tomto mieste sa križuje červená turistická značka idúca hrebeňom Slanských vrchov od juhu až do Prešova a modrá, ktorá spája Pavlovce so Sigordom. My sme pokračovali zo sedla po červenej a cca po 30 min chôdze sme dorazili na vrchol Troch chotárov. Kým pri oddychu na Zlatej studni sme si užívali príjemné jesenné počasie, na hrebeni pohoria bola poriadna hmla a museli sme dávať pozor, aby sme náhodou neminuli náš dnešný cieľ. Vrchol Troch chotárov je totiž nenápadný, nachádza sa v lese v tesnej blízkosti chodníka a je označený triangulačným bodom a vrcholovou tabuľkou na strome, ktorá už doslova zrástla s prírodou. Dlho sme sa tu nezdržiavali, po krátkom občerstvení sme pokračovali na Javornícku poľanu (960 m). Za dobrého počasia čarovná čistinka uprostred lesa, dnes tu hustá hmla navodila dušičkovú atmosféru. Len čo sme však klesli trochu nižšie, hmla sa rozplynula a dopriali sme si oddych pri chate Fricka. Do Hanušovského sedla sme sa vracali po modrej značke príjemným lesným chodníkom popri početných skalách rôznych tvarov a veľkostí. Pretože sme ešte mali časovú rezervu, rozhodli sme sa pozrieť si aj skalné útvary Vartáši, ktoré sa nachádzajú pod Lysou blízko turistického chodníka vedúceho z Hanušovského sedla smerom na Čiernu horu. Do Pavloviec sme sa vrátili tou istou cestou ako ráno – cez Zlatú studňu a Hôrky. Na záver sme si ešte prezreli obec a objavili sme ďalší dôvod k tomu, aby sme sa sem ešte raz vrátili, a to Náučný chodník Tajch vedúci zárezom Stravného potoka. Farebná jesenná príroda, les ako vyupratovaný, pokrytý mäkkým kobercom opadaného lístia, vzorné turistické značenie, ľudoprázdne chodníky a božský pokoj len umocnili príjemný zážitok z dnešnej túry.

Viete, že... K vzniku názvu skalného mesta Vartáši sa viaže legenda, podľa ktorej prečudesné skalné útvary sú „skamenelí bratia – vražedníci, ktorých zaklial mocný a spravodlivý duch Slaných kopcov Šimon za to, že skántrili jeho verných vlčích vartášov z Lysej“. Jeden zo skalných útvarov nápadne pripomína tvarom ľudskú postavu a známe kamenné sochy „Moai“ na Veľkonočnom ostrove, preto sú tieto skaly známe aj pod názvom Moai.

 

06.10.2018          Makovica - Slanské vrchy

    Deň, na ktorý sme mali naplánovanú túru do Slanských vrchov, nezačínal práve najlepšie. Vstávali sme do upršaného studeného rána. No kým sme sa všetci /12 optimisti/ zišli a vyštartovali autami do Juskovej Vole, dážď našťastie ustál. 

Túru sme začínali na konci dediny pri technickej pamiatke zvyškov úzkokoľajnej železnice na zvážanie dreva, potom lúkou až ku poľovníckej chate Sova. Tu sme si urobili spoločné foto a po zelenej značke zvanej "Zbojnícka", pokračovali k lokalite U troch srncov, ďalej na Rokytovú /666 m/  s výhľadmi na zalesnené údolia i na vzdialenú Makovicu - cieľ našej dnešnej túry.

Zbojníckymi chodníčkami, ktorými chodieval a zbíjal asi pred 500 rokmi zbojník Jusko zo svojou družinou sme sa dostali na tajuplné miesta zvané Zbojnícke chyže, kde hlboké rokliny, skalné útesy a jaskyne im poskytovali útočisko. Na Menšom vrchu /944 m/ sme si zo Zbojníckej skaly dopriali výhľady, v zátiší pred vetrom sa posilnili jedlom a zanedlho sme už boli v cieli - na Makovici /981 m/.

Tu sme si dopriali dlhšiu prestávku, aby sme si prezreli sústavu 5 rádiokomunikačných veží a hor sa na spiatočnú cestu, ktorú si 5 turisti predĺžili o trasu Skaly pod Pariakovou. Neľutovali sme, lebo toto skalné mesto nás doslova očarilo a hlavne, keď sme sa vyštverali a dopriali si výhľady z Obrej skaly do údolia Medvedieho a Košiarneho potoka. Cestou naspäť nás trochu potrápili chýbajúce turist. značky, no aj napriek tejto nepríjemnosti sme zažili príjemný, slnečný, hoc aj trochu veterný deň plný zážitkov, z našich menej navštevovaných vrchov.

    Viete že...? Lokalita Skaly pod Pariakovou o rozlohe 60 ha, je od r. 1987 vyhlásená za prírodnú pamiatku. Toto skalné mesto je pozostatkom sopečnej činnosti a množstvo      skalných útvarov púta svojimi bizarnými rozmermi ako napr. Obria skala, či zaujímavými tvarmi - Skalný hríb, alebo Kamenné srdce.
 

13.09.-16.09.2018   Bachledová dolina

    V dňoch 13.-16. septembra 2018 náš klub turistov absolvoval pobyt v Ždiari, ktorého poloha je ideálnym východiskom pre túry v Belianskych Tatrách aj v pohorí Spišská Magura. Do penziónu, v ktorom sme boli uytovaní, sme pricestovali vo štvrtok večer.

