Astronomická jar je už tu. Príroda sa pomaly prebúdza, na kríkoch a stromoch badať prvé púčiky, no hlavne môžeme sa tešiť už z rozkvitnutých prvých jarných kvietkov.  Pre nás turistov je to signál na začatie akcie 100 JKM, ktorej podmienky plnenia trvajú od 20.3. do 21.6. či už kolektívne, alebo individuálne. Nejde nám o získanie odznaku, najväčšou výhrou pre mnohých z nás je pobyt v prírode.

    Náš klub túto akciu už dlhoročne otvára na hrade Brekov, nachádzajúci sa v západnom výbežku Vihorlatských vrchov na kopci Klokočina, v nadmorskej výške 280m. Každý účastník si mal možnosť prezrieť zrúcaniny hradu a takisto malé múzeum nachádzajúce sa tesne pod hradom. Nakoniec sme sa všetci stretli pod hradným prístreškom, kde už plápolal oheň na opekanie. Na spestrenie akcie boli pripravené aj súťaže. Dorotka a Grétka Hirjakové a Marko Janok sa potrápili hodom granátov, výborne sa darilo sestrám Ninke a Julke Mackovej a Karinke Poľaškovej v hode šípkami a v tejto disciplíne sa nedali zahanbiť ani ženy. Odmeny si odniesli Piričová Slávka, Gerbocová Milka a Havrilová Milka.

    Aj napriek výstrahám meteorológov pred dažďom sa nás zišlo dokopy 58 účastníkov a to nielen z nášho klubu, no aj z blízkeho okolia a iných susedských klubov. Slabé mrholenie začalo až v poludňajších hodinách a nám zostáva len dúfať, že pokračovanie 100 JKM na kopec Jakovec sa uskutoční za krajšieho počasia.

    Ani jedna z akcií nášho klubu turistov nemá takú dlhú históriu ako zimný januárový výstup na Sninský kameň. Tohto roku sme absolvovali už jeho jubilejný 50-ty ročník.

    Výstupových turisticky značených trás k tejto unikátnej prírodnej pamiatke vo Vihorlatských vrchoch, ktorá dokumentuje sopečný pôvod pohoria, je viacero. Vedú od Morského oka, z Remetských Hámrov, zo Sniny aj zo Zemplínskych Hámrov. My sme si zvolili poslednú možnosť a na štarte pri kameňolome v Zemplínskych Hámroch (425 m n.m) sa nás zišlo 17. V sedle Tri tably (823 m n.m) nás čakal kolega Fero, ktorý výstup absolvoval od Morského oka. V dobrej nálade a plní elánu do nového roka sme vykročili do zasneženej prírody. Snehu s nadmorskou výškou pribúdalo, tešili sme sa z neho a užívali si ho, pretože sa stáva čoraz vzácnejším. V sedle Tri tably sme sa už tradične zastavili na krátku občerstvovaciu prestávku. Hore sme potom išli pekne v husom rade, tí poslední mali výhodu vyšliapaného chodníka. Na vrchole Veľkého  Sninského kameňa sme jubileum oslávili dúškom šampanského a veselým spevom za sprievodu Jožkovej gitary. Povestné výhľady sme si neužili, pretože hore bola veľká oblačnosť, ani sme sa nezdržali dlho, lebo nám začali od zimy krehnúť ruky a nohy. Po vrcholovej fotke pri kríži a zápise do vrcholovej knihy sme sa dali na zostup. Niekoľkí sme si vyšliapali v čerstvom snehu cestičku aj na Malý Sninský kameň (1005 m n.m). Akciu sme ukončili pri čaji a pivku v miestnom hostinci.

    Sninský kameň nesklamal ani tento rok. Príroda dokáže pripraviť pre nás divadlo v každom ročnom období a zakaždým, aj keď sa budeme vracať na rovnaké miesto nespočetne krát. Preto dúfame, že tradícia januárových výstupov na Sninský kameň bude v našom klube pokračovať, kým bude klub existovať.