NÁŠ KLUB

Z histórie

Prvá písomná zmienka o vzniku oddielu turistiky je z roku 1962. Rozpadom Červenej Hviezdy Strážske (zasadnutím výboru zo dňa 20.7.1962) vzniká nová Telovýchovna jednota s oddielmi futbalu, volejbalu a turistiky. Medzi zakladajúcich členov patrili Mikuláš Čollák, Pavol Gaško, Zdeno Šteliar, členská základňa sa pohybovala okolo 30 členov. Rozmach oddielu nastal v 80 rokoch keď do oddielu prišla generácia Miroslava Maguru - Goč Igor, CHromčíková Božena, Kormanik Jozef a členská základňa sa postupne rozširovala na dnešných 120 členov. Za pomoc a poskytnutie materiálov patrí poďakovanie novinám Naše Chemko, Ing. Čollákovi, Ing. Šteliarovi a za pomoc pri vytvorení web. stránky PhDr. Jurajovi Šamudovskému. Kroniku v písomnej či elektronickej podobe viedol Jozef Kormanik. Od roku 2012 pokračuje v elektronickej kronike náš externý pracovník.

Foto vo fotogalérii  -  ďalšie roky v kronike

                      

Zo súčasnosti                                                                               za  rok 2017

05.11.2017               Baňa - Ondavská vrchovina

    Jesenná príroda láka svojimi farbami na romantické prechádzky a pokiaľ sú spojené aj s poznávaním nových lokalít a peknými výhľadmi do okolia, je to pre každého turistu bonus navyše. Preto sme si aj my naplánovali túru do okolia Stropkova – výstup na vrch Baňa (526 m n.m.) v Ondavskej vrchovine.
11 členov nášho klubu vyrazilo ráno zo Strážskeho síce za hmlistého počasia, ale s nádejou, že nás onedlho poteší slniečko. Autá sme odstavili v Bokši, miestnej časti Stropkova. Odtiaľ sme sa vybrali po modrej značke pekne vykosenými lúkami a lesíkom smerom na obec Baňa. Je to najvyššie položená obec v okrese Stropkov, kde sme si cestou popri hlavnej ulici mohli pozrieť zastavenia krížovej cesty, ktorej základný kameň v r.1995 posvätil pápež Ján Pavol II. Odtiaľ to už bolo len na skok na vrchol Bane. Boli sme milo prekvapení ako sa domáci turisti (KST Slávia Stropkov) starajú o toto miesto. Okrem altánku s posedením, ohniska, lavičiek, nákresu panoramatického výhľadu na drevenom podstavci, tu vybudovali svojpomocne turistickú chatku, ktorej podkrovie je možné využiť aj na nocľah. Len škoda, že hmla sa stále držala nad okolím a nebolo nám dopriate vidieť ani blízke okolie. Po zápise do vrcholovej knihy a krátkom občerstvení sme sa rozhodli, že zbehneme do obce Šarišský Štiavnik, kde na mieste bývalých kúpeľov vyviera prameň minerálnej vody (miestny názov „ščavica“). Čerstvá liečivá voda nás príjemne osviežila a kto mal do čoho, tak si z nej nabral aj do zásoby. Potom sme sa pobrali krížom cez lúky do Hradiska, miestnej časti Radomy. A keďže medzitým vykuklo vytúžené slnko a telekomunikačný stožiar na vrchole Bane svietil do diaľky, neodolali sme jeho volaniu a zmenili sme pôvodný plán našej cesty. V Hradisku sme nepokračovali smerom na Šandal, ako sme to pôvodne plánovali, ale sme sa otočili späť na Baňu. A na vrchole nás čakalo ďalšie prekvapenie v podobe srdečného privítania miestnymi turistami. V chate bolo príjemne vykúrené, ponúkli nás kávou a čajom, také pozvanie sa jednoducho nedalo odmietnuť. Porozprávali sme sa, poprezerali ich turistické kroniky, zohriali sme sa na tele i na duši. Odchádzali sme s predsavzatím, že sa sem určite ešte niekedy vrátime a že pohostinnosť miestnym možno niekedy odplatíme, keď oni navštívia náš kraj. Cesta k našim autám viedla opäť cez obec Baňa. Bokšu sme opúšťali už takmer za tmy, a hoci nám neboli dopriate očakávané panoramatické výhľady do diaľav, nikto neľutoval čas strávený v lone jesennej prírody.


    Viete, že... ? Kúpele v Šarišskom Štiavniku dal postaviť v 18. storočí šľachtický rod Szirmayovcov. Až v 19. storočí sa uskutočnil chemický rozbor vôd z miestnych prameňov, ktorý ukázal, že ich zloženie je podobné vodám z Lipovca. Využívali sa hlavne na liečenie žalúdočných a kožných problémov, reumy, problémov krvotvorby. Počas 2.sv. vojny boli značne poškodené, po vojne vyhoreli. Až potom sa začalo s ich obnovou, ale výdatnosť prameňov sa ukázala nedostatočná, čo zabrzdilo ich rozvoj. Zriadilo sa tu rehabilitačné zariadenie a v r. 1963 detská ozdravovňa, ktorá v súčasnosti už tiež nie je v prevádzke.