    Pretože predpoveď počasia bola na sobotu priaznivejšia pre náročnejšiu celodennú túru, rozhodli sme sa v piatok absolvovať najprv výstup na hrebeň Spišskej Magury. Vyrazili sme ráno okolo ôsmej hodiny a za necelú hodinu sme už boli na Malej Poľane (1130 m). Kým ešte nebolo veľa ľudí a prialo nám dobré počasie, ponáhľali sme sa za výhľadmi z „chodníka nad korunami stromov“- novej atrakcie tejto lokality. Okrem novej, 32 m vysokej vyhliadkovej veže s adrenalínovou sieťou na jej vrchole, je neďaleko aj staršia drevená rozhľadňa. Na ňu sme vybehli cestou na rázcestie pod Bukovinou (1138 m)  a Jezerské jazero (919 m), ležiace na severnej strane pohoria. Pôvodný plán pozrieť si len jazero a vrátiť sa na hrebeň sme si nakoniec predĺžili o okruh cez Jezersko (720 m) a Hrb (1060 m) na Malú Poľanu. Sem sme už prišli za mierneho dažďa, preto sme sa rozdelili na dve skupiny – jedna sa rovnakou cestou ako ráno vrátila do Ždiaru a tá druhá pokračovala po hrebeni na Slodičovský vrch (1165 m). Keďže pršať neprestávalo a kvôli hmle neboli ani  výhľady, rozhodla sa aj druhá skupina túru ukončiť a vrátiť späť do Ždiaru.

    V sobotu sme sa zobudili do zachmúreného rána. Mrholilo, ale predpovede meteorológov nám sľubovali okolo poludnia už pekné počasie. Plánovaná náročná túra a neistota vo vývoji počasia nás rozdelila na viacero skupín. Najväčší optimisti sa vybrali podľa plánu do Strednice a odtiaľ Monkovou dolinou do Širokého sedla. Náročný výstup dolinou Rígeľského potoka by bol za dobrého počasia určite zážitkom. Tento krát však mrholenie prešlo do vytrvalého dažďa a okrem čriedy kamzíkov blízko chodníka im neboli dopriate žiadne výhľady. V hmle bola ukrytá aj Ždiarska vidla a ostatné vrcholy a doliny Tatier. Zo Širokého sedla pokračovali cez Kopské sedlá k Veľkému Bielemu plesu. Blízka Chata pri Zelenom plese im poskytla útočisko v nečase a kým sa občerstvili a prezliekli do suchého, prestalo aj pršať. Čakala ich už len nenáročná cesta dolu na Bielu vodu.

    Ďalšia partia sa vybrala na Chatu Plesnivec. Pre niektorých to bol aj konečný cieľ sobotňajšej túry. Ostatní tu  prečkali, kým prestalo pršať a vybrali sa smerom na Veľké Biele pleso. Zlepšujúce sa počasie ich povzbudilo a rozhodli sa absolvovať  pôvodne plánovanú trasu opačným smerom – cez Kopské sedlo, Široké sedlo a Monkovu dolinu do Ždiaru. Najnáročnejší bol zostup Monkovou dolinou, miestami poriadne strmý a šmykľavý. Našťastie každý došiel do cieľa v poriadku.

    V nedeľu cestou domov sme sa zastavili na hrade v Starej Ľubovni. Príjemne nás prekvapila úroveň rekonštrukcie hradu, pekné a poučné expozície aj pútavý výklad nášho sprievodcu. Neobišli sme ani skanzen pod hradom. Veď nie je na škodu pripomenúť si, ako jednoducho a skromne dokázali žiť naši starí a prastarí rodičia.

 

    Viete, že... Na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier sa nachádza nie jedno, ale až štyri Kopské sedlá. Idúc turistickým chodníkom od Širokého sedla smerom k Veľkému Bielemu plesu prechádzame najprv Vyšným Kopským sedlom (1943 m), Kopským sedlom (1750 m), zľava míňame Zadné Kopské sedlo (1757 m) a cez Predné Kopské sedlo (1778 m) pokračujeme do Doliny Bielych Plies.
 

16.08.-19.08.2018   Nízke Tatry – Siná - Bôr - Kraková hoľa

V dňoch 16. až 19. augusta 2018 sa 21 členná skupina našich turistov vybrala spoznávať ďalší krásny kút Slovenska. Tento krát sme si to namierili do Nízkych Tatier. Keďže väčšina turistov vyhľadáva lokality na hlavnom hrebeni pohoria, rozhodli sme sa, že si prejdeme kopce na dvoch severných rázsochách a vyhneme sa tak návalu ľudí v dovolenkovom období. A to sa nám nakoniec aj podarilo, lebo sme cestou stretli len zopár odvážnych, ktorí sa nebáli vybrať sa do lokalít s výskytom medveďa.

Cestou zo Strážskeho sme sa zastavili v Lopušnej doline a absolvovali sme krátky výstup na Kozí kameň (1255 m), najvyšší vrch Kozích chrbtov, ktoré oddeľujú Popradskú a Hornádsku kotlinu a ich hrebeňom prechádza rozvodie Baltického a Čierneho mora. Je to aj výborný výhľadový kopec, hoci nám pohľady na blízke Vysoké aj Nízke Tatry zahaľovala oblačnosť.

