18.10.2025 – Prechádzka Kolovou horou – Pozdišovský chrbát
KST Chemko Strážske v spolupráci s obcou Pusté Čemerné už po 17. krát organizoval turistickú prechádzku Kolovou horou. Obec Pusté Čemerné nevyniká žiadnymi skalnými útvarmi, či vyšším horstvom. Zato ponúka príjemné nenáročné prechádzky lesnými cestičkami, ktoré sú spojnicami k rôznym miestnym zaujímavostiam.
Stretnutie nadšencov tejto trasy bolo o 9. hod. pri MiniBare, kde po uvítacích slovách p. Mgr. Čopáka a starostu obce Ing. Jevina sa všetci spoločne presúvali na pahorok zvaný Hrun, s pekným výhľadom do okolia. Nachádza sa tu vyhliadková veža, kryté posedenia a zrub Koliba, ktoré miestni patrioti v poslednej dobe opravili a vylepšili. Po uvítacom občerstvení v podobe prevareného vínka sa všetci presunuli do časti Kúria k prístrešku Kukučka a následne lesom k prístrešku Nezábudka a k mohyle, ktorá patrí k Malým východoslovenským mohylám, ktoré tu po sebe zanechali naši predkovia z doby eneolitu a ktoré sa datujú do doby 2 300 r. pred Kristom. Od Kolovej hory sa zase všetci presunuli na Viničky k prístrešku Kasper. Zaujímavosťou tejto lokality je starý lom na zeolit, ktorý naši predkovia nazývali "teplý kameň" a slúžil na stavby domov. No táto hornina v dnešnej dobe našla využitie aj v chemickom, potravinárskom, či farmaceutickom priemysle. O všetkých zaujímavostiach na tejto prechádzke, či už o faune, flóre, mohylách, zeolite, porozprával Mgr. Emil Dančišin. Trasa bola ukončená zase pri MiniBare, kde všetkých účastníkov čakal chutný guľáš a prezentácia dokumentu z produkcie Nadácie Lea. Každý, kto má rád históriu, mal možnosť navštíviť miestne múzeum "Po stopách času", ktoré ponúka ucelený pohľad na minulosť obce.
Táto nenáročná, no pútavá 10 km prechádzka je u turistov a nadšencov prírody veľmi obľúbená, o čom svedčí aj počet 60 účastníkov a to nielen miestnych, ale aj z ďalekého okolia.
———
 |
 |
 |
 |
 |
———
28.09.2025 Krížová cesta - Oreské
V miestnom lese za obcou Oreské, ktoré leží pod západnými výbežkami Vihorlatu sa nachádza náučný chodník a krížová cesta končiaca pri kríži, spod ktorého vyviera prameň pitnej vody. V týchto miestach sa nachádza aj veľký drevený prístrešok, blízko neho sú viaceré drevené stoly s lavicami a ohnisko. Dokonca sa tu nachádzajú aj hojdačky a rôzne atrakcie pre deti. Je to veľmi pekné a príjemné miesto na posedenie, opekanie, relax, či meditáciu.
V nedeľu ráno sa k tomuto prístrešku vybralo aj 11 našich členov. No naša trasa neviedla cez obec Oreské, my sme si zvolili trasu cez Krivoštianku, ktorej hrebeň už vidno z Krivoštian. Po zápise sa do vrcholovej knihy na jej vrchole sme pokračovali na Vojtkov kríž, ktorý tu stojí od r. 1935 v Starianskej doline, v sedle spájajúcom chotáre obcí Staré a Jasenov. Bolo to miesto odpočinku ženičiek, ktoré tadiaľto prechádzali v minulosti pešo na trh do Humenného. Aj my sme si tu trochu oddýchli a už pokračovali k nášmu cieľu držiac sa miestneho značenia. Konečne sme boli v cieli, za krátku chvíľku sa už zahrievali pri ohni a dopriali si opekané dobroty. Tu sa k nám pridal náš člen Fero, ktorý došiel na bicykli až z Michaloviec. Pri družnej debate a počúvaní pesničiek nášho gitaristu Jožka čas rýchlo ubehol. Spiatočnú cestu sme si zvolili ponad obec Staré a cez Belovarku. Prešli sme síce 16 km, no nebola to náročná trasa, o to viac sme vnímali a užívali si pekný septembrový deň v spoločnosti priateľov a niektorí z nás v tento deň boli obohatení o nové miesto.
