Slovenský kras je najväčšie krasové územie nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe. Asi pred 130 miliónmi rokov sa z mora zdvihla mohutná vápencová kryha, ktorú vodná erózia za milióny rokov rozdelila na sedem samostatných planín.

     My sme sa v dňoch od 21. – 24. mája vybrali na jednu z nich a to na Zádielsku planinu, v ktorej sa nachádza najhlbšia  tiesňava na Slovensku s množstvom zaujímavých miest aj v jej okolí. Naša 18 členná skupina sa ubytovala v turistickej ubytovni v obci Zádiel. Ešte v deň nástupu sme neodolali výzve vyjsť k zrúcanine hradu Turňa, ktorý ponúka kruhové výhľady na Košickú a Turniansku kotlinu. V nasledujúce ráno sme sa autobusovým spojom presunuli do obce Hrhov a naše prvé zastavenie sa bolo pri 15 m vysokom Hrhovskom vodopáde nachádzajúcom sa priamo v strede obce medzi domami. Nad obcou v skalných stenách krasovej planiny sa nachádza množstvo jaskýň. No sprístupnená je iba Oltárna diera, ku ktorej sme sa doslova štverali. Traduje sa, že počas prenasledovania protestantov sa tam konali tajné bohoslužby a útočisko tu našiel aj kráľ Belo IV. pred mongolským vpádom do Uhorska. Skalná vyhliadka blízko jaskyne nám padla vhod na zregenerovanie síl. ŽTZ sme pokračovali miestami lesom, lúkami a skalným terénom smerom k Zádielskej tiesňave, no z chodníka sme ešte odbočili k Čertovej diere. Táto puklinová jaskyňa vyzerá ozaj hrozivo a jej rozmery 24x4 m s hĺbkou 186 m z nej robia skutočný unikát. V závere trasy sme mali šťastie, že bola náhodou otvorená Zádielska chata, kde nám dobre padli chladené nápoje, lebo počasie bolo super a miestami sme sa poriadne zapotili. To najlepšie sme si nechali na ďalší deň. Priamo z obce sme náučným chodníkom vystúpili na Veľký Ščob a z vrcholu planiny z Krkavčích skál  sme už mohli obdivovať celú tiesňavu s jej skalnými stenami. No azda najviac obdivovaná je 105 m vysoká Cukrová homoľa. Ešte pohľady z vyhliadky Na skale a pokračovali sme planinou na Bezvody a späť celou tiesňavou až do obce. Dni nám rýchlo ubehli, no pri odchode domov by bolo škoda nepozrieť si ďalšie zaujímavé miesta v blízkom okolí. V obci Háj sme prešli popri  sústave vodopádov v Hájskom potoku a na miestnom cintoríne sme si prezreli rekvizitu filmového anjela, ktorý bol vyrobený pre potreby americkej vojnovej drámy „Za nepriateľskou líniou“. Jeho ulomené krídlo a rozstrieľaná tvár sa dá pretlmočiť, že vojne nie je nič sväté. V obci Drienovce popri už zaniknutých Drienoveckých kúpeľoch  sme sa vydali chodníkom k zaujímavej stavbe rastlinného kostola Sv. Ladislava. Jeho drevené trámy stoja na základoch kostola z 15.stor. a v jeho strede rastie mohutný dub. Za zmienku ešte stojí spomenúť túru na Dievčenskú skalu, na ktorú vyšli 4 naši členovia v deň príchodu. Ešte zopár fotiek v lánoch nádherných fialových kvetov maku a už len cesta domov.

     Počas týchto dní sme toho videli a zažili veľa a čo dodať na záver? Snáď modlitba turistu:

„Ďakujem Ti Pane, za tú krásu vôkol, že ma ochraňuješ a že som nezmokol - že mi dávaš silu či v zime, či v lete, prežiť každú chvíľu v tomto krásnom svete“.

    V starých listinách je obec Staré spomínaná už v r. 1273. Ale archeologické poznatky vedú k tomu, že už v 9. stor. jestvovala osada a mimo nej aj ďalšie, dnes už zaniknuté osady Buruch, Mikche, Koromľa a Vysk. Zaujímavé sú aj názvy chotárov ako Pustyňa /podľa pustovníka, ktorý tam kedysi žil/ a my v dnešnej dobe radi využívame chotár Furmanovo, ktoré spolumajiteľ pán Ivan pretvoril na obľúbené miesto na oddych. V tesnej blízkosti Furmanovo sa nachádza studnička Belovarka, ktorej blahodárnu vodu využívali ľudia už v minulosti a k nej vedú naše kroky rok čo rok, aby sme tu spoločne s priaznivcami turistiky a prírody ukončili akciu 100 JKM. Počasie nám prialo a tak sme si v pohode mohli užívať slnečný májový deň pri ohníku, pri súťažiach, kde deti i dospelí predviedli svoju zručnosť pri hádzaní šípkami. Najlepšie si počínala Lucia Raškovská, Eva Sabová a Jana Demčáková. Výhra ich určite potešila a odmenené boli aj sestry Hirjakové a Karin Poľašková. V hádzaní polenom uspel Ľubo Makara. Nasledovalo losovanie tomboly a tí, ktorým prialo šťastie, neodišli domov naprázdno.

    Aj keď sme oficiálne ukončili našu akciu 100 JKM, tí, ktorým do 100-vky chýbajú ešte nejaké tie km, majú šancu do 21. júna ich dosiahnuť.

    Športu Zdar – turistike zvlášť !

    Krivoštianska hora má mnoho zaujímavostí. Jedna z nich siaha do minulosti, do čias 1. sv. vojny. Keď ruské vojská generála Kormilova obsadili Humenné a okolité obce, ich prieskumné oddiely dorazili až na vrch Krivoštianky. Obec Strážske sa v novembri 1914 dostala na 5 dní do frontového pásma, až kým ruské vojská neustúpili pred rakúsko-uhorským vojskom.

    V nedeľu ráno naše kroky smerovali na vrchol Krivoštianky, aby sme si zarátali ďalšie km v rámci akcie 100 JKM. Väčšina z nás sme sa stretli v Strážskom pri požiarnej zbrojnici a po ZTZ sme pokračovali až na vrchol. Aj napriek silnému vetru sa nás tam zišlo cca 50 nadšencov, no našťastie pri prístrešku, kde už horel oheň, bol vietor miernejší. Keď si už každý oddýchol, poopekal dobroty, pustili sme sa do zápolenia. Deti triafali granátmi do cieľa, ženy zápolili v hode šípkami, chlapi sa potrápili hodom polenom a úsmevná disciplína pľuvanie hrachu do diaľky si tiež našla víťazov. Zo žien bola najlepšia Kotusová a medzi mužmi si prvenstvo zaslúžil Soviak. Víťazov zo všetkých disciplín vecné ceny určite potešili. O veselšiu náladu pri ohni sa postaral náš turista Jožko zo svojou gitarou.

    Jarná príroda je úžasná a my sme v nej mohli obdivovať vzácne už kvitnúce vstavače purpurové, svahy plné voňavých konvaliniek, hrachoru a desiatky ďalších druhov kvetov vyskytujúcich sa v tejto lokalite.

    Vrch Jakovec sa nachádza nad obcou Staré. Podľa archeologických a historických výskumov obec Staré jestvuje už od 9.stor. ako stará slovanská osada, patriaca medzi najstaršie v okolí. Do roku 1273 patrila zemepánovi Dominikovi, v r. 1273 časť obce a v r. 1290 už celá obec bola darovaná Ondrejovi a Jakovi. Zaujímavé boli  názvy vrchov nad obcou, ako Benedikov, Sumbotka, Perun, Skalka, či Jakov.

    A práve na Jakov, či už dnešný Jakovec sme sa v nedeľné ráno vybrali aj my a to v rámci pokračovania 100 JKM. Išli sme trasou k studničke Belovarka a odtiaľ smerom ku Kráľovej studienke, kde sme odbočili a strmým chodníkom vystúpili na vrch Jakovec. Je to  pekný výhľadový kopec, s ktorého vidno skoro celú Východoslovenskú nížinu a je vyhľadávaný aj paraglaidistami. Po dlhodobých veterných dňoch konečne nastalo bezvetrie a určite to a slnečné počasie prispelo k tomu, že sme sa tam zišli v hojnom počte. Pridali sa k nám aj michalovskí turisti, ktorí si trasu zvolili z obce Oreské a spolu nás bolo 49. Nechýbal ohník na opekanie a samozrejme, ako na každých takýchto akciách sme si aj zasúťažili. Sestry Júlia a Ninka Mackové a Marko Janok sa určite potešili výhram za hod šípkami a naše žienky si tiež zmerali sily v hode šípkami. Najlepšie si počínali Katka Lipovská, Evka Raškovská a Silvia Lipovská. Chlapi sa potrápili hodom polenom a prvenstvo si vybojoval Jožko Janok.

    Nastal čas rozlúčky. Michalovskí turisti sa vracali naspäť do Oreského, naši zase cez Belovarku a zopár turistov si predlžilo trasu cez Krivoštianku. Zostáva nám len dúfať, že takých krásnych slnečných dní zažijeme na našich turistických trasách a potulkách čo najviac.

    Dňa 31. 1. 2026 sa v priestoroch reštaurácie Aztéky uskutočnila výročná členská schôdza zo začiatkom o 16.00 hod. Schôdzu viedol člen výboru Miroslav Kačur a jej program bol nasledovný: otvorenie, voľba komisií mandátovej, volebnej a návrhovej, správa o činnosti klubu za rok 2025, ktorú predniesla predsedkyňa klubu Eva Sabová. Ďalším bodom programu bola správa o hospodárení za rok 2025, predložila ju hospodárka klubu Jana Kovaľová a pokračovala plánom činnosti a rozpočet na rok 2026. Margita Škubová predložila správu revíznej komisie a Monika Šulová informovala členov o stave členskej základne, o výške členských poplatkov na rok 2026 a o poistení, kde nastala výrazná zmena hlavne v tom, že poistenie členov KST v poisťovni UNIQA pokrýva poistnú udalosť už nie len na území Slovenskej republiky, ale aj v Českej republike, v Poľsku a v Maďarsku.

    V tomto roku skončilo volebné obdobie výboru, preto členská schôdza volila nový výbor a to v zložení: Eva Sabová, Vratislav Lipovský, Jana Kovaľová, Miroslav Kačur, Viktor Smoľak, Ján Demčák, Monika Šulová a novozvolená Iveta Hudáková a Vladimír Hreško. Ľubošovi Makarovi, Jánovi Demčákovi, Ľubomírovi Lipovskému a Monike Šulovej bol udelený Ďakovný list k ich jubileu a  poďakovanie za výrazný podiel na rozvoji turistiky.

    Po diskusii nasledovalo voľné pokračovanie pri guľáši, vínku a kávičke, ktorú si každý mohol prisladiť zákuskom, o ktoré sa s láskou postarali členky Jana, Monika, Iveta a Jana.