Po tejto rozcvičke sme pokračovali do Pavčinej Lehoty, kde sme boli ubytovaní. Poniektorí z nás ešte vybehli na neďalekú rozhľadňu, ktorá je súčasťou miestneho náučného chodníka a prezreli sme si obec a jej okolie.

Ráno sme vyrážali na túru od Demänovskej jaskyne slobody, kam sme sa odviezli autobusovým spojom. Naším prvým cieľom bol vápencový vrch Siná (1560 m), jeden z najkrajších končiarov západnej časti Nízkych Tatier. Z jeho vrcholu sú prekrásne kruhové výhľady a jej charakteristický tvar vidno takisto s každej strany širokého okolia. Cesta hore viedla najprv pohodlne lesom, no pod Sedlom Sinej sme narazili na veľké polomy, ktoré sme museli obísť po provizórne vyznačenom chodníku. Ale zvládli sme to a keď sme za sedlom vyšli z lesa a uvideli kríž na vrchole, boli sme šťastní, že cieľ je už na nablízku. Na vrchole sme sa občerstvili, oddýchli si a hlavne sme sa kochali výhľadmi – doslova paráda! Identifikáciu objektov nám uľahčili dve veľké tabule s popismi. A videli sme pred sebou aj hrebeň rázsochy, ktorá začína Poľanou a končí Sinou a ktorú sme mali ešte absolvovať. Niektorých ten pohľad odradil a rozhodli sa vrátiť sa do Demänovskej doliny rovnakou cestou, akou sme vyšli. Ostatní sa cez Sedlo Sinej vydali na Bôr (1888 m) a Poľanu (1890 m). Kráčali sme lesom, potom kosodrevinou a na hrebeni pomedzi vyčnievajúce skalky. Trochu sme tápali, na ktorom sme vrchole, lebo chýbali ich označenia, ale zablúdiť sa tu už nedalo, lebo po celý čas sme mali pred sebou aj hlavný hrebeň Nízkych Tatier. V Sedle Poľany sme odbočili do Demänovskej doliny, a cez rázcestie Tri vody sme zostúpili k Vrbickému plesu. Štyria naši členovia ešte zo sedla pokračovali cez Dereše (2004 m) na Chopok (2024 m) a dolu sa zviezli lanovkou.

Na ďalší deň sme sa rozdelili na dve skupiny – jedna sa vyviezla na Chopok lanovkou a absolvovali hrebeňovku po Ďumbier (2024 m) a späť. Tá druhá si vybrala túru na Krakovu hoľu (1752 m). Začínali sme v Demänovskej doline v časti Lúčky, odkiaľ sme červeno značeným chodníkom vyšliapali do Sedla Javorie. Cestou sme si pozreli pamätné miesto, kde sú zrekonštruované partizánske bunkre z obdobia II. svetovej vojny. Zo Sedla Javorie, kde sme si dali výdatný oddych, sme pokračovali cez Kosienky na Krakovu hoľu. Leží medzi Demänovskou a Jánskou dolinou a hoci jej vrchol je čiastočne zarastený kosodrevinou, poskytuje panoramatické výhľady na vrcholy Nízkych, Vysokých, Západných Tatier, Malej Fatry, Chočských vrchov a do Liptovskej kotliny. Vynímal sa pred nami v plnej kráse aj protiľahlý hrebeň so Sinou, ktorý sme absolvovali v predchádzajúci deň. Pri zostupe cez Sedlo Machnaté nás príjemne prekvapilo skalné mesto v okolí Pustého. Vápencové skalné útvary a strmé horské lúky nám poskytli atraktívne pohľady. Už menej atraktívne bolo „nekonečné“ klesanie lesom k Demänovskej jaskyni slobody, kde sme túru ukončili.

Nedeľa nám už veľa možností na zážitky neposkytla. Po raňajkách ešte niektorí vyšli ku rozhľadni a pozrieť si drevený artikulárny kostol vo Svätom kríži a potom nás čakala už len cesta domov. Vracali sme sa síce unavení, ale plní zážitkov, ktoré umocnilo aj počasie na jednotku.

 

Viete, že... Pod Krakovou hoľou sa nachádza komplex jaskýň nazvaný „systém Hipmanových jaskýň“, ktorý je v súčasnosti so svojou hĺbkou 495 m a dĺžkou chodieb 7553 m považovaný za najhlbšiu jaskyňu na Slovensku. Systém vznikol prepojením chodieb jaskýň Starý hrad a Večná robota a bol pomenovaný po českom jaskyniarovi Petrovi Hipmanovi, ktorý v tejto lokalite objavil a zmapoval 5 jaskýň.

 

13.07.-14.07.2018    Čergov - hrebeňovka

V dňoch 13.-14.7.2018 nás čakal prechod hrebeňom pohoria Čergov. 18 účastníci prechodu už o 5. hod. ráno nasadali do autobusa, aby sa presunuli do dedinky Kyjov, kde začínala naša trasa po modrej turistickej značke. Prvou zastávkou, mimo hostenia sa na čučoriedkach a malinách, ktorých bolo na svahoch popri chodníku neúrekom, bol vrch Minčol, ktorý je svojou nadmorskou výškou 1 157m najvyšším vrchom pohoria. Po krátkom odpočinku a spoločnom odfotení sa pri betónovom pylóne, kde je stret troch okresov, sme sa zastavili aj pri drevenom kríži postavenom na počesť návštevy Jána Pavla II. Prechádzali sme cez hory, rozprávkove brezové háje i horské lúky voňajúce senom. Cez sedlo Ždiare, Forgáčky a Uhlisko sme zišli do sedla Priehyby. Tu sme si oddýchli a nabrali síl na ďalší pochod, ktorý pokračoval cez Solisko, sedlo Lysina na Veľkú Javorinu,  druhý najvyšší vrch Čergova /1 099m.n.m./, cez Chochuľku na vrch Čergov /1 049m.n.m./, až do cieľa našej prvej trasy - na chatu Čergov, nachádzajúcu sa v lokalite Golenčišina. Tu sme mali zabezpečený nocľah. Po tomto náročnom 27 km pochode nám večer dobre padlo posedenie pri ohni pri čapovanom pivku a opekačke, ktorú zabezpečili naši chlapi.