———
 |
 |
 |
 |
 |
———
12.-15.09.2025 Nízke Tatry
Naša plánovaná akcia počas predlženého víkendu bola v pohorí Nízke Tatry, ktorého označenie zaviedol slovenský geológ Dionýz Štúr v r. 1860. Pohorie tiahnuce sa v dĺžke 95 km ponúka veľa možností na turistiku či už ľahšiu, či náročnejšiu a z rôznych miest.
Našim východzím bodom na túry bola rázovitá obec Vyšná Boca. Ešte v deň príchodu 8 našich členov využilo pekné počasie, v skorých ranných hodinách vyrazili zo Strážskeho, aby už o 10.00 začínali túru na Slemä a Ohnište. Z Malužinej - Michalovo vyšli na Brtkovicu a odtiaľ strmým stúpaním pokračovali na Slemä, do nadmorskej výšky 1513 m. Tento vrchol okrem výhľadov je zaujímavý aj tým, že medzi jeho stromami už 81 rokov leží vrak vojenského lietadla, ktoré tam havarovalo v r. 1944 počas SNP. Tuto udalosť pripomína informačná tabuľa a pomník venovaný jeho 19 obetiam. Ďalším cieľom bol vrch Ohnište, kde na konci jeho skalného masívu sa nachádza zaujímavý skalný útvar - skalné okno. Vrch sa nachádza vo výške 1530 m.n.m a nás už čakalo len klesanie cez Svidovské sedlo do Malužinej - Svidovo, kde sme našu 20 km trasu ukončili. V štýlovej drevenici nás už čakali ďalší členovia našej akcie / spolu nás bolo 27 členov /, kde po zvítaní sme sa dohodli kam v nasledujúci deň. Čakala nás náročná túra cez Starobocianskú dolinu do Bocianského sedla. Po krátkej pauze sme stálym stúpaním, no pekným chodníkom došli až na Králičky, odkiaľ sme už videli náš cieľ, chatu ,,Štefaničku“. Niektorí si dopriali obed i zaslúžené pivko a skoro všetci pokračovali na najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier, ktorý zo svojej výšky 2043 m ponúka jedinečné výhľady na všetky dominantné pohoria. Trochu uzimení od vetra sme sa zase vracali na Králičku, kde časť skupiny sa rozhodla pre zostup po tej istej trase a druhá časť pokračovala cez Lajštroch na Čertovicu. V ďalší deň bola na celom území Slovenska výstraha pred dažďom, čo sa aj vyplnilo, tak sme si upršaný deň vyplnili aspoň návštevou novootvorenej Malužinskej jaskyne. Čas nám rýchlo ubehol, nastal deň odchodu. 7. členovia ešte chceli využiť slnečný deň a rozhodli sa pre kratšiu túru do Bacúšskeho sedla. Odtiaľ pokračovali do sedla za Lenivou, na Lenivú, ešte vystúpili na vrch Beňuška a túru ukončili na Čertovici. Aj keď sme už v tejto časti Nízkych Tatier boli, stále sa nájdu nové, nami neprejdené trasy ktoré sme prešli, obdivovali výhľady ponúkajúce sa z rôznych miest a kochali sa krásou našich hôr.
———
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
———
6.9.2025 - Sivec - Čierna hora
Vrch Sivec je výraznou dominantou nad vodnou priehradou Ružín. Leží v nadmorskej výške 781 m.n.m a býva označovaný za jeden z najkrajších výhľadových kopcov na východe. A to môže 12 našich turistov aj potvrdiť, keď sa vybralo v sobotu ráno za jeho krásami. Mali sme naplánovaný okruh začínajúc za mostom cez priehradu Ružín pri niekdajšej dedine Košické Hámre. No nemilo nás prekvapil dážď, ktorý sa spustil ešte pred zaparkovaním. Dúfajúc, že dážď čoskoro ustane, sme zostali sedieť v autách. Naše čakanie trvalo vyše hodiny. No predsa sme sa dočkali. Čakaním sme stratili dosť času, preto sme sa rozhodli pre skrátenú verziu trasy z miesta zvané Tisovec. Zbytočne sme sa obávali hmly, alebo oparu po daždi, ukázalo sa slniečko a tak z úzkeho skalného hrebeňa, ktorý sa tiahne niekoľko desiatok metrov sme si dopriali krásne výhľady na celý tiahnúcisa Ružín a na okolité kopce. Posedeli sme si nielen na vrchole, no aj pod prístreškom pod Sivcom a tou istou trasou sme sa vrátili k autám.
———
 |
 |
 |
 |
 |
———
23.8.2025 - Nežabec - Vihorlatské vrchy
Nežabec so svojou nadmorskou výškou 1023 m je tretí najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy. Naša 13 členná skupina na zdolanie tohto vrchu si zvolila trasu začínajúcu na parkovisku Krivec, s pokračovaním popri Morskom oku, kde sme pri kaštieliku odbočili k Malému Morskému oku a cez Jedlinky sme sa dostali do sedla Tri Table. Toto miesto dobre poznáme zo zimného obdobia, kedy každoročne v januári robíme zimný výstup. Tentokrát sme si užívali teplé letné počasie, preto aj výstup a výhľady z Malého a Veľkého Sninského kameňa, ktoré sme neobišli, boli úplne iné. Po absolvovaní výstupov a po dlhšom dopriatom oddychu sme pokračovali príjemným chodníkom po hrebeni na Nežabec. V lokalite pralesa v jeho vrcholovej časti pri novopostavenom kríži sme si urobili foto a pokračovali na Strihovskú poľanu, odkiaľ už horšou nezáživnou cestou sme dorazili na parkovisko, kde sme dnešnú túru aj začínali.
———
 |
 |
 |
 |
 |
———
11. - 12.7.2025 - Krivoštianka - nočný výstup - Humenské vrchy
Tento už tradičný výstup vo večerných hodinách sa uskutočňuje pri príležitosti založenia klubu. Je to obľúbená a zaujímavá akcia, keď sa naši členovia a priaznivci stretnú na vrchole v tomto nočnom čase a hlavne posedenie pri ohni spojené s opekaním a družnej debate. Krivoštianku väčšinou opúšťame dávno po polnoci svietiac si čelovkami.
3. - 6.7.2025 - VHT - Tatranská Lomnica - Vysoké Tatry
Členovia nášho klubu sa každoročne zúčastňujú Vysokohorského zrazu turistov vo Vysokých Tatrách s miestom konania v Tatranskej Lomnici. Tohto roku sa konal už 58. ročník a hlavným organizátorom bol KST – Sekcia vysokohorskej turistiky.
Ešte pred príchodom do Tatranskej Lomnice sa jedna naša skupina zastavila v Lopušnej doline, aby vyšla na Kozí kameň. V ďalší deň sa vytvorili skupinky, ktoré si vyberali trasy podľa náročnosti. Zdolali tak náročnú túru sedlom Prielom, začínajúc na Hrebienku, pokračujúc na Zbojnícku chatu a odtiaľ náročný prechod sedlom do výšky 2290 m.n.m., kde niektoré úseky sú doslova adrenalínovým zážitkom. Lákal ich ešte výstup na Východnú Vysokú, no plány im prekazilo počasie a tak z Poľského hrebeňa popri Sliezskom dome zišli do Tatranskej Polianky. Ďalšia náročná túra ich čakala v nasledujúci deň, keď sa rozhodli prejsť Priečne sedlo. Začínajúc zase na Hrebienku pokračovali na Téryho chatu, odkiaľ ich čakala náročná trasa cez sedlo, ktoré sa nachádza vo výške 2352 m.n.m, kde sa v náročnom teréne vyžaduje ferratový set. Zo Zbojníckej chaty ich čakal ešte zostup na Hrebienok. Niektorí sa rozhodli navštíviť Morskie Oko, ktoré je najväčším plesom v Tatrách, no nachádza sa už na poľskej strane.
Príroda a scenéria v Tatrách je úchvatná, tak si v nich každý príde na svoje v hociktorej časti. Svalovica a únava po pár dňoch pominie, no dobrý pocit a prežité momenty v našich nádherných veľhorách nám zostanú.
———
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
———
29.06.2025 Chata Lajoška - Volovské vrchy
Horská chata Lajoška, nazývaná aj Predná Holica, leží vo výške 908 m.n.m na hrebeni Volovských vrchov. Nachádza sa blízko Košíc, prístup k nej je možný zo všetkých obcí na okolí, preto je veľmi obľúbená a hojne navštevovaná v každom ročnom období.
My sme využili výhodné vlakové spojenie do Košíc a následný autobus na Jahodnú-kopec, kde sme našu túru začínali. Zelenou TZ sme sa dostali k Chate Jahodná (600 m) pod lyžiarskym vlekom, tu sme sa napojili na červenú TZ, po ktorej vedie aj známa Cesta hrdinov SNP. Po dvoch hodinách sme už boli pri Chate Lajoška (908 m). Svoje meno dostala po Ľudovítovi Konrádym, ktorý v r. 1925 inicioval obnovu úplne prvej chaty z r. 1914. Súčasná chata na tom istom mieste však bola postavená až v r. 1951, pretože tú pred ňou počas druhej svetovej vojny vyhodili do vzduchu maďarskí vojaci. Príjemne nás prekvapila svojím vynoveným vzhľadom a množstvom prevažne cykloturistov. Najnovšia atrakcia, ktorú ponúka, sú tri sklenené iglu, v ktorých je možné stráviť noc pod hviezdami a pozorovať nočnú oblohu. Blízko chaty sa nachádza aj kaplnka z r. 1912 a spomienková tabuľa na pamiatku zosnulých členov košických turistických klubov. Po obedňajšej pauze sme pokračovali k Idčianskemu sedlu (954 m). Cestou sme sa zastavili na skalnej vyhliadke Loreley (983 m). V sedle sme sa rozdelili na dve skupiny – štyria z nás neodolali volaniu Kojšovskej hole a príjemným hrebeňom cez Golgotu pokračovali na jej vrchol. Ostatní štyria zostúpili po modrej TZ do Zlatej Idky. Takmer ľudoprázdna Kojšovská hoľa (1246 m) odmenila naše neplánované rozhodnutie výhľadmi do širokého okolia, hoci Vysoké Tatry boli zahalené v opare. Na blízkej Chate Erika sme si dali ďalšiu prestávku na občerstvenie a pred nami zostával už len nenáročný zostup po modrej TZ do Zlatej Idky.
Po príjemne strávenom dni sme 25 km v nohách ani necítili.
———
 |
 |
 |
 |
 |
———
22.06.2025 Schulerloch - Volovské vrchy
V skorých ranných hodinách sme sa vo vlaku do Košíc streli 11 členovia klubu. Chladné ráno nás prebralo z driemot, ale keď sme vystúpili z vlaku v Spišskej Novej Vsi privítal nás teplý letný deň.
Cestou na začiatok trasy, ktorý bol pri BMZ, sme si urobili kratšiu exkurziu uličkami mesta. Celá túra viedla po miestne značených trasách, ktoré sú navzájom poprepájané, dajú sa rôzne kombinovať a dajú sa absolvovať pešo alebo na bicykli. Nachádza sa na nich niekoľko pozoruhodností, ktorým dominuje rozhľadňa Schulerloch. Našou prvou zastávkou bola jaskynka Školská diera (po nemecky Schulerloch), ktorú však miestni nazývajú aj Karasovou dierou, údajne podľa zbojníka Karasa, ktorý ju obýval. Na polceste k rozhľadni sme sa zastavili pri drevenej Kaplnke Panny Márie Karmelskej. Je to pútnicke miesto z prvej polovice 20. storočia a na jej sviatok v júli sa tu konajú odpustové sväté omše. Pod kaplnkou sa nachádza aj menšia murovaná kaplnka s množstvom ďakovných tabúľ a prameň pitnej vody nazývaný Prameň Panny Márie. V príjemnom chládku sme si na tomto mieste aj my oddýchli a osviežili a pokračovali sme k hlavnému cieľu dnešnej túry - k rozhľadni Schulerloch. Je to mestská rozhľadňa vysoká 24 m a ponúka pekné výhľady na samotné mesto a jeho okolie, na pohoria Vysoké Tatry, Levočské vrchy, Branisko, Volovské vrchy a kopce Slovenského raja. Nie je problém identifikovať objekty na obzore, pretože sú tu nainštalované panorámy aj s popisom. V altánku pod rozhľadňou sme si dopriali obedňajšiu prestávku, po ktorej sme pokračovali cez kopec Rittenberg k ďalšej technickej pamiatke, a to k prefabrikovanému bunkru z čias socializmu. Vo vnútri sa nachádza aj miniexpozícia pripomínajúca činnosť Vojenského útvaru v SNV. V závere trasy sme neobišli pozostatky bývalého lomu na sadrovec a poslednými výhľadmi na mesto od mohutného betónového slovenského dvojkríža v lokalite Pieskovec sme ukončili našu túru. Pred nami ostávala už len cesta cez Tarču, Vyšný Hámor na stanicu k vlaku.
Zmrzlina a vychladené pivko boli príjemnou bodkou za našim putovaním, ktorému nedominovali náročné športové výkony, ale sme sa zoznámili s ďalším pekným miestom, ktoré sa oplatí navštíviť.
———
 |
 |
 |
 |
 |
———
05.-08.06.2025 Kopytovská dolina - Lipovce - Branisko
V severnej časti pohoria Branisko vyhĺbil Kopytovský potok dolinu dlhú 4 km, ktorá sa v hornej časti vetví na viacero kratších roklín strmého divokého rázu. Práve okolie tejto doliny, nesúci názov podľa potoka sme mali v pláne preskúmať. Najlepším východzím bodom na rôzne trasy je rekreačné stredisko „Zlaté kopyto“, kde sme sa ubytovali.
Hneď v prvý deň sme si priamo z chaty nasmerovali do Lačnovského kaňonu, vyhĺbeného Lačnovským potokom. Cestou k nemu sme prechádzali popri skalnom útvare Vrátnica, ktorý nás ohúril veľkosťou a skalným oknom. V kaňone sme sa napojili na ČZ a prechádzali týmto Malým Slovenským rajom, ako ho miestni nazývajú, až do malebnej dedinky Lačnov. Z jeho konca sme pokračovali lúkami, ktoré sú v tomto období plné kvetov do Lačnovského sedla, odtiaľ cez Roveň, Kopanicu, popri Vyšnoslávkovskom vodopáde až do dediny Vyšný Slávkov. Pri miestnych potravinách sme si dopriali v tejto horúčave pivko na osvieženie. Cez Biele vody, kde nás sklamala nekonečná kamenistá lesná cesta vedúca stále do kopca, sme dorazili na Boldigáň a už len cez Zákrutu no zase prudkým klesaním k nášmu rekreačnému zariadeniu, kde sme tých 22 prejdených km s radosťou zapili vychladeným pivkom.
V druhý deň sme zase vyrážali priamo z chaty, no opačným smerom. Tentokrát našou výzvou bol vrchol Smrekovice, ktorý je najvyšším vrchom pohoria Branisko. Jeho nadmorská výška 1200 m dávala tušiť dnešné výraznejšie prevýšenie. Zo sedla Zákrut a cez Boldigáň sme dorazili až pod Kravcovú a odtiaľ 40 minútové stúpanie až na samotný vrchol. Tu sme si dopriali dlhšiu pauzu na relax. Drevený prístrešok, posedenie, lavičky, kríž a výhľady do okolia sú na oddych ako stvorené. Cestou späť sme schádzali popri Zelenej skale, ktorá zo svojho vrcholu ponúka pekné výhľady ku kameňolomu vo Vyšnom Slávkove, kde sme odbočili na Markušov. Prudkým dlhším stúpaním sme museli zdolať ďalší úsek k Veľkej skale popri masívnych skalných útvaroch, občas aj s istením sa reťazami. 20 km v tento deň tiež nebolo málo.
V deň odchodu sa 8 turistov rozhodlo zdolať divokú neznačenú roklinovú tiesňavu Voroblik (v prekl. Vrabček), s jej vodopádmi, kaskádami a vyhĺbenými skalnými obrími hrncami, kde si jeden náš člen nechtiac vyskúšal teplotu vody. Prechod touto roklinou nie je ľahký, sťažujú ho šmykľavé skalné steny pokryté machom, popadané stromy, čo dotvára divokú atmosféru nenarušenej prírody.
Je toľko zaujímavých miest aj v našom bližšom okolí, ktoré nenarúšajú davy turistov a preto sme radi, že sme mali možnosť spoznať a zažiť jedno z nich.
———
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
———
11.05.2025 Belovarka - ukončenie 100 JKM - Humenské vrchy
Studnička Belovarka nachádzajúca sa na okraji lesa nad obcou Staré bola už v minulosti vyhľadávanou pre svoju chutnú a údajne i liečivú vodu. Ľudia ju používali okrem pitia i na liečbu očných ochorení, preto ju aj nazývali očnou vodou.
Práve na toto miesto sme sa vybrali na nenáročnú túru, aby sme zavŕšili sériu akcií v rámci tohtoročných 100 Jarných kilometrov. Upršaná a chladná sobota zrejme mnohých odradila, preto bola účasť oproti minulým rokom slabšia. Stretlo sa nás tu cca 25 turistov i neturistov. Aby sme sa mohli ohriať na slniečku, presunuli sme sa o niečo nižšie na Furmanovo. Je to príjemné oddychové miesto, o ktoré sa stará a ktoré zveľaďuje jeho ústretový majiteľ pán Ivan zo Starého. Ten sa k nám na chvíľu i pridal. Sú tu vybudované aj ohniská na opekanie, čo sme samozrejme využili. Po dobrom jedle potom chlapi súťažili v hode polenom do diaľky. Najviac sily i šťastia mal tentokrát Dušan Kovaľ, ktorý sa tešil z jednoznačného víťazstva. Na záver sa losovala tombola, takže naprázdno neodišli viacerí z nás. Nešlo však o hodnotu výhry, či výhru v súťaži, na prvom mieste bola zábava a radosť zo spoločne stráveného času v lone prírody.
Aj o tom je turistika a k budovaniu súdržnosti turistickej komunity a priateľských vzťahov v nej sú potrebné i podobné turisticky nenáročné podujatia.
———
 |
 |
 |
 |
 |
———
27.04.2025 Krivoštianka - pokračovanie 100 JKM - Humenské vrchy
V rámci akcie 100 Jarných kilometrov už tradične nesmie chýbať výstup na Krivoštianku (549 m n.m) – najvyšší vrch Humenských vrchov.
Priaznivá predpoveď počasia prilákala v nedeľu 27.4.25 do prírody cca 40 turistov. Výstup po zelenej, resp. modrej turistickej značke z Krivoštian sme všetci v pohode zvládli. Cestu nám spríjemňovala aj čerstvá zeleň nad hlavami i pod nohami, vôňa kvitnúcich konvaliniek a veselý štebot operencov. Jednoducho jarná idylka. Vrchol Krivoštianky nás odmenil peknými výhľadmi do širokého okolia a altánok pod vrcholom bol osvedčeným miestom nášho stretnutia. Tu sa družne debatovalo, opekali sa prinesené klobásky a slaninka a najväčšia zábava bola pri súťaži v hádzaní (aj hľadaní) šípok na terč.
V kategórii detí sa na prvých troch priečkach umiestnili:
1. Júlia Macková
2. Nina Macková
3. Lukáško Lukačko
V kategórii žien mali najväčšie šťastie:
1. Katka Lipovská
2. Zuzka Sovjaková
3. Iveta Kovaľová
Teplé slnečné počasie nás sprevádzalo po celý čas a akciu sme ukončili s konštatovaním, že to bol vydarený a príjemne strávený deň.
———
 |
 |
 |
 |
 |
 |
———
06.04.2025 Jakovec - pokračovanie 100 JKM - Humenské vrchy
Apríl zase ukázal svoju pravú tvár. Darmo sme dúfali, že vydrží príjemné, už jarné počasie. Začiatkom mesiaca prišla vlna studeného vzduchu. Vystriedal sa dážď, sneh, slnko, vietor. A ten nás sprevádzal celou cestou na kopec Jakovec, na ktorý sme sa vybrali v rámci pokračovania 100 JKM. Za mostom v Krivošťanoch sa nás zišlo 10 turistov. Za Belovarkou sme sa napojili na chodník vedúci na vrchol Jakovca, ktorý sa nachádza nad obcou Staré.
Pri spiatočnej ceste sme sa zastavili pri Belovarke na Furmanovom, no pre silný nepríjemný vietor sme sa tam nezdržali dlho. Snáď to vyjde nabudúce. Potešili nás aspoň jarné kvietky a to hlavne prvosienka jarná a modré kvietky zimozeleňa.
———
 |
 |
 |
 |
 |
———
23.03.2025 Hrad Brekov - zahájenie 100 JKM – Humenské vrchy
Astronomická jar je už tu. Príroda sa pomaly prebúdza, na kríkoch a stromoch badať prvé púčiky, no hlavne môžeme sa tešiť už z rozkvitnutých prvých jarných kvietkov. Pre nás turistov je to signál na začatie akcie 100 JKM, ktorej podmienky plnenia trvajú od 20.3. do 21.6. či už kolektívne, alebo individuálne. Nejde nám o získanie odznaku, najväčšou výhrou pre mnohých z nás je pobyt v prírode.
Náš klub túto akciu už dlhoročne otvára na hrade Brekov, nachádzajúci sa v západnom výbežku Vihorlatských vrchov na kopci Klokočina, v nadmorskej výške 280m. Každý účastník si mal možnosť prezrieť zrúcaniny hradu a takisto malé múzeum nachádzajúce sa tesne pod hradom. Nakoniec sme sa všetci stretli pod hradným prístreškom, kde už plápolal oheň na opekanie. Na spestrenie akcie boli pripravené aj súťaže. Dorotka a Grétka Hirjakové a Marko Janok sa potrápili hodom granátov, výborne sa darilo sestrám Ninke a Julke Mackovej a Karinke Poľaškovej v hode šípkami a v tejto disciplíne sa nedali zahanbiť ani ženy. Odmeny si odniesli Piričová Slávka, Gerbocová Milka a Havrilová Milka.
Aj napriek výstrahám meteorológov pred dažďom sa nás zišlo dokopy 58 účastníkov a to nielen z nášho klubu, no aj z blízkeho okolia a iných susedských klubov. Slabé mrholenie začalo až v poludňajších hodinách a nám zostáva len dúfať, že pokračovanie 100 JKM na kopec Jakovec sa uskutoční za krajšieho počasia.
———
 |
 |
 |
 |
 |
 |
———
14. 02. 2025 - Členská schôdza KST Chemko Strážske
———
 |
 |
 |
 |
 |
———
02.02.2025 Krivoštianka - zimný výstup - Humenské vrchy
V nedeľu ráno sa naši turisti chystali na zimný výstup na vrch Krivoštianka. Niektorí vyrážali individuálne, niektoré skupinky sa čakali v Krivošťanoch pri Baffone, aby spoločne vyrazili na trasu. Oficiálne stretnutie pri prístrešku pod vrcholom bolo o 10.00 hodine. No ťažko hovoriť o zimnom výstupe. Teplota vzduchu, hrejúce slniečko a hlavne ani náznak po snehu, to všetko vyzeralo skôr na jarný výstup. Zopár členov z michalovského klubu a mamičky s deťmi zo svojou učiteľkou navýšili celkový počet účastníkov na 28. Spoločne sa posedelo pri ohníku, nad ktorým rozvoniavala opečená slaninka či špekáčiky, dobre padlo stretnutie zo známymi a už sa tešíme na ďalšiu akciu a to doslova jarnú - zahájenie 100 JKM.
———
 |
 |
 |
 |
 |
 |
———
11.01.2025 50. ročník zimného výstupu na Sninský kameň - Vihorlatské vrchy
Ani jedna z akcií nášho klubu turistov nemá takú dlhú históriu ako zimný januárový výstup na Sninský kameň. Tohto roku sme absolvovali už jeho jubilejný 50-ty ročník.
Výstupových turisticky značených trás k tejto unikátnej prírodnej pamiatke vo Vihorlatských vrchoch, ktorá dokumentuje sopečný pôvod pohoria, je viacero. Vedú od Morského oka, z Remetských Hámrov, zo Sniny aj zo Zemplínskych Hámrov. My sme si zvolili poslednú možnosť a na štarte pri kameňolome v Zemplínskych Hámroch (425 m n.m) sa nás zišlo 17. V sedle Tri tably (823 m n.m) nás čakal kolega Fero, ktorý výstup absolvoval od Morského oka. V dobrej nálade a plní elánu do nového roka sme vykročili do zasneženej prírody. Snehu s nadmorskou výškou pribúdalo, tešili sme sa z neho a užívali si ho, pretože sa stáva čoraz vzácnejším. V sedle Tri tably sme sa už tradične zastavili na krátku občerstvovaciu prestávku. Hore sme potom išli pekne v husom rade, tí poslední mali výhodu vyšliapaného chodníka. Na vrchole Veľkého Sninského kameňa sme jubileum oslávili dúškom šampanského a veselým spevom za sprievodu Jožkovej gitary. Povestné výhľady sme si neužili, pretože hore bola veľká oblačnosť, ani sme sa nezdržali dlho, lebo nám začali od zimy krehnúť ruky a nohy. Po vrcholovej fotke pri kríži a zápise do vrcholovej knihy sme sa dali na zostup. Niekoľkí sme si vyšliapali v čerstvom snehu cestičku aj na Malý Sninský kameň (1005 m n.m). Akciu sme ukončili pri čaji a pivku v miestnom hostinci.
Sninský kameň nesklamal ani tento rok. Príroda dokáže pripraviť pre nás divadlo v každom ročnom období a zakaždým, aj keď sa budeme vracať na rovnaké miesto nespočetne krát. Preto dúfame, že tradícia januárových výstupov na Sninský kameň bude v našom klube pokračovať, kým bude klub existovať.
———
 |
 |
 |
 |
 |
———