15.10.2017               Ďurkovec - Runina - Poloniny

    Dňa 15.10.2017 sme absolvovali túru do Polonín, na vrch Ďurkovec /1188m.n.m./. Vyrážali sme z Novej Sedlice, popri lúke Medovej baby až na Riabu Skalu /1167m.n.m/. Tu sme odbočili na novopostavenú výhliadku, no výhľady na vzdialené kopce nám prekrýval opar, ktorý sa nachádzal v tejto výške. Už po hrebeni sme pokračovali na Ďurkovec a ďalej ku rázcestníku sedlo pod Ďurkovcom, odkiaľ prudkým klesaním sme sa spustili do obce Runina. V lokalite Pšeničište sme poniektorí odbočili ku Trom studničkám, ku pútnickému miestu zjavenia sa P. Márie, ktoré pravoslávni veriaci z obce veľmi pekne upravili, hlavne  studničky s údajne liečivou vodou a kaplnku zo zvoničkou, nachádzajúce sa nad nimi. K obci sme už schádzali cez krásne lúky a pastviny s pasúcim sa dobytkom, scenériu dotvárali hory nádherne sfarbené všetkými farbami jesene. Bol to nádherný pohľad. 22 turistov si z peknej túry ako bonus prinieslo plné tašky húb.
 
    Viete že...? Na lúke Medovej baby stojí 7 m socha ženy od sochára Mareka Žitňana - znazorňujúca Žofiu Maťašovskú - skromnú ženu, ktorá sa do Novej Sedlice prisťahovala z Poľska v r.1928 a svoj život zasvätila včelárstvu na tejto lúke. S láskou sa starala o 80 úľov a jej vychýrený horský med odoberali aj pernikárne v Pardubiciach a čokoládovne v nemeckom Kolíne.
 

08.10.2017               Kapušiansky hrad - Šarišské medzihorie

    Ďalšou akciou, na ktorej sa zúčastnilo 12 turistov, bol výstup na Kapušiansky hrad, týčiaci sa nad obcou Kapušany pri Prešove, na kopci Zámčisko, prezývanom aj Maglovec. Hustá hmla nás sprevádzala celou cestou na hrad, takže pri obhliadke hradu sme si pripadali ako mátohy z hororového filmu. Po 117 schodoch sme vystúpili na novopostavenú výhliadku, no viditeľnosť bola nulová. Po posilnení sa kávou v bufetíku pri hrade sme sa pustili po zelenej značke smerom na Stráž. Cestou sme sa zastavili na mieste zvanom Kikapa, čo z maďarčiny znamená kamenná kapura. Stojí tu kaplnka z obrazom Krista v Gecemanskej záhrade, ktorú dali postaviť tulčickí vysťahovalci z Ameriky. Popod fintický kameňolom sme sa dostali ku rázcestiu Moďoroš, a odtiaľ pokračovali ku Stráži, ktorý sa nám už cez predraté slniečko ukázal v plnej kráse. Poriadným stúpakom sme konečne dorazili do cieľa - na vrchol Stráže /738m.n.m./ , kde sa nachádza rozhlasový vysielač, vrcholový kríž a soška sv. Floriána, patróna hasičov.
Zapísali sme sa do vrcholovej knihy, urobili spoločné foto a vídali sa chodníkom do obce Fintice, odtiaľ pastvinami s krásnymi výhľadmi na hrad do Kapušian na vlak. Odmysliac si rannú hmlu, bola to pekná asi 20 km túra obohatená o zber húb, ktoré sme si nazbierali popri chodníkoch v lese.


    Viete že...? Obec Fintice sa pýši kaštieľom z 1. pol. 17. stor., ktorého majitelia boli hudobní nadšenci a vybudovali ,,Fintickú zbierku hudobnín,, ktorá je uložená v archíve Matice Slovenskej. V kaštieli pôsobili vážení učitelia hudby z Viedne a navštívil ho i sám Ludwig van Bethoven.

 

14.09.-17.09.2017   Roháče - Zuberec - Západné Tatry

    Nadišiel deň, keď sme v počte 20 turistov nasadli do autobusa, aby sme sa odviezli do Zuberca, odkiaľ nás čakali túry po Západných Tatrách. Boli sme plní očakávania no i obáv z počasia, pretože na ubytovňu Primula sme dorazili v poriadnom lejaku, ktorý našťastie do rána ustál a my sme sa mohli v ranných hodinách presunúť ku horárni Pod bielou skalou. Odtiaľ začínala naša plánovaná túra na Sivý vrch. Po rozmočenom teréne sme postupovali stúpakom ku Bielej skale a cez Radové skaly až na vrchol nachádzajúci sa v nadmorskej výške 1808 m. Aj keď prevaľujúca sa hmla nám občas bránila vo výhľadoch, táto vápencová hora zo svojimi bizarnými skalnými útvarmi nám doslova vyrazila dych. Po krátkom odpočinku sme zišli do sedla Pálenica v závere Bobroveckej doliny, kde jedna skupina zišla do Zuberca, druhá pokračovala na Brestovú / 1902 m.n.m./, kde v prudkom vetre pokračovala do sedla Predný Salatín a cez Spálený žľab klesaním ku lyžiarskemu stredisku Spálená, kde sme s radosťou využili vlek nadol. Našim dvom turistom Vraťovi a Radovi to nestačilo a z Brestovej si ešte vyšľapli na Salatín / 2047 m.n.m./. Upršané ráno nám prekazilo veľké plány prejsť hrebeň Roháčov. Keď sa ako tak vyčasilo, jedna skupina sa vybrala od Ťatliakovej chaty okolo Roháčskych plies. Trasa okolo nich je nádherná, spojená s výhľadmi na skalnaté vrcholy Ostrého Roháča a Plačlivého. Na Ťatliakovej chate sa v tie dni konalo 9. stretnutie priaznivcov KST. Ďalší sa vybrali do Brestovej obzrieť si Múzeum oravskej dediny, kde si vypočuli aj gajdošov, ktorí prišli zahrať do múzea z Oravskej Polhory, kde sa konal 17. ročník medzinárod. gajdošského festivalu. Tri zo skupiny sme sa poobede rozhodli pre túru cez Látanú dolinu do sedla Zábrať / 1656 m.n.m./, odtiaľ klesaním ku Ťatliakovej chate a asfaltovou cestou na chatu Primula. V deň odchodu časť turistov vyrazila z Oravice na Skorušinu, ktorá je svojou výškou 1313 m.n.m. najvyšším vrchom v Skorušinských vrchoch. Ďalšia časť si spravila prechádzku na zuberskú kalváriu nachádzajúcu sa na svahu kopca Kýčera, kde posledným štrnástym zastavením je kaplnka Božieho hrobu a kríž z r. 1900. Zvyšok turistov si zašlo zregenerovať sily po túrach do Meander Parku Oravice.
Domov sme sa zase vracali za výdatného dážďa, no spokojní, že aj napriek nestálemu počasiu sme urobili krásne túry a odniesli sme si nádherné zážitky a dojmy z krásy majestátnych Roháčov, s ich hlbokými dolinami, plesami a farebne ladenými svahmi.