Ráno sme sa opäť vydali na 16 km pochod. Vrátili sme sa späť na Chochuľku a tu sme odbočili na červenú Cestu hrdinov SNP. Cez Bukový les, ktorý je v poradí šiesty najvyšší vrch pohoria /1 019m.n.m./ a cez Šoltýsovu poľanu sme sa dostali do sedla Žobrák. Tu nás milo prekvapila novopostavená výhliadka s útulňou, posedením zo zastrešením a kozubom, kde sme prečkali dážď, ktorý nás zastihol našťastie až  v sedle. Dážď ustál a my sme popri krížovej ceste zišli do dediny Hervartov. Tu sme si chceli prezrieť rímskokatolícky najstarší drevený kostolík na Slovensku. Tento kostolík sv. Františka z Assisi je zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. A obyvatelia tejto obce môžu byť naňho právom hrdí, v akom úžasnom zachovalom stave je tento chrám z konca 15.stor. S obdivom sme si prezreli interiér, ktorého zdobia tabuľové obrazy a nástenné maľby z r. 1655. Takisto aj jeho okolie a pekne udržiavaná obec si vyslúžili náš obdiv.

Ešte posledné obzretie sa na pohorie Čergov, zopár fotografii, dať si v strede obce pivko či zmrzlinu a nadmieru spokojní s týmto prechodom sme nasadli do autobusa na cestu domov.

Želanie si dobrého počasia, dobrých vzájomných vzťahov a dobrú náladu za každých okolností sa vyplnilo.

 

Viete...ako vznikol názov Čergov?

Horské lúky boli umelo vytvorené odlesňovaním hrebeňov klčovaním, vypaľovaním-čerchlením. Takže čerchlena gora - Čergov.
 
 

28.06.-01.07.2018   51. zraz VHT  - Tatranská Lomnica - Vysoké Tatry

    V poradí už 51. ročník celoslovenského zrazu vysokohorských turistov KST sa konal v dňoch 28.6.-1.7.2018 vo Vysokých Tatrách. Centrom stretnutia bol hotel Morava v Tatranskej Lomnici. Počas zrazu bola príležitosť vystúpiť aj na neznačené tatranské vrchy pod vedením inštruktorov VhT II. triedy. Keďže bolo hlásené nepriaznivé počasie spojené zo silným vetrom, ktoré v Tatrách treba zvlášť rešpektovať, naša 14 členná skupina sa rozhodla absolvovať ľahšie trasy a to ku Skalnatému plesu, na chatu Plesnivec, chatu Pri Zelenom plese, Téryho chatu, ku vodopádu Skok, no aj výstup na Predné Solisko a prechod Mlynickou dolinou cez Bystrú lávku do Furkotskej doliny. Pri záverečnom hodnotení bolo organizátormi konštatované, že všetci účastníci zrazu prežili túry bez zranení a to je najdôležitejšie pri tatranskom rýchlo sa meniacom počasí a sedlách ešte pokrytých snehom.

Viete že...? O plesách sa hovorí, že sú to perly hôr.

Niektoré dostali meno podľa tvaru, farby, okolitej fauny a flóry, podľa masívu či lokality, niektoré nesú mená horských vodcov, alebo miestnych Tatrancov. Wahlenbergove plesá vo Furkotskej doline, ako jediné dostali meno po cudzincovi - švédskom botanikovi, ktorý v lete v r. 1918 pochodil Tatry a vydal monografiu o tatranskej flóre.   

 

14.06.-17.06.2018   Slovenský raj - Piecky

    V dňoch od 14. do 17. 6. 2018 sme sa v počte 23 turistov vybrali na plánovanú túru do Slovenského raja, ktorý je nepochybne jeden z najkrajších kútov našej krajiny. V deň príchodu niektorí turisti dorazili do ubytovacieho zariadenia v predvečerných hodinách, no niektorí vyrazili skôr, aby sa cestou zastavili v historickom meste Levoča a v starobylej Spišskej Novej Vsi, ktorej dominantou je Rímsko-katolícky farský kostol z pol.14.stor. Našim cieľom bolo vystúpiť na kostolnú vežu, ktorá je svojou 87 m výškou najvyššia na Slovensku a pozoruhodnosťou veže je aj 7 hodinových ciferníkov, nachádzajúcich sa na jej štyroch stranách. V ďalší deň už o 8 hod. ráno sme vyrážali z Čingova cez Lesnicu do ústia Kyseľa, aby sme zdolali Via Ferratu v rokline Kyseľ. Brodiac sa potokom Kyseľ, obchádzajúc padnuté stromy a preskakujúc z kameňa na kameň, aby sme sa nechtiac neosviežili vo vode, sme dorazili k miestu, kde už bolo nutné použiť istiace sedy na prechod roklinou. Užívajúc si pohľady na prekrásne dielo prírody, sme tento  najobtiažnejší úsek zdolali bez ťažkosti. Uznanie za tento  prechod si zaslúžia najmä naši mladí turisti Paťka a Marek. Naša trasa pokračovala na Kláštorisko zo zastavením sa na symbolickom cintoríne a zrúcaninách kartuziánskeho kláštora. Po krátkom odpočinku a posilnení sa jedlom sme pokračovali cez Prielom Hornádu na Čingov. Druhá skupina absolvovala trasu Prielom Hornádu až do Hrdla Hornádu, na Podlesok a späť.

Nasledujúci deň sme využili autobus. dopravu na presun do osady Píla, odkiaľ sme vyrážali do rokliny Piecky. Tu sme sa stretli s kolegami turistami z Michalovského klubu, ktorí spolu zo žiakmi GPH takisto zdolávali túto najčlenitejšiu roklinu. Záverom sme sa dostali na Malú Poľanu, odtiaľ na Kláštorisko a Čingov. Druhá naša skupina sa rozhodla zdolať najmohutnejšiu, najdlhšiu a najstrmšiu roklinu Sl. raja- Veľký Sokol, končiac na planine Glac. Odtiaľ postupovali na Podlesok. Po týchto náročných túrach nám dobre padlo spoločné večerné posedenie pri ohníku.

V deň odchodu sme ešte mali čas na kratšie túry a tak si každý niečo vybral. Či už Soviu skalu, či Tomašovský výhľad, alebo Košiarny briežok.

Domov sme prišli hoci unavení na tele, no spokojní a oddýchnutí na duši, obohatení o nové poznania. Veď "Každý krok prináša nový zážitok".

        Viete že...? Tiesňava Piecky bola najdlhšie ukrytá pred zrakom verejnosti. Jej prvý prechod sa uskutočnil až v r.1911. Z dejín je neslávne známa aj ako roklina "trpiteľka", keď v r. 1928 firma Lichtenstejn a Wilczek poškodili jej hornú časť odstrelovými prácami pri budovaní zvážnic na odvoz dreva. Stopy sú viditeľné dodnes.
 

06.05.2018         Belovarka - ukončenie 100 JKM

Ukončenie 100 JKM pri studničke Belovarka, ktorej voda sa už od pradávna považovala za liečivú, sa uskutočnilo za krásneho slnečného počasia, čo sa odzrkadlilo aj na hojnom počte zúčastnených /cca 100/. Naši chlapi už zrána pripravili ohnisko na opekanie a tak po posilnení sa, začali súťaže pre dospelých a deti, ktoré sa na zápolenie najviac tešili. Po odovzdaní cien výhercom súťaží nasledovalo zlosovanie lístkov, ktoré si každý účastník mohol zakúpiť a ktoré boli označené pečiatkou z každého výstupu. Aj tu bolo badať netrpezlivosť detí, lebo medzi rôznymi cenami si niečo našli aj pre seba. Na záver zazneli slova poďakovania všetkým, ktorí svojou účasťou podporili akciu 100 JKM, vyšli do jarnej prírody za relaxom a pohybom, ktorý je základom pre naše zdravie.

A tu už dostal priestor náš člen Jožko Vargovič, ktorý celú akciu obohatil a spríjemnil svojimi trampskými pesničkami a hrou na gitare ..

Jožko, vďaka za vytvorenie tej správnej atmosféry.

Ešte mená výhercov súťaží:

Hod granátom - deti do 10 r. : 1. Tatiana Andrejcová

                                                2. Elena Patlevičová

                                                3. Kamil Kopka

Hod granátom - deti nad 10r. :1. Marek Kopka

                                                2. Katka Cehuľová

                                                3. Dávid Demčák

Hod šípkami - deti nad 10r. :   1. Patrícia Vesterová

                                                2. Filip Dupaľ

                                                3. Dávid Demčák

Hod šípkami - ženy :               1. Erika Dianišková

                                                2. Miloslava Havrilová

                                                3. Mariana Cimprichová

Prvenstvo v hode polenom si vybojoval Róbert Soviak

Výhercom súťaží a tomboly blahoželáme a veríme, že vecné ceny im urobili radosť.
 

22.04.2018         Krivoštianka – pokračovanie  100 JKM

    Mimoriadne teplé a slnečné počasie vylákalo do prírody cca 100 priaznivcov turistiky, ktorí sa stretli pri altánku pod vrcholom Krivoštianky (549 m). Cestu hore si vybral každý podľa svojej kondičky a chuti; z Krivoštian buď zelenou značkou, síce najdlhšou, ale pohodlnou s miernym stúpaním alebo žltou značkou, technicky trochu náročnejšou kvôli mnohým popadaným stromom alebo modrou, ktorú využili tí, ktorí chceli byť na vrchole čo najskôr aj za cenu najstrmšieho stúpania. Okrem zanietených rekordérov, ktorí poznajú Krivoštianku ako vlastnú dlaň, boli medzi nami aj takí, ktorí výstup na vrchol absolvovali po prvý krát. Hore už všetkých čakal ohník pripravený na opekanie, o čo sa postarali naši chlapi, ktorí vybehli ako prví. Zohrievať sa nám tentokrát nebolo treba, o to sa pričinilo teplé aprílové slnko a prevýšenie 419 m, ktoré sme počas výstupu absolvovali. Svojou prítomnosťou nás potešili aj turisti z Michaloviec a Humenného. Keď si už každý poriadne oddýchol a posilnil, mohlo začať „športové“ zápolenie, pre dospelých zdroj zábavy, pre deti vážna súťaž, ktorá niektorým priniesla radosť z výhry, niektorým i slzičky sklamania. Na záver však môžeme skonštatovať, že v tento deň nebolo porazených, vyhral každý, kto prišiel a doprial svojmu telu doping v podobe zdravého pohybu a psychickej očisty v lone jarnej prírody. Už teraz sa tešíme na stretnutie o dva týždne na Belovarke, veď sme už skoro ako jedna veľká rodina.

A kto mal šťastie pri súťažiach?

Hod granátom deti do 10 r.:       1. Lívia Kopková, 2. Monika Veľasová, 3. Kamil Kopka

Hod granátom deti nad 10 r.:     1. Mirka Makarová, 2. Lukáš Majerík, 3. Max Meggers

Hod šípkami deti nad 10 r.:         1. Nina Dzurjaniková, 2. Martin Grnáč, 3. Marek Makara

Hod šípkami ženy:                          1. Katarína Makarová, 2. Anna Zabloudilová, 3. Anna Patlevičová

Hod polenom muži:                       Igor Boroš

Pľuvanie hrachom:                         Robo Sovjak

Viete, že...

22. apríl je aj Svetovým dňom Zeme? Celosvetovo sa tento ekologicky zameraný sviatok slávi od roku 1990 a jeho cieľom je zamerať pozornosť širokej verejnosti i politických kruhov na problémy znečisťovania a ničenia životného prostredia a ich riešenie. V roku 2018 sa Svetový deň Zeme niesol v znamení skoncovania so znečisťovaním životného prostredia plastmi.

08.04.2018         Vojtkov kríž - pokračovanie 100 JKM

    S pokračovaním akcie 100 JKM na Vojtkov kríž, nachádzajúci sa 420 m.n.m. v Starianskom sedle, kde sa spájajú katastre obcí Staré a Jasenov sme boli nadmieru spokojní. Už od skorého rána sa ukázalo slniečko, čo bolo neklamným znakom, že sa počasie vydarí. Z ranných 6°C sa teplota v priebehu dňa vyšplhala na 22°C a tak sme si tento teplý slnečný deň vychutnali naplno. Nielen relaxovaním pri kríži na novoopravených lavičkách, opekaním dobrôt pri ohni, pri súťažiach detí i dospelých, ale hlavne pobytom v prírode, ktorá nám ukázala svoju nesmiernu krásu v podobe hojne kvitnúcich jarných kvietkov. Akcia 100 JKM je zameraná na pohyb v prírode a to nielen pre turistov, ale aj pre všetkých,ktorí majú radi prírodu, preto nás potešilo, že z celkového počtu 52 zúčastnených prišlo aj 11 detí, pre ktorých trasa, či už cez Kráľovu studienku, alebo cez Krivoštianku, nebola najľahšia.

A tu sú výhercovia súťaží:

Hod polenom - muži : Makara Ľuboš

Hod šípkami - ženy : 1. Raškovská Eva, 2. Makarová Katka, 3. Škubová Gitka

Hod šípkami - deti   : 1. Kopka Marek, 2.Kochmová Karolína, 3.Makara Marek

Hod granátom - deti do 10r.: 1.Grnáč Martin, 2.Kopková Lívia, 3.Hostýnek Samko

Hod granátom - deti nad 10r.: 1.Majerík Lukáš, 2.Makara Marek, 3.Majerík Tomáš

Veríme, že výhercov potešili vecné ceny.

 

02.04.2018         Viniansky hrad - veľkonočný výstup

    Upršaná nedeľa nedávala veľkú nádej na úspech našej tradičnej turistickej akcie, ktorú plánujeme každoročne na veľkonočný pondelok. Napokon opak sa stal pravdou. Hoci ráno bolo ešte trochu nepríjemne chladné a mokré, zišlo sa nás na krivoštianskej zastávke v Strážskom  14, spolu s našimi   priateľmi a kolegami turistami z Michaloviec a Vinného. Naším cieľom bol Viniansky hrad. V Krivošťanoch za mostom sme sa rozdelili na dve skupiny, jedna si nenechala ujsť možnosť vystúpiť aj na vrchol Krivoštianky, druhá si to namierila trochu menej náročnou cestou na Kráľovu studničku. Miestom nášho prvého stretnutia bol Vojtkov kríž nad obcou Staré, kde sme sa navzájom počkali a po krátkom oddychu sme pokračovali ďalej po zelenej značke na rázcestie Veľká Dubová. Počasie nám celkom prialo, nebolo sa kde ponáhľať, tak sme sa rozhodli odbočiť z modro značeného chodníka a prezrieť si skalné jaskynné útvary pod Uhliskami. Využili sme príležitosť, že sme mali medzi sebou ľudí, ktorí tieto miesta poznajú, pretože poniektorí z nás o jaskyniach nemali ani tušenie. Po krátkom spestrení našej túry sme pokračovali cez Chlmeckú skalku na Chlm a ďalej smerom na obec Porúbka. Zastavili sme sa na vyhliadkovom mieste nad obcou, pokochali sa výhľadmi do širokého okolia a aby sme ušetrili trochu času i naše nohy, urobili sme si menšiu obchádzku obce mimo vyznačenej trasy a skratkou ponad pole sme sa napojili na modrý turistický chodník až v lese za Porúbkou. Odtiaľ to už nebolo ďaleko na rázcestie pod hradom Vinné a na samotný hrad - cieľ našej dnešnej túry. Kultúrne zážitky z prehliadky hradu umocnil aj odborný výklad, ktorý sme mali vopred dohodnutý.  Ešte nás čakal zostup do obce Vinné, pri ktorom každý z nás predvádzal svoje majstrovstvo pri preskakovaní a obchádzaní mlák a potokov vody, ktoré stekali po predchádzajúcich dažďoch dolu brehom. Takže tí, ktorým bolo ľúto za veľkonočnou oblievačkou, si vynahradili nedostatok vody aj takýmto spôsobom a nikto neľutoval, že sviatočné hodovanie vymenil za zdravý pohyb a pobyt v prebúdzajúcej sa jarnej prírode.

Viete, že...

V Humenských vrchoch, ktoré sú geomorfologickým podcelkom Vihorlatských vrchov, boli identifikované viaceré jaskyne. Medzi ne patria aj jaskyne pod vrchom Uhliská (486 m n.m.) v katastri obce Oreské, a to Jaskyňa na Uhliskách (nazývaná aj Dudlákova diera), Vlčia jaskyňa a Malá vlčia diera. V kameňolome v obci Oreské bola údajne počas ťažobných prác objavená aj ďalšia jaskyňa s dĺžkou cca 50 m, ktorá však bola tajne zdevastovaná, vykradnutá a jej vchod bol umelo zavalený.

 

25.03.2018          Brekovský hrad - zahájenie 100 JKM

    V nedeľu 25.marca sa v náhradnom termíne kvôli nepriazni počasia (mráz a sneženie) uskutočnilo otvorenie tohtoročnej jarnej turistickej sezóny a súčasne aj 62. ročníka celoslovenskej akcie „100 jarných kilometrov“. Pri altánku pod hradom Brekov sa zišlo cca 120 turistov z okresov Michalovce, Humenné, Snina a Vranov. Predsedníčka KST Chemko Strážske Eva Michlovičová v príhovore privítala všetkých účastníkov, organizovaných v kluboch turistov i neorganizovaných, starších i deti a pozvala ich na spoločné vychádzky do prírody. Zaželala im k tomu príjemný relax, pekné zážitky a v neposlednom rade aj dobré počasie. To dnešné bolo ako „na objednávku“. Hoci sa miestami ešte držal sneh, slniečko svietilo a hrialo, dodávalo nám energiu a elán do ďalších aktivít v prírode a spríjemňovalo naše stretnutie s priateľmi  i kolegami z iných klubov. Kto chcel, vybehol na hrad pozrieť si ako pokročila rekonštrukcia hradu a pokochať sa výhľadom  z neho do širokého okolia. Iní si opekali dobroty pri ohníku a deti už netrpezlivo očakávali tradičné súťaženie, ktoré okrem výhry, ktorá samozrejme vždy poteší, prinieslo aj kopec dobrej zábavy.

A tu sú mená ocenených:

Hod granátom deti do 10 rokov:                   Hod granátom deti nad 10 rokov:

1. miesto Kamil Kopko                                  1. miesto Samuel Grunza

2. miesto LilkaKopková                                 2. miesto DavidDemčák

3. miesto Tamarka Králiková                         3.miesto Tomáš Majerik

Šípky ženy:                                                Šípky deti nad 10 rokov:

1. miesto Viera Kompišová                          1. miesto Marek Makara

2. miesto Katka Makarová                           2. miesto Táňa Andrejcová

3. miesto Jana Filakovská                            3. miesto DavidDemčák

Hod valčekom ženy                                       Hod polenom muži:

1. miesto Gitka Škubová                              1. miesto Zalužický ....  8,6 m

Preťahovanie lanom:

1. miesto Vinné

Viete, že...

Územie Slovenska a Česka má jednu z najdokonalejších a najhustejších sietí jednotného turistického značenia pre pešiu turistiku. Prvý turistický chodník na území vtedajšieho Uhorska vyznačil Sitniansky klub v roku 1874 v Štiavnických vrchoch, viedol k novej turistickej útulni pri bani Gedeon v Hodruši. Napomohlo tomu aj rozhodnutie Márie Terézie o voľnom vstupe turistov do lesa.

11.02.2018          Krivoštianka - zimný výstup

    KST Chemko Strážske v spolupráci s RR KST Michalovce zorganizoval dňa 11.2.2018 zimný výstup na Krivoštianku. 60 účastníci pozostávajúci z našich radov, z Michaloviec, Vínneho a z okolia boli nadmieru spokojní s dňom ako vyšitým na túru, keď po pochmúrnych zamračených dňoch sa nám už od rána ukázalo slniečko a zahrievalo nás po celý čas. Zimnú idylku dotvárala aj snehová pokrývka na hrebeni Krivoštianky . Na našej akcii bol prítomný aj turista z Trebišova Marián Jaššo, častý dopisovateľ článkov na Hikingu. Viktor Smoľák, ktorý je zároveň aj podpredsedom RR KST privítal účastníkov, poprial im príjemný deň a pozval všetkých na najbližšiu akciu a to otvorenie 100 JKM na Brekovskom hrade. V príjemnej priateľskej atmosfére  čas rýchlo ubehol a pri spiatočnej ceste sme sa zastavili na chate Pepa Kozára, ktorý nás pozval na svoju špecialitu - chutné halaslé. Pepo, ďakujeme.
 
Viete že...? Na Slovensku sa vyskytuje 73 druhov netopierov. Na západnom svahu krivoštianskej hory sa nachádza umelo vyhĺbená štôlňa z r. 1841,ktorá je zimoviskom 5 druhov netopierov. Od r. 1982 sa pravidelne vykonáva ich sledovanie a sčítavanie.
 

09.02.2018             Výročná členská schôdza KST Chemko Strážske

    Dňa 9.2.2018 sa v priestoroch reštaurácie Aztéka, sa uskutočnila výročná členská schôdza KST Chemko Strážske. Prítomných bolo 52 členov klubu. Vedením schôdze bol poverený Ing. Miroslav Kačur, ktorý nás na úvod oboznámil s pripraveným programom schôdze a po jeho schválení sme si v podaní našej predsedníčky Evy Michlovičovej vypočuli správu o činnosti klubu v roku 2017. Správu o hospodárení klubu a čerpaní finančných prostriedkov za rok 2017 predniesla hospodárka klubu Jana Kovaľová. Po predložení plánu rozpočtu klubu na rok 2018 bolo navrhnuté, aby pri účasti člena klubu na podujatí, ktoré trvá viac ako jeden deň, bol príspevok člena na ubytovanie a dopravu podľa finančnej náročnosti akcie vo výške minimálne 30 % (doplnené slovo minimálne) skutočných nákladov, čo bolo prítomnými členmi aj schválené. Výbor klubu ostáva aj naďalej v pôvodnom zložení, nakoľko s ich prácou prítomní členovia vyjadrili spokojnosť a nikto nemal žiadne námietky. V rámci diskusie bolo vyjadrené poďakovanie našim členom, ktorí iniciatívne vo svojom voľnom čase a svojimi pracovnými prostriedkami bez nároku na odmenu počas roka čistili a udržiavali turistické chodníky v okolí mesta Strážske. Poblahoželali sme aj Igorovi Gočovi, nášmu dlhoročnému členovi, ktorý bol v roku 2017 ÚR KST ocenený plaketou Alojza Lutonského, za aktívnu prácu a prínos pre rozvoj a propagáciu turistiky. Aby sme mohli lepšie reprezentovať náš klub aj mesto Strážske na akciách, kde sú prítomní aj turisti z iných regiónov, dohodli sme sa, že kto bude chcieť, môže si zakúpiť tričko s logom KST Chemko Strážske. Na schôdzi bol prítomný aj Dušan Reiser, predseda RR KST Humenné, ktorý nás pozval na ich akcie a oživil schôdzu výstavou odznakov zo svojej súkromnej zbierky.

Po oficiálnej časti členská schôdza pokračovala posedením a priateľskou debatou pri guľáši a domácich zákuskoch, ktoré pre nás upiekli naše šikovné členky-gazdinky.

 

13.01.2018          Sninský kameň - 43. ročník zimného výstupu

    Vihorlatské vrchy na východe Slovenska skrývajú mnoho krás. Jednou z dominant tohto vulkanického pohoria je Sninský kameň, na ktorý sme sa v počte 20 turistov vybrali aj my. Je to už náš 43.ročník zimného výstupu. Vyrážali sme z obce Zemplínske Hámre po žltej značke popri kameňolome, kde sa ťaží najkvalitnejší kameň v Strednej Európe obsahujúci až 75 % andenzitu. Prechádzali sme trochu blatistým terénom prekračujúc potôčiky vody, no postupujúc vyššie a vyššie na naše prekvapenie pribúdalo aj snehu. Keď sme dorazili do sedla Tri table, ktoré je stretom turistických chodníkov zo 4 smerov, výška snehovej pokrývky už dosahovala asi 50 cm. Odtiaľ sme už za 30 min.dorazili do cieľa našej dnešnej túry, pod obrovské andenzitové kamene. Kovovými schodíkmi sme vystúpili na Veľký Sninský kameň, ktorý je síce rozlohou väčší, no s výškou iba 996m, ktorého vrchol zdobí kovový kríž, ktorý dali postaviť veriaci v r.1990, keď pôvodný drevený zničili vandali. Pri kríži sme si urobili spoločné foto a tešili sa s panorámy. Aj keď sa nám Tatry odmietli odkryť, zato ukrajinské Poloniny sa nám ukázali v plnej kráse. Z Veľkého kameňa sme sa presunuli na Malý Sninský kameň s výškou 1006 m, zapísali sa do vrcholovej knihy a potom nás čakal presun do obce po tej istej trase, kde sme počkali príjemne unavení, no šťastní z vydarenej akcie na autobus.
 
    Viete že...? V obci Zemplínske Hámre, ktoré založil v r.1809 podnikateľ z Gemera Jozef Rholl sa ťažilo železo a zlato. Práve tu bolo odliate umelecké dielo - socha Herkula, umiestnená pri nemocnici v Snine a dve sochy levov, ktoré strážia vstup do Humenského kaštieľa.

Všetky články, aj z predchádzajúcich akcií, nájdete verejne zdieľané na účte GOOGLE+ KST Chemko Strážske, v udalostiach.

Predchádzajúce ročníky sú v kronike www.kststrazske.sk/kronika/

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode