Studnička Belovarka nachádzajúca sa na okraji lesa nad obcou Staré bola už v minulosti vyhľadávanou pre svoju chutnú a údajne i liečivú vodu. Ľudia ju používali okrem pitia i na liečbu očných ochorení, preto ju aj nazývali očnou vodou.

    Práve na toto miesto sme sa vybrali na nenáročnú túru, aby sme zavŕšili sériu akcií v rámci tohtoročných 100 Jarných kilometrov. Upršaná a chladná sobota zrejme mnohých odradila, preto bola účasť oproti minulým rokom slabšia. Stretlo sa nás tu cca 25 turistov i neturistov. Aby sme sa mohli ohriať na slniečku, presunuli sme sa o niečo nižšie na Furmanovo. Je to príjemné oddychové miesto, o ktoré sa stará a ktoré zveľaďuje jeho ústretový majiteľ pán Ivan zo Starého. Ten sa k nám na chvíľu i pridal. Sú tu vybudované aj ohniská na opekanie, čo sme samozrejme využili. Po dobrom jedle potom chlapi súťažili v hode polenom do diaľky. Najviac sily i šťastia mal tentokrát Dušan Kovaľ, ktorý sa tešil z jednoznačného víťazstva. Na záver sa losovala tombola, takže naprázdno neodišli viacerí z nás. Nešlo však o hodnotu výhry, či výhru v súťaži, na prvom mieste bola zábava a radosť zo spoločne stráveného času v lone prírody.

    V rámci akcie 100 Jarných kilometrov už tradične nesmie chýbať výstup na Krivoštianku (549 m n.m) – najvyšší vrch Humenských vrchov.

    Priaznivá predpoveď počasia prilákala v nedeľu 27.4.25 do prírody cca 40 turistov. Výstup po zelenej, resp. modrej turistickej značke z Krivoštian sme všetci v pohode zvládli. Cestu nám spríjemňovala aj čerstvá zeleň nad hlavami i pod nohami, vôňa kvitnúcich konvaliniek a veselý štebot operencov. Jednoducho jarná idylka. Vrchol Krivoštianky nás odmenil peknými výhľadmi do širokého okolia a altánok pod vrcholom bol osvedčeným miestom nášho stretnutia. Tu sa družne debatovalo, opekali sa prinesené klobásky a slaninka a najväčšia zábava bola pri súťaži v hádzaní (aj hľadaní) šípok na terč.

V kategórii detí sa na prvých troch priečkach umiestnili:

1.                  Júlia Macková

2.                  Nina Macková

3.                  Lukáško Lukačko

V kategórii žien mali najväčšie šťastie:

1.                  Katka Lipovská

2.                  Zuzka Sovjaková

3.                  Iveta Kovaľová

    Astronomická jar je už tu. Príroda sa pomaly prebúdza, na kríkoch a stromoch badať prvé púčiky, no hlavne môžeme sa tešiť už z rozkvitnutých prvých jarných kvietkov.  Pre nás turistov je to signál na začatie akcie 100 JKM, ktorej podmienky plnenia trvajú od 20.3. do 21.6. či už kolektívne, alebo individuálne. Nejde nám o získanie odznaku, najväčšou výhrou pre mnohých z nás je pobyt v prírode.

    Náš klub túto akciu už dlhoročne otvára na hrade Brekov, nachádzajúci sa v západnom výbežku Vihorlatských vrchov na kopci Klokočina, v nadmorskej výške 280m. Každý účastník si mal možnosť prezrieť zrúcaniny hradu a takisto malé múzeum nachádzajúce sa tesne pod hradom. Nakoniec sme sa všetci stretli pod hradným prístreškom, kde už plápolal oheň na opekanie. Na spestrenie akcie boli pripravené aj súťaže. Dorotka a Grétka Hirjakové a Marko Janok sa potrápili hodom granátov, výborne sa darilo sestrám Ninke a Julke Mackovej a Karinke Poľaškovej v hode šípkami a v tejto disciplíne sa nedali zahanbiť ani ženy. Odmeny si odniesli Piričová Slávka, Gerbocová Milka a Havrilová Milka.

    Aj napriek výstrahám meteorológov pred dažďom sa nás zišlo dokopy 58 účastníkov a to nielen z nášho klubu, no aj z blízkeho okolia a iných susedských klubov. Slabé mrholenie začalo až v poludňajších hodinách a nám zostáva len dúfať, že pokračovanie 100 JKM na kopec Jakovec sa uskutoční za krajšieho počasia.

    Ani jedna z akcií nášho klubu turistov nemá takú dlhú históriu ako zimný januárový výstup na Sninský kameň. Tohto roku sme absolvovali už jeho jubilejný 50-ty ročník.

    Výstupových turisticky značených trás k tejto unikátnej prírodnej pamiatke vo Vihorlatských vrchoch, ktorá dokumentuje sopečný pôvod pohoria, je viacero. Vedú od Morského oka, z Remetských Hámrov, zo Sniny aj zo Zemplínskych Hámrov. My sme si zvolili poslednú možnosť a na štarte pri kameňolome v Zemplínskych Hámroch (425 m n.m) sa nás zišlo 17. V sedle Tri tably (823 m n.m) nás čakal kolega Fero, ktorý výstup absolvoval od Morského oka. V dobrej nálade a plní elánu do nového roka sme vykročili do zasneženej prírody. Snehu s nadmorskou výškou pribúdalo, tešili sme sa z neho a užívali si ho, pretože sa stáva čoraz vzácnejším. V sedle Tri tably sme sa už tradične zastavili na krátku občerstvovaciu prestávku. Hore sme potom išli pekne v husom rade, tí poslední mali výhodu vyšliapaného chodníka. Na vrchole Veľkého  Sninského kameňa sme jubileum oslávili dúškom šampanského a veselým spevom za sprievodu Jožkovej gitary. Povestné výhľady sme si neužili, pretože hore bola veľká oblačnosť, ani sme sa nezdržali dlho, lebo nám začali od zimy krehnúť ruky a nohy. Po vrcholovej fotke pri kríži a zápise do vrcholovej knihy sme sa dali na zostup. Niekoľkí sme si vyšliapali v čerstvom snehu cestičku aj na Malý Sninský kameň (1005 m n.m). Akciu sme ukončili pri čaji a pivku v miestnom hostinci.

    Sninský kameň nesklamal ani tento rok. Príroda dokáže pripraviť pre nás divadlo v každom ročnom období a zakaždým, aj keď sa budeme vracať na rovnaké miesto nespočetne krát. Preto dúfame, že tradícia januárových výstupov na Sninský kameň bude v našom klube pokračovať, kým bude klub existovať.