Viete že...? V r.1883 Alexius Demian, horár z Podbieľa, postavil prvú turistickú útulňu pod Roháčom, čím položil základy vysokohorskej turistiky na Orave. Jeho dielo pripomínajú slová pri ceste na Ťatliakovu chatu: ,,Čo láska vytvorila, to dobrá vôľa nech zachová".

 

17.08.-20.08.2017   Ploská - Liptovské Revúce - Veľká Fatra

 
    V dňoch 17.-20.8.2017 sa 20 členov nášho klubu vybralo spoznávať ďalší nádherný kút našej slovenskej prírody – Veľkú Fatru. Za východisko našich túr sme si zvolili malebnú obec Liptovské Revúce, jej hornú časť Vyšná Revúca. 
Hneď v prvý deň nášho príchodu sme v rámci rozcvičky absolvovali krátku túru na vrch Zvolen (1402 mn.m.), ktorý sa týči nad Donovalmi, a po hrebeni cez Malý Zvolen a Končitú sme zišli do Liptovských Revúc. Cestou sme v diaľke mohli obdivovať hôľny hrebeň Veľkej Fatry od Krížnej až po Rakytov, ktorý na nás čakal v ďalšie dni.
Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa. O siedmej ráno sme už kráčali Suchou dolinou hore do Rybovského sedla. Chvíľu sme šli popri potoku Revúca po asfaltke, chvíľu lesom s čistinkami, až sme sa dostali do hôľnej časti, kde nás privítali svojimi zvoncami pasúce sa ovečky. Zo sedla to už bolo len na skok na vrchol Krížnej (1574 m.n.m.). Tu sme si dali spoločné stretnutie, pretože počas stúpania sme sa rozdelili na viac skupín. Výhľady cestou aj z vrcholu boli jedinečné. Ako na dlani sme mali relatívne blízke Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Kremnické vrchy, rozoznávali sme vrcholy Malej Fatry, Západných a Vysokých Tatier, Veporských vrchov a Poľany. Za dobrej viditeľnosti dovidieť až na Sitno, Vtáčnik, či Babiu horu. Keď sme videli pred sebou zvlnený chrbát Veľkej Fatry, tešili sme sa, že nás to najkrajšie ešte len čaká. A naozaj! Cez vrchol Frčkova sme sa dostali na najvyšší bod Veľkej Fatry Ostredok (1596 m.n.m.), popod Suchý vrch na Koniarky a Chyžky a keďže sme mali ešte časovú rezervu, rozhodli sme sa odbočiť na Chatu pod Borišovom. A všade jedinečné výhľady a krásna príroda. Po krátkom občerstvení na chate sme nabrali ešte dostatok síl na to, aby sme zdolali aj Ploskú (1532 m.n.m.) a zo Sedla Ploskej popod Čierny kameň sme sa vrátili do Vyšnej Revúcej. Prežili sme náročný deň, ale pod dojmom krásnych zážitkov nikto nereptal.
Na ďalší deň predpoveď počasia sľubovala popoludní zrážky, tak sa väčšina z nás rozhodla zregenerovať sily na kúpalisku v Liptovskej Osade. Štyria optimisti sme sa vybrali na kratšiu, ale nie menej zaujímavú túru na Rakytov. Vyrážali sme od horárne Teplô, prielomom Teplého potoka neustálym stúpaním sme sa dostali k útulni Limba. Milo nás prekvapila romantická poloha chaty s malým rybníčkom, pekný výhľad na Nízke Tatry z jej terasy aj ústretový personál. Po chutnej hrachovej polievke a vychladenom pivku sa nám kráčalo ďalej oveľa ľahšie. Za pol hodiny sme boli v Severnom Rakytovskom sedle, odkiaľ sme príjemným stúpačikom kosodrevinou za ďalšiu pol hodinu vyšli na vrchol Rakytova (1567 mn.m.). Rakytov patrí k vrcholom s najkrajším kruhovým výhľadom vo Veľkej Fatre, o čom sme sa presvedčili aj my. Mohli sme si zopakovať takmer celú trasu z predchádzajúceho dňa, od Krížnej, cez Ostredok, až po Ploskú a Borišov. Z opačnej strany sa na nás usmievala Smrekovica a v diaľke Veľký Choč. Oblačnosti bolo trochu viac, preto sa nám vzdialené vrcholy strácali v opare, ale to nevadilo nikomu z nás. Po zápise do vrcholovej knihy a krátkom oddychu sme pokračovali do Južného Rakytovského sedla, Sedla pod Čiernym kameňom a po červenej značke sme zbehli do Strednej Revúcej. Až keď sme sa zložili podvečer na chate, začalo pršať. Vďaka!
 
    Viete, že...Ostredok, najvyšší vrch Veľkej Fatry, má dva vrcholy – hlavný južný (1596 m) a nižší severný (1593 m). Nižší severný vrchol bol do roku 2015 považovaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry. V roku 2015 potvrdili merania vykonané Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava, že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“). Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Na pôvodnom mieste označenia vrcholu bol osadený nový turistický smerovník s názvom Ostredok – rázcestie.
 

21.07.-22.07.2017   Krivoštianka - nočný výstup (pri príležitosti založenia KST)

    21.júla sme sa mali stretnúť vo večerných hodinách na vrchole Krivoštianky, kde sa malo konať posedenie a nočný pochod na Jasenovský hrad pri príležitosti založenia KST v Strážskom. No túto obľúbenú nočnú akciu nám prekazil silný vietor a krupobitie. Besné vyčíňanie živla Supercela zažil na vrchole Krivoštianky náš turista Maroš, ktorého táto veterná smršť zastihla pri varení guľášu. Stretnutie spojené s dovarením guľášu prebehlo na druhý deň v miestnom parku v Park-pabe, kde sa nám o výbornú atmosféru postaral náš člen Jožko Vargovič so svojou gitarou a my sme mu svorne vypomáhali spevom.
 
Viete že...? Dnešný park v Strážskom, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou kaštieľa, vznikol na mieste nížinných vŕbovo-topoľových lužných lesov. Majitelia kaštieľa rôznymi zásahmi postupne menili štruktúru týchto stromov, čím začal les nadobúdať charakter parku. V 19.stor. pribudli i cudzokrajné stromy.
 

30.06.-02.07.2017   VHT  - Tatranská Lomnica - Vysoké Tatry

    V dňoch od 29.6. do 2.7.2017 sa v Tatranskej Lomnici uskutočnil 50. ročník celoslovenského zrazu vysokohorských turistov. Z celkového počtu cca 200 turistov sme z nášho klubu mali 16 členné zastúpenie. Počas zrazu VHT sú dovolené aj túry na neznačené tatranské štíty. Štyria z našej skupiny sme sa rozhodli zdolať Končistú
/ 2537,5m.n.m./, jeden z najvýraznejších tatranských štítov. Z T. Lomnice sme sa presunuli na Popradské pleso, odtiaľ cez Ostrvu do sedla nad Ostrvou, potom neznačeným chodníkom  nahor cez kamenné polia až k Tupej. Tmavé mraky nad našimi hlavami, prevaľujúca sa hmla a hlavne silný vietor nás utvrdili v tom, že by bolo riskantné pokračovať ďalej, vrátili sme sa do sedla nad Ostrvou a pokračovali po Tatranskej magistrále ku Batizovskému plesu / 1884m.n.m./, po krátkom odpočinku ku Sliezkemu domu a do Starého Smokovca. Druhá skupina v ten deň absolvovala trasu do Kopského a Širokého sedla v Monkovej doline.
Druhý deň za výdatného dážďa sme navštívili Beliansku jaskyňu nachádzajúcu sa v úbočí Kobylieho vrchu nad Tatranskou Kotlinou. Neľutovali sme, jej útroby s bohatou kvapľovou výzdobou sa nám veľmi páčili. Poobede sa počasie umúdrilo, preto sme sa rozhodli pre trasu na Skalnaté pleso, magistrálou ku Zámkovského chate a Studenovodským vodopádom. Občerstvili sme sa pri Rainerovej útulni a žltou trasou popri dravej vode Studeného potoka sme zišli do Tatranske Lesnej.
Večer sa v priestoroch hotela Morava konalo ukončenie a vyhodnotenie zrazu,ktoré tohto roku prebehlo našťastie bez zranení. Počas večera náš člen Igor Goč si prevzal za aktívnu prácu a významný prínos pre rozvoj organizovanej turistiky  najvyššie ocenenie - Lutonského plaketu. Potom sa už každý venoval stretnutiu s priateľmi, posedením a zábave s coutry muzikou.
 
Viete že...? Belianska jaskyňa bola v r. 1896 osvetlená ako jedna z prvých jaskýň na svete. Vďaka svojej špecifickej klíme je známa aj tým, že sa v nej  realizujú speleoklimatické liečebné pobyty.
 

15.06.-18.06.2017   Slovenský raj - roklina Kyseľ

    V dňoch od 15.-18.6.2017 sa 21 našich turistov vybralo za prírodnými krásami Slovenského raja. Táto oblasť ponúka mnoho možností na túry, no našim hlavným cieľom bolo zdolať náučný ferratový chodník Kyseľ, ktorý bol od požiaru v júli 1976 pre verejnosť uzavretý. Vyrážame zo strediska Čingov popri Bielom potoku až do ústia Kyseľ, tam pokračujeme korytom Kyseľa. Náročnejšie úseky sú zabezpečené formou zaistenej cesty tzv. via ferrata, preto si navliekame istiace sety a pokračujeme po úseku využívajúc oceľové laná a kovové stúpačky v skalných stenách. Bol to úžasný prechod obdivujúc skoro nedotknutú divokú prírodu,  popadané stromy, cez ktoré si razí cestu divoká voda, skaly, skalné steny niekde vzdialené od seba ani nie 2 metre, hukot valiaceho sa Obrovského vodopádu. V závere nás zastihol poriadny leják a my si po odpočinku na Kláštorisku vyberáme červenú cestu cez Prielom Hornádu späť na Čingov. Ráno sa zobúdzame do dážďa a po ťažkom rozhodovaní sa skupina 6 turistov vyberá na túru do Sokolej doliny. Je to najdivokejšia tiesňava a my opäť zažívame nádherný pocit pri jej zdolávaní a obdivovaní jej krás, hlavne vodopádov, s ktorých najvyšší, Závojový, má výšku 75 m. Spiatočnú cestu sme si zvolili cez Klauzy.
Druhá skupina absolvovala pešiu trasu do Spišskej Novej Vsi, kde vystúpili na vežu Rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie /zo 14. stor./, ktorá svojou výškou 87 m je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku a poskytuje nádherný výhľad. A akoby to bolo byť v Sl. raji a nevystúpiť na Tomašovský výhľad či Soviu skalu? Samozrejme, aj to sme absolvovali.
Na Kláštorisku na Symbolickom cintoríne sme sa zastavili pri zvoničke pri Zvone pokory. Jeho slová znejú: Zvuk zvona uprostred hôr nech v tebe rozozvučí jednu z ľudských cností - pokoru. A tú sme spolu s vďakou pociťovali v tomto našom raji.
 
Viete že...? Celou tiesňavou Kyseľ sa prvýkrát podarilo prejsť 25.8.1907 Kazimírovi Kozlovskému. Sprístupnená bola až od r.1925, kedy pracovníci Rušňového depa v Sp.Novej Vsi umiestnili kovové mostíky a rebríky. Údajne v dôsledku odhodenej cigarety 17.7.1976 vypukol v tiesňave ničivý požiar, ktorému podľahlo 30 ha lesa.
Odvtedy bol Kyseľ pre verejnosť uzavretý.
 

03.06.2017               Tarnica - Bieszczady

    31 turistov sa v skorých ranných hodinách stretlo na parkovisku, aby sa minibusom presunuli do Podkarpatského vojvodstva, do dedinky Wolosate. Našim cieľom je Tarnica /1 346 m.n.m./, najvyšší bod poľského pohoria Bieszczady, blízko hraníc s Ukrajinou. Ide o piaty najvyšší vrchol Koruny poľských hôr. Pri vstupe do národného parku si kupujeme vstupné a vydávame sa modrou značkou cez lúku a potom vchádzame do lesa. Prekvapujú nás upravené kamenné schodíky, drevené lávky a lavičky na oddych. Keď minieme hranicu lesa, pred nami sa vynára hrebeň Tarnice a my ďalej pokračujeme schodíkmi lemované zábradlím až do sedla Przelec pod Tarnica, kde si chvíľku oddýchneme na lavičkách pri smerovníku, aj keď na vrchol je to už len 15 minút chôdze, opäť po schodoch. Z vrcholu sa nám naskytá kruhová panoráma na okolité Poloniny a nádherné lúky zarastené čučoriedkami /škoda, že ešte nezrelými !?/.
Po odpočinku a občerstvení sme si ešte urobili spoločné foto pri mohutnom kovovom kríži z r. 2000, ako spomienka na Jána Pavla II., ktorý na Tarnicu vystúpil v r. 1954. Po hrebeni sa vraciame až do dedinky Ustriki Gorne, ešte krátke zastavenie sa v Cisne a plní dojmov a krásnych zážitkov sa šťastne vraciame domov.
Viete že...?
V tomto kraji sa v r. 1944-46 pohybovalo asi 10 000 banderovcov. Keď poľská armáda proti nim zahájila ostrú ofenzívu, asi 10 000 obyvateľov, zväčša ukrajinskej národnosti, sa musela vysťahovať do Sovietskeho Zväzu a 84 dedín zostalo opustených, vypálených a zrovnaných zo zemou. Takýto osud postihol aj dedinku Wolosate.

 

27.05.2017               Čierna hora - 54. ročník stretnutia krasistov –

    Spišsko-šarišské medzihorie

 
    27. mája 2017 sa na Čiernej hore nachádzajúcej sa v Ondavskej vrchovine uskutočnilo 54. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska.
Trasa začínala vo Svidníku cez Horu, Ostrý vrch, kde sme sa zastavili pri pomníku padlých ruských vojakov počas 1. sv. vojny, až na Čiernu horu /667 m.n.m./. Tento vrch nie je vyhliadkový, ale vďaka iniciatíve domáceho klubu bola v r. 2007 postavená rozhľadňa, ktorá umožňuje široký rozhľad na okolité pohoria, je tu postavená aj útulňa pre turistov s prístreškom a ohniskom. Podujatie bolo sprevádzané slávnostným otvorením, krstom novej knihy z vydavateľstva Dajama, predajom kníh a turist. máp, odznakov, turist. známok, tričiek s logom 54. stretnutia, nechýbalo občerstvenie a guľáš a na dobrú náladu hrala a spievala miestna ľudová muzika.
Celkový počet účastníkov sa odhaduje na 1000, z nášho klubu sme mali 13 členné zastúpenie. Dobre zvládnuté podujatie, výborná atmosféra a slnečné počasie prispelo k tomu, že sme zažili príjemný deň v našom doteraz nenavštívenom kúte Slovenska.
Viete že...?
Na Čiernej hore a Makovici, ktoré sú od seba vzdialené necelé 2 hodiny chôdze, padlo počas 1. svetovej vojny 3 462 vojakov ruskej a rakúskej armády.

 

07.05.2017               Belovarka - ukončenie 100 JKM

07.05.2017               Belovarka - ukončenie 100 JKM

Viac tu: http://www.kststrazske.sk/novinky/
07.05.2017               Belovarka - ukončenie 100 JKM

Viac tu: http://www.kststrazske.sk/novinky/
    Našou poslednou trasou, ktorou sme ukončili 61. sezónu 100 JKM bola studnička Belovarka, ktorej ozdravujúcu a chutnú vodu poznali a využívali ľudia už oddávna.
56 účastníkov si tu prišlo oddýchnuť a načerpať energiu do ďalších pracovných dní.
Jarná príroda je neuveriteľne krásna a my sme mali možnosť pokochať sa vzácnym chráneným vstavačom purpurovým, ktorý rastie v tejto lokalite a žiarivými žltými kvetmi záružlia močiarneho, ktorý hojne zakvitol popri potôčiku Belovarka.
Naše mužské osadenstvo ešte v ranných hodinách pripravilo ohnisko, na ktorom sme si poopekali dobroty a nasledovali súťaže pre deti i dospelých. Po súťažiach sa konalo zlosovanie lístkov,ktoré si účastníci zakúpili na začiatku sezóny 100 JKM a dali si ich potvrdiť na každej akcii. Dúfame, že výhercovia súťaží a tomboly mali radosť z vecných cien a tu sú mená výhercov súťaží:
1. Šimon Karkošiak, 2. Tomáš Majerík, 3. Shara Ilišková - hod šípkami - deti do 10r.
1. Katka Demčáková, 2. Lukáš Majerík, 3. Marek Makara - hod šípkami - deti nad 10r.
1. Lukáš Boroš, 2. Katka Demčáková, 3. Marek Makara - hod granátom
1. Monika Meňovčiková, 2. Dagmara Janoková, 3. Miloslava Havrilová - hod šípkami-ženy a v hode polenom sa o prvenstvo zaslúžil Ľuboš Makara /8,10m/.
Blahoželáme!
 

23.04.2017               Krivoštianka - pokračovanie 100 JKM

23.04.2017               Krivoštianka - pokračovanie 100 JKM

Viac tu: http://www.kststrazske.sk/novinky/
23.04.2017               Krivoštianka - pokračovanie 100 JKM

Viac tu: http://www.kststrazske.sk/novinky/
23.04.2017               Krivoštianka - pokračovanie 100 JKM

Viac tu: http://www.kststrazske.sk/novinky/
23.04.2017               Krivoštianka - pokračovanie 100 JKM

Viac tu: http://www.kststrazske.sk/novinky/
    23.4.2017 sme pokračovali v akcii 100 JKM a to výstupom na Krivoštianku. Trasa začínala pri krivoštianskom kameňolome, kde sa rozvetvujú turistické chodníky a tu si každý vybral ten svoj obľúbený, alebo podľa obtiažnosti. Po zapísaní sa do vrcholovej knihy sme sa pri prístrešku pridali ku skupinke našich turistov, ktorí vystúpili na vrchol skôr, aby pripravili ohnisko na opekanie. Ako obvykle, aj tu prebiehali súťaže pre deti i dospelých a výhercov určite potešili vecné ceny.
Patrícia Vesterová a Kamil Kopka si zaslúžili ceny v hode šípkami - deti do 10 rokov,
Marek Makara a Dávid Demčák boli najlepší v hode šípkami v kategórii nad 10 rokov.
Zo žien to boli 1. Jana Demčáková, 2. Katarína Knapová, 3. Miloslava Havrilová.
V hode polenom si prvenstvo vyslúžil Róbert Sovjak /6,4m/, a v disciplíne pľúvanie hrachu do diaľky, pri ktorej bolo ozaj veselo, cenu obdržal Róbert Soviak /8,7m/ a Jana Kovaľová /4,4m/. Aj keď apríľové počasie zase ukázalo svoju tvár, zrána bolo iba 7°C, občas sa ukázalo aj slniečko, no na obed  nás prekvapilo sneženie v podobe krúp, účasť 46 priaznivcov turistiky nebola najhoršia. A jarná príroda je krásna v každom počasí.
    Viete že...? Svahy Krivoštianky sú zväčša dolomitové a vápencové. V krivoštianskom kameňolome sa vápenec ťažil ešte aj II. polovici 18. stor. a v tereziánskom urbári je označený ako mramor.
 

17.04.2017               Jasenovský hrad - veľkonočný výstup

 
    V chladné, ale slnečné Veľkonočné ráno sa vybralo 17 turistov na Jasenovský hrad. O ôsmej hodine sme sa stretli pri bývalej požiarnej zbrojnici a vyrazili sme do Krivoštian. Pri Baffone sme sa rozdelili na dve skupiny, kde prvá 6 členná si zvolila trasu cez Krivošťanku a druhá pokračovala cez Furmanovo a Kráľovú studienku na Vojtkov kríž. Tam sa obe skupiny znova stretli a po krátkej prestávke a malom občerstvení výprava pokračovala na Jasenovský hrad. Na cestu nám svietilo slniečko a pofukoval jarný vetrík. Po príchode do cieľa sme sa pokochali nádherným výhľadom na Vihorlat, Sninský kameň a dobrá viditeľnosť nám dovolila zazrieť v diaľke Kapušiansky hrad. Poniektorí účastníci boli na hrade prvýkrát, tak si so záujmom obzerali zreštaurované ruiny hradu. Po chvíli dorazili aj naši turisti z Humenného spolu s rodinnými príslušníkmi a tak sa počet účastníkov rozšíril na 24. Príjemne unavení sme sa usadili v novom altánku, kde sme si pochutili na veľkonočných dobrotách a zabávali sa pri rozprávaní turistických zážitkov.
 

02.04.2017               Vojtkov kríž - pokračovanie 100 JKM

    Ďalšia trasa 100 JKM smerovala na Vojtkov kríž, ktorý sa nachádza v Starianskom sedle, na turistickom chodníku smerujúcom na Jasenovský hrad.Turisti a milovníci prírody postupne prichádzali zo smerov cez Belovarku a Kráľovú studienku, poniektorí prišli cez Krivoštianku a iní zase od Jasenova cez Jasenovský hrad.
V úvode akcie sme si uctili minútou ticha pamiatku Patrika Sorokáča, člena nášho turistického klubu, ktorý 26.3.2017 tragicky zahynul vo Vysokých Tatrách.
Popri družnej debate a opekačke prebiehali aj súťaže pre deti i dospelých a 75 zúčastnených opäť strávilo príjemný teplý deň v prírode.
A tu sú výhercovia súťaží :
Hod granátom - deti do 10 r. : 1. Nela Lipovská
                                                  2. Tatiana Andrejcová
                                                  3. Martin Grnáč
Hod šípkami - deti do 10 r. : 1. Patrícia Vesterová
                                                2. Elenka Patlevičová
                                                3. Kamil Kopko
Hod šípkami - deti nad 10 r. : 1. Marek Makara
                                                 2. Katka Demčáková
                                                 3. Dávid Demčák
Hod granátom - deti nad 10 r. : 1. Katka Demčáková
                                                    2. Dávid Demčák
                                                    3. Diana Matisová
Hod šípkami - ženy : 1. Silvia Lipovská
                                    2. Miloslava Havrilová
                                    3. Anna Raškovská
Najväčším silákom v hode polenom sa stal Maroš Kmec  /4,4m/.
Výhercom blahoželáme a tešíme sa na ďalšie pokračovanie 100 JKM.
    Viete že...?  Okolie Vojtkovho kríža ponúka túry na blízke vrcholy západ.časti Vihorlatských vrchov a to : Krivoštianka /549m/, Pľuštia /483m/, Jakovec /390m/,Hirjač /454m/, Dlhá /527m/, s ktorých sa naskytajú výhľady do okolia.
 

19.03.2017               Brekovský hrad - zahájenie 100 JKM

 
Tak ako po iné roky, aj tentokrát sme sa zišli pod ruinami Brekovského hradu, aby sme zahájili jarnú sezónu a to akciou 100 JKM. Jarné slniečko vylákalo  na túto vychádzku asi 180 účastníkov, malých i dospelých, z blízkeho okolia, zo Strážskeho, z Michaloviec, Vínneho, ale aj z Humenného. Po úvodných privítacích slovách Monika Šulová oboznámila zúčastnených v krátkosti o histórii hradu, o jednom z jeho najkratších majiteľov - Jurajovi Szechymu.
Účastníci si popri opekačke a súťažiach mohli prezrieť zrúcaniny hradu, prejsť sa upraveným chodníkom ku priepasti Veľká Artajama a ku Brekovskej jaskyni.
Po celý čas vládla príjemná veselá nálada, hlavne pri súťažiach, s ktorých azda najväčšiu radosť mali tí najmenší.
A tu sú výsledky súťaží:
Hod krúžkami - deti do 6 r. : 1. Valéria Šmidová
                                               2. Lívia Kopková
                                               3. Nina Macková
Hod šípkami - deti do 10 r. : 1. S. Zápotočný
                                                2. Shara Ilišková
                                                3. Patrícia Vesterová
Hod granátom - deti do 10 r.: 1. Nela Lipovská
                                                 2. Monika Veľasová
                                                 3.Tomáš Majerík
Hod granátom - deti nad 10 r. : 1. Viktória Zápotočná
                                                    2. Diana Matisová
                                                    3. Samuel Grundza
Hod šípkami - deti nad 10 r. : 1. Marek Makara
                                                  2. Viktória Zápotočná
                                                  3. M. Kopka
Hod šípkami - ženy : 1. Demčáková, 2. Lipovská, 3. Balogová
Hod kuchynským valčekom- svoj cieľ najlepšie trafila - Molnárová
Hod polenom - muži - Cverčko / 7,4m/ 
Preťahovanie lanom - víťazné družstvo - Vínne
Všetkým výhercom blahoželáme! Veríme,že im vecné ceny urobili radosť, no azda najväčšiu radosť sme mali z dobrého počasia, keď po upršaných studených dňoch sme konečne mohli stráviť príjemný slnečný,aj keď veterný deň v prírode.
    Viete že...? V povstaleckom vojsku Františka II. Rákociho bojoval v r. 1704 aj rodák zo Strážskeho, Štefan Šukajla, pod vedením Sentpeteriho.

 

17.02.2017               Členská schôdza

    Výbor KST Chemko Strážske pozval svojich členov na členskú schôdzu, ktorá sa konala dňa 17.2.2017 vo viacúčelovej sále mesta Strážske. Schôdzu viedol Ing. M. Kačur. Zúčastnení členovia klubu si vypočuli správu o činnosti KST za rok 2016, správu o práci výboru, informáciu o stave členskej základne a výške členských príspevkov, správu o hospodárení KST za rok 2016, rozpočet na rok 2017 a plán činností na rok 2017, ktorý je obohatený o nové lokality a turistické trasy. Tohto roku uplynie 55 rokov od založenia KST Chemko Strážske, ktoré sa vytvorilo rozpadom Červenej Hviezdy. Pri tejto príležitosti Anna Zabloudilová, Jozef Kužma, Jozef Vargovič, Jozef Kormaník, Róbert Soviak, Vratislav Lipovský, Dušan Kovaľ a Štefan Vaňko si prevzali z rúk predsedníčky KST Ďakovný list za výrazný podiel na rozvoji organizovanej turistiky na Slovensku. Eva Michlovičová, Jana Kovaľová a Tatiana Krochmalová si prevzali Čestné uznanie za prácu vo výbore. Ing. František Babinský bol odmenený hodnotnou knihou za skvelú elektronickú podobu našej internetovej stránky a Mgr.Michal Čopák si prevzal vecnú cenu pri príležitosti jeho 75. narodenín. Členská schôdza sa zakončila družnou debatou a nechýbalo ani pohostenie s občerstvením.

 

12.02.2017               Krivoštianka - zimný výstup

    Dňa 12.2.2017 sa uskutočnil zimný výstup na Krivoštianku, v spolupráci s Regionálnou radou KST Michalovce. V predchádzajúcich rokoch bolo na týchto výstupoch  nepríjemne a hmlisto, no tohto roku nás prekvapilo a neskutočne potešilo krásne slnečné počasie. A to sa hneď odzrkadlilo aj na hojnom počte - cca 73 účastníkov.
Veľké zastúpenie tu mali turisti z Michaloviec a Vinného, ktorí mali v pláne pokračovať na Jasenovský hrad, no skoro pol metrová  pokrývka snehu, ktorá sa drží vo vyšších polohách ich od toho odradila. Pri družnej debate s priateľmi a známymi a zahrievaní sa pri ohníku čas rýchlo ubehol. V záverečných slovách podpredseda RR KST V. Smoľák sa poďakoval zúčastneným za účasť, pozval všetkých na najbližšiu akciu - zahájenie 100 JKM a pri spiatočnej ceste sme prijali pozvanie na chatu P. Kozára, ktorý mal nachystanú výbornú kapustnicu. 
 
Viete že...? Krivoštiansku jaskyňu, ktorá sa nachádza pod vrcholom Krivoštianskej hory
/v blízkosti zeleného turist.chodníka/ v nadm. výške 494 m, prvýkrát popísal v r. 1908 geológ G. Strómpl. Jej dĺžka je 15,65 m. Od svojho popisu niesla viacero názvov:
Gódróser hohlung, Gódrósi sziklafolyosó, Jaskyňa pri Krivošťanoch, či Priechodná jaskyňa.

 

14.01.2017               Sninský kameň - 42. ročník zimného výstupu

    V sobotu 14.1.2017 organizoval náš klub 42. ročník zimného výstupu na Sninský kameň. Výdatné dvojdňové sneženie, ktoré mu predchádzalo, situáciu trošku zdramatizovalo a mali sme obavy, či sa kvôli kalamite vôbec dostaneme do Zemplínskych Hámrov, kde bol už tradične začiatok našej túry. Ráno sme sa 17-ti zišli na železničnej stanici v Strážskom, odkiaľ sme sa vlakom prepravili do Belej nad Cirochou a odtiaľ ďalej autobusom. Ten nás vyložil v strede obce, pretože kvôli neodhrnutému snehu mal obavy pokračovať vyššie. Nám sa po ceste šlo celkom dobre, horšie to už bolo, keď sme prekročili potok pri kameňolome a nastúpili sme na žlto značený turistický „chodník“. Po chodníku nebolo ani stopy, museli sme si ho vyšľapať v snehu sami. A čím vyššie sme šli, tým bolo snehu viac a tým väčšie úsilie museli naši zdatní chlapi vynaložiť, aby sa ostatní v ich šľapajach, zoradení pekne v husacom rade, posúvali ďalej. Na niektorých miestach sa nám turistické paličky zabárali do snehu až po rukoväť. Užívali sme si pritom nedotknutý, čistučký čerstvý sneh a romantickú krásu zimnej prírody. Len Sedlo Tri table, ktoré bolo naším prvým cieľom, bolo stále kdesi v nedohľadne. Keď sme k nemu po 3 a pol hodinovom náročnom putovaní dorazili a videli sme, že ani trasa zo sedla na Sninský kameň nie je vychodená, rozhodli sme sa ďalej nepokračovať. Nechceli sme nerozvážne riskovať, že by sme došli dole po tme. Po krátkej občerstvovacej  prestávke sme sa teda otočili a tou istou cestou ako sme vyšli, sme sa pustili dole. Tento krát to už bolo pohodlnejšie aj rýchlejšie a do Zemplínskych Hámrov sme došli pol hodinu pred odchodom autobusu, príjemne unavení, ale šťastní, že sme všetci v poriadku. Aj keď sa nám nepodarilo dosiahnuť náš dnešný „Everest“, nijako nám to nepokazilo dojem z príjemne stráveného dňa.

Viete, že...Dnešné Zemplínske Hámre niesli voľakedy názov Josefstahl (Jozefova dolina). Bola to osada, ktorú založil spišský podnikateľ Jozef Rholl, ktorý tu v roku 1809 začal s ťažbou a spracovaním železnej rudy. Viac o histórii a zaujímavostiach súvisiacich s týmito udalosťami sa možno dozvedieť absolvovaním Hámorského náučného chodníka, ktorý má 14 zastavení a dĺžku 6,8 km.

Všetky články, aj z predchádzajúcich akcií, nájdete verejne zdieľané na účte GOOGLE+ KST Chemko Strážske, v udalostiach.

Predchádzajúce ročníky sú v kronike www.kststrazske.sk/kronika/

Vyhľadávanie